Potrebujú slovenskí demokrati svoju národnostnú politiku?

Slovenská demokratická verejnosť je traumatizovaná a frustrovaná národnostnou témou. Takto jednoducho by sa dal zhrnúť výsledok všetkých debát o národnostných problémoch medzi slovenskými demokratmi.

Verejnosť totiž spoľahlivo a veľkou väčšinou prijíma silovú národnostnú politiku vládnej koalície, ktorej často - ako v prípade zákona o štátnom jazyku či v kauze pomníkov pri príležitosti 1100. výročia príchodu Maďarov do karpatskej kotliny - úspešne sekundujú raz jedny, inokedy druhé slovenské opozičné strany.

Vládna koalícia používa maďarskú kartu ako spoľahlivé tlačidlo: môže si byť istá, že táto karta vždy zaberie.

Podstatnú časť opozície s výnimkou Demokratickej strany a čiastočne aj KDH to potom vedie k tomu, že sa národnostnej problematike buď vyhýba, alebo sa oportúnne a celkom neliberálne pridáva k vládnej koalícii.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

To všetko platí napriek tomu, že sú celkom zrejmé prinajmenšom dve veci: národnostná politika súčasnej vlády trvalo prehlbuje občianske konflikty na Slovensku a zároveň zhoršuje medzinárodnú pozíciu Slovenskej republiky.

Toho si je vedomá aj slovenská verejnosť: vyše polovice Slovákov si veľmi dobre uvedomuje, že prijatý zákon o štátnom jazyku vyvolá národnostné konflikty. Všetky slovenské opozičné strany na základe vlastnej skúsenosti so svojimi medzinárodnými partnermi v Socialistickej, Liberálnej a Konzervatívnej internacionále veľmi dobre vedia, že súčasná národnostná politika zhoršuje šance Slovenskej republiky na členstvo v európskych štruktúrach.

Ak sa napriek tomu slovenskí občania a slovenské demokratické strany rozhodnú takmer vždy podporiť konfrontačnú národnostnú politiku vládnej koalície, je to preto, že obava Slovákov z Maďarov je väčšia, ako ich strach zo stupňovania konfliktu, a obava slovenských opozičných síl zo straty voličov väčšia, ako strach z Mečiarovej politiky a zo zhoršujúceho sa medzinárodného postavenia Slovenska.

SkryťVypnúť reklamu

Konfrontačná národnostná politika však nemôže priniesť úspech vládnej koalícii, slovenskej opozícii ani maďarskej koalícii.

Ako prví to spočítali maďarskí voliči Spolužitiu a M. Durayovi. Jeho politika, založená na pricípe "žiadať všetko, aby som dosiahol niečo", ktorá slávila spočiatku úspech, viedla v konečnom dôsledku k tomu, že maďarská menšina dosiahla možno viacero víťazstiev v oblasti slov a symbolov, ale v reálnej politike, v praxi, v oblasti školstva a kultúry viedla nielen k horším podmienkam ako po novembri 1989, ale aj ako pred ním.

Maďarský volič si to, pravdaže, veľmi dobre uvedomuje, čo sa odzrkadľuje na klesajúcich preferenciách Spolužitia a stúpajúcich preferenicách Maďarského kresťanskodemokratického hnutia, ktorého ústretovejšia národnostná politika slávi úspech u maďarských voličov, ale dôsledná opozičná politika aj u časti slovenskej verejnosti.

SkryťVypnúť reklamu

Oportúnna národnostná politika veľkej časti slovenských opozičných strán vedie k zhoršujúcej sa spolupráci s Maďarskou koalíciou, ku klesajúcim šanciam na volebné víťazstvo proti autoritárskym, protidemokratickým silám na Slovensku a k strate dôveryhodnosti u svojich medzinárodných partnerov. Konfrontačná politika vládnej koalície vedie zase k ustavičnej eskalácii občianskeho napätia na Slovensku, za ktoré nesie vláda plnú zodpovednosť, k zhoršujúcemu sa postaveniu Slovenskej republiky v demokratickej Európe a k nášmu znevýhodneniu voči ostatným stredoeurópskym susedom, na čo doplatí nielen súčasná vláda, ale my všetci.

