svoju podmienenú pomoc. Je to totiž časopis maďarský, redigovaný Zoltánom Hizsnaym v Bratislave, určený ale všetkým, ktorí rozumejú tomuto jazyku, bez ohľadu na politické hranice.
Po dvoch číslach, venovaných slovenskej postmoderne (zostavených Petrom Michalovičom), a po predstavení sedmohradskej skupiny spisovateľov zvanej Spievajúci jazvec (ktorá mimochodom práve vďaka Kalligramu dostala prvýkrát možnosť zaplniť svojimi dielami jedno celé časopisecké číslo), pripravili redaktori na leto opäť niečo pre labužníkov. V prvej - povedzme, že júlovej - časti sú to predovšetkým dve rozsiahle eseje od poľských autorov. Zygmunt Bauman, sociológ žijúci vo Veľkej Británii, píše o chápaní tela v najnovšej dobe, keď sa fyzická schránka človeka stala predmetom dokonalého súkromného vlastníctva. Poučné čítanie aj pre vegetariánov a pre všetkých fanatických vyznávačov zdravého štýlu života. Štúdia Moniky Sznajdermana, pracovníčky Poľskej akadémie vied, hovorí o tom náhľade na svet, ktorý šíria erotické časopisy nielen v Poľsku. Po jej prečítaní sa človek buď zhrozí, že pre milióny ľudí je jedinou duševnou potravou Playstar či Cats, alebo dôjde k záveru, že podaktorí si dokážu osvojiť zjednodušené videnie sveta aj bez týchto časopisov.
Novela maďarského prozaika Ede D. Szabóa približuje čitateľom osobnosť maliara, ktorý svoje maľby a kresby signoval ako Mednyánszky, ale návštevníkom SNG je známy ako Ladislav Medňanský. A tým sme sa už dostali do druhej, augustovej časti Kalligramu, ku kvázidenníku Jánosa Gécziho (ide vlastne o úryvok z románu), básňam Istvána Bettesa a ďalším úryvkom z najnovšieho románu Lajosa Grendela A príde jeho kráľovstvo...
A na konci dvaja autori zo Srbska: Vladimír Pištalo s novelou Dopis jednému anjelovi a László Végel tentokrát s kruto úprimným denníkovým záznamom svojich myšlienok o tom, čo znamená odmietanie ideí otvorenej spoločnosti v menšinovej komunite.
Kritika patrí medzi slabšie stránky Kalligramu. Žiaľ, toto najnovšie letné dvojčíslo nie je výnimkou. Tento žáner zastupujú iba poznámky autorky Zsófie Kiss Szemán k monografii Jána Abelovského Július Jakoby (1903-1985). Na časopis, ktorý má v záhlaví nadpis Umenie a Myšlienka, je to trošku málo.
Tradičná Zadná myšlienka je tentokrát z pera chorvátskeho básnika, esejistu Antona Šoljana. Jej téma - charizmatickí vodcovia - je nanajvýš aktuálna: "Charizma sa nenachádza v osobnostiach, ktoré nasledujeme, ale v nás, v našej vrodenej potrebe nasledovať niekoho." Chorváti o tomto fenoméne, žiaľ, vedia svoje.
Autor: ELEONÓRA SÁNDOR Autorka (1959) je nezávislá publicistka