Iná, alternatívna národnostná politika je teda nielen potrebná, ale pokiaľ si chce Slovensko udržať občiansky mier a presadiť sa v európskych štruktúrach, dokonca nevyhnutná. Druhou otázkou je však to, či je aj naozaj možná?

SkryťVypnúť reklamu

# # #

S koaličnými stranami nemožno počítať, tie si budú hrať svoju obohratú, no úspešnú pesničku.

Kľúčovou otázkou potom ostáva, či existuje možnosť presvedčiť slovenského a maďarského voliča, že iná, nekonfrontačná národnostná politika mu prinesie viac ako konfrontácia a silová politika, ako aj otázka, či sú slovenské a maďarské opozičné strany vôbec schopné takú politiku uskutočňovať.

Slovenský aj maďarský občan má len jednu šancu prijať nekonfrontačnú národnostnú politiku - keď prestane mať strach, že ho ohrozuje. Keď prestane mať maďarský volič strach, že mu slovenská politika napriek pekným slovám a zmluvám berie stále väčší krajec faktických menšinových práv, keď prestane mať slovenský volič strach z požiadaviek maďarskej menšinovej politiky, z ktorých si on, na základe vlastných skúseností so slovenskou politikou dvadsiateho storočia voči Čechom odčíta možnosť dezintegrácie Slovenskej republiky.

SkryťVypnúť reklamu

Skúsme to povedať rovno a bez vykrúcania. Jediná rozumná politika, vnášajúca pokoj do národnostných vzťahov, je politika nekonfrontačná: len tá totiž umožňuje žiť všetkým spolu v občianskom mieri, ponúka šancu na víťazstvo demokratických síl vo voľbách a pomáha zlepšiť medzinárodné postavenie Slovenska v demokratickom svete.

Je to, napokon, logické. Je to totiž jediná politika, ktorá nevzbudzuje strach u Slovákov ani Maďarov. Je to jediná politika, ktorá vedie k zmierneniu nedôvery zo strany Slovákov a nezaháňa Maďarov do kúta. Je to jediná politika, ktorá vedie k účasti na veciach verejných všetkých občanov Slovenskej republiky a nevylučuje z nej vyše desať percent obyvateľstva.

Nekonfrontačná národnostná politika ako alternatíva k súčasnej konfrontácii je zmysluplná a vedie k všeobecnému prospechu. Vyžaduje si však vytvorenie jasných, platných a všeobecne dodržiavaných rámcov z oboch strán.

SkryťVypnúť reklamu

Základ, a vlastne hlavný a podstatný kľúč k tvorbe týchto rámcov, tvorí Ústava Slovenskej republiky. Ústavné vlastenectvo, ktoré potrebuje Slovensko ako soľ, možno vytvoriť len tam, kde sa obojstranne dodržuje a svätí ústavný princíp.

V prípade národnostných vzťahov zahŕňa v podstate dva kľúčové, základné body: prijatie národnostných zákonov vyplývajúcich z ústavy na jednej strane a dodržiavanie samosprávneho princípu ako základného princípu občianskej spoločnosti na strane druhej.

# # #

Skúsme to povedať jednoduchšie a konkrétnejšie. Ústava Slovenskej republiky si vyžaduje jednoznačné zakotvenie občianskeho princípu do svojej preambuly, okrem toho vyžaduje prijať rad menšinových zákonov, ktoré ústava síce predpokladá, ale doteraz neboli prijaté. Jedným z príkladov je zákon o používaní jazyka menšín, ku ktorému sa síce hlási vláda SR, prezident, koaličné aj opozičné strany, no jeho návrh a prijatie v parlamente sa ustavične odkladá.

SkryťVypnúť reklamu

Uplatnenie samosprávnosti ako základného a všeobecne platného ústavného princípu odpovedá na otázku základného vzťahu Slovákov a Maďarov. Celkom presne popísal tento problém M. Kusý. Zadefinovanie Slovenskej republiky ako národného štátu vedie vzápätí k opačnej požiadavke na etnickú územnú autonómiu a k tomu, že národný štát povyšuje Slovákov do postavenia vládnuceho etnika v celej krajine a etnická územná autonómia povyšuje Maďarov do postavenia vládnuceho etnika v príslušnom regióne. Občiansky princíp vedie naopak, k ústavnej, obojstranne prospešnej ceste všeobecného uplatnenia samosprávy, prijateľnej pre Slovákov i Maďarov.

Na základe samosprávneho princípu možno riešiť nielen problémy menšinovej kultúry a školstva, a to aj pri spolurozhodovaní o finančných tokoch v týchto oblastiach, ale aj ďalšie otázky.

SkryťVypnúť reklamu

Spomeňme aspoň dve. Národnostnú politiku štátu nemožno robiť bez politickej účasti menšín na rozhodovacích procesoch, ktoré sa ich týkajú. V súčasných mechanizmoch myslím na zastúpenie v národnostnej rade vlády, ale aj v prijatí pravidla, že o kľúčových problémoch menšín nemožno rozhodovať bez nich a ich

zástupcov. Myslím na vytvorenie pravidiel, ktoré by viedli k prijatiu proporčného systému financovania menšinovej kultúry a školstva zo všeobecného štátneho rozpočtu, či už pri stúpajúcich, alebo klesajúcich výdavkoch zo štátneho rozpočtu do týchto oblastí. Myslím na všeobecný rozvoj samospráv, a to najmä na zvýšenie jej právomocí voči štátnej správe, na vytvorenie daňového systému, priaznivého voči obciam a mestám, ako aj na decentralizáciu školstva a kultúry.

SkryťVypnúť reklamu

To všetko sú kroky, ktoré sú všeobecne prospešné pre Slovákov i Maďarov. Sú to kroky, ktoré sa pohybujú v ústavnom rámci a pomáhajú utvoriť tak potrebnú atmosféru ústretovosti medzi Slovákmi a Maďarmi a znížiť hladinu vzájomnej nedôvery, obáv a strachu.

Sem patria aj symbolické kroky, akým je napríklad demokratickými silami v SNR už v roku 1992 navrhovaná a v súčasnosti prezidentom zopakovaná potreba deklarácie o historickom zmierení Slovákov a Maďarov. Pravda, pre jej reálne prijatie a najmä uskutočnenie treba najprv vytvoriť reálne podmienky - inak ostane len prázdnou rétorikou. Rovnako do tejto oblasti patrí aj faktická náprava krívd, vyplývajúca z Benešových dekrétov, pokiaľ takéto konkrétne prípady ešte dnes existujú, a to bez toho, aby sa narušil základ týchto dekrétov.

SkryťVypnúť reklamu

To všetko sú základné a kľúčové kroky, vytvárajúce nevyhnutné prepólovanie konfrontačnej národnostnej politiky na ústretovú. Od nich sa potom môžu odvíjať ďalšie konkrétne kroky.

Možno, že tieto kroky sa budú zdať mnohým v súčasnej situácii ako utópia. Ich nenaplnenie sa však môže zmeniť na faktickú distopiu. Sú to však reálne, uskutočniteľné a všobecne prijateľné kroky na riešenie dnes zaseknutých národnostných problémov na Slovensku.

Je to úloha a šanca pre súčasnú generáciu demokratických politikov na Slovensku.

Je to pozitívna demokratická cesta, ktorá nemá reálnu alternatívu.

Autor: PETER ZAJAC Autor (1946) je literárny vedec a

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 18 357
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 936
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 546
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 958
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 462
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 431
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 944
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 504
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu