Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Spriaznenosť voľbou *Hovoríme s redaktormi literárneho časopisu RAK Petrom Darovcom a Vladimírom Barboríkom

Slovenská kultúrna obec prežila od roku 1990, za necelých šesť rokov erupciu kultúrnych periodík, zakladanie nových, obnovovanie zakázaných, rozmach existujúcich, a potom postupné zanikanie nových, obnovených i existujúcich a zároveň ďalšie zriaďovanie ..

Slovenská kultúrna obec prežila od roku 1990, za necelých šesť rokov erupciu kultúrnych periodík, zakladanie nových, obnovovanie zakázaných, rozmach existujúcich, a potom postupné zanikanie nových, obnovených i existujúcich a zároveň ďalšie zriaďovanie nových, akoby namiesto tých starých, ktoré zo štátnych, na kultúru určených peňazí robia časopisy, z ktorých má štát zrejme väčšiu radosť.

Ale zároveň začínajú už vychádzať časopisy s inými cieľmi. Nedávno vyšlo už druhé číslo časopisu RAK,

Revue aktuálnej kultúry, ktorý sa uchádza o záujem ľudí, ktorí čítajú slovenskú literatúru.

Skryť Vypnúť reklamu

# V debate o stave slovenskej literatúry v druhom čísle vašej revue padli slová o tom, že literárny život na Slovensku je nemý. Ako by ste na tieto slová reagovali?

Darovec: Tie slová som nepovedal ja a ani s nimi nesúhlasím. Dôkazom je aj existencia nášho časopisu, a teda vôľa širšieho okruhu ľudí písať o veciach, o ktorých sa hovorí. Teda myslím si, že literárny život na Slovensku nie je nemý, je taký, aký bol vždy - je tu pár ľudí, ktorí vedia písať.

Barborík: Literárny život vlastne nikdy nemý nebol, vždy sa predstieralo niečo, čo má vyzerať ako literárny život a niečo sa

vždy artikulovalo - povedzme aj v päťdesiatych rokoch. Otázne je, čo bolo vtedy a čo je to teraz.

# Časopis, ktorý robíte, je teda presne podľa vašich predstáv?

Barborík: S naším časopisom je to pomerne jednoduché. S Petrom sme predtým prešli ako autori niekoľko redakcií, v niektorých sme boli spokojní viac, v niektorých menej, ale nikdy to nebol časopis, ktorý by vo finálnom tvare vyzeral celkom tak, ako by sme si ho predstavovali. Šanca sa nám naskytla, samozrejme, otázkou je, či sa časopis bude páčiť aj iným.

Skryť Vypnúť reklamu

Darovec: Naozaj by som každému doprial, aby raz dostal šancu urobiť si literárny časopis podľa vlastných predstáv. Až potom je vlastne možné formulovať si sám pre seba, čo si človek pod literárnym časopisom predstavuje.

# Skladba autorov druhého čísla RAKa môže zvádzať k domnienke, že sa profilujete ako generačný časopis.

Barborík: Je to naozaj len optický klam, ktorý spôsobuje naše druhé číslo, ktoré bolo koncipované ako generačné, hoci, aj v ňom je medzi autormi vekový rozdiel desať - pätnásť rokov. Myslím si, že generačnosť už akosi stráca platnosť, povedal by som, že skôr ide o "spriaznenosť voľbou". "Náš" autor je rovnako Pišťánek, Taragel, ako aj Vilikovský.

Darovec: Bol by som síce hrdý, keby som bol nejako generačne spriaznený s Pavlom Vilikovským, Tomášom Janovicom či Ludvíkom Vaculíkom, ktorí sa v objavia v treťom čísle, ale to "asi" nie sme.

Skryť Vypnúť reklamu

# Zabudnime teda na generačné delenie slovenskej literatúry, faktom však je akési "skupinové" rozdelenie slovenskej literárnej obce a v posledných rokoch vlastne polarizácia na dva takmer nezmieriteľné tábory. Istým autorom sa "nepatrí" publikovať v istých literárnych časopisoch a naopak, pre niektorých je priamo vecou cti nepublikovať napríklad v dnes už matičných Slovenských pohľadoch. Môže sa dobrý autor, aj keď z "druhej" strany, objaviť vo vašom časopise?

Barborík: Povedzte mi takého.

# Dobre teda, možno v tomto "politickom" rozdelení literárnej obce vybadať aj akúsi kvalitatívnu čiaru, ktorá rozdeľuje autorov?

Darovec: Neoznačoval by som to za kvalitatívne delenie, lebo kto už vie, čo je v literatúre kvalitné. Rozdelil by som to podľa vkusu. Sú isté vkusové kategórie, ktoré nemusia byť totožné pre všetkých ľudí. Každý môže od literatúry očakávať čosi iné. Mne sa robí husia koža, keď mi niekto hovorí o národných alebo akýchkoľvek iných úlohách literatúry. A to je vlastne základný rozdiel, že sa jednoducho dva literárne jazyky nemôžu stretnúť. A v tomto zmysle je úplne zbytočné robiť si ilúzie, že sa dá spraviť akýsi "spoločný" dobrý časopis. Isté vkusové mantinely musí časopis mať, preto odmietam "skúšku demokracie" tým, či uverejním príspevok takého alebo onakého spisovateľa. Ide len o to, či jeho text bude spĺňať práve tie vkusové kritériá, ktoré na literatúru kladieme my dvaja. Nemyslím si, že by z nášho pohľadu išlo o nejaké delenie politické, dokonca ani názorové, ide tu naozaj len o to, čo sa od literatúry očakáva a kto je schopný naplniť tieto očakávania.

Skryť Vypnúť reklamu

# Môžete hovoriť konkrétne?

Darovec: Ak už máme hovoriť o konkrétnych menách - pokiaľ viem, tak napríklad Vincent Šikula je členom Spolku slovenských spisovateľov a publikuje aj v Slovenských pohľadoch, ale myslím, že keby nám priniesol poviedku a bola by to jedna z jeho lepších poviedok, tak by sme ju veľmi radi publikovali. Ale takýchto mien veľa nenájdeme.

Barborík: Viac autorov, ktorí sa objavili aj u nás, publikovali vo Ferkových alebo Moravčíkových Slovenských pohľadoch, ktoré sa "kreovali" po tom, ako skončili Pohľady pod vedením Jána Štrassera. V podstate nám to neprekáža, pretože ich príspevky sa nám "videli" a my sme o nich stáli. Náš časopis má výhodu, že väčšina časopisov, ktoré sa tu v posledných rokoch vydávali - a bolo ich dosť - minimálne odvtedy, čo skončil Smrekov Elán - všetky tie časopisy patrili nejakej ustanovizni, boli to "orgány" niekoho, takže hlas redakcie bol v nich len poradný. Jednoducho preto, že členovia toho ktorého spolku, ktorý bol vydavateľom časopisu, automaticky vznášali nárok, že ak sú členmi tejto organizácie, tak musia v časopise raz za čas publikovať. Máme šťastie, že sme sa tomu vyhli, hoci občas sa to podarilo aj iným časopisom - napríklad v najlepších rokoch Mladej tvorbe alebo od roku 1988 Slovenským pohľadom.

Skryť Vypnúť reklamu

# Ale aj vy máte svojho vydavateľa.

Barborík: To, že nás vydáva Archa, je technická záležitosť. Inak nepatríme nikomu. A z toho vyplýva aj určitá zodpovednosť.

# Teda záleží len na vás, ako bude časopis vyzerať?

Barborík: Áno, nikto k nám nemôže prísť s iným ako literárnym nárokom a uplatňovať ho. Ak sa nám príspevok nevidí, tak nevyjde, a je jedno, o koho ide. A platí to aj naopak.

Darovec: Neplatia tu dokonca ani štandardné vzťahy medzi vydavateľom a šéfredaktorom, v ktorých má vydavateľ právo zasahovať do podoby časopisu. V našom prípade je vydavateľ taký "hyperkorektný", že vidí časopis až vo finálnej podobe. Takže ani z jeho strany nehrozí, že by sme podliehali nejakému tlaku. Jediný tlak, ktorý tu vzniká, je z toho, že sme v redakcii dvaja a musíme si vysvetliť naše postoje medzi sebou. Teda jediný konflikt vzniká medzi nami.

Skryť Vypnúť reklamu

# A vzniká často?

Darovec: Myslím si, že na normálnej úrovni áno. Pánboh zaplať - časopis, ktorý by robil jeden človek by bol už naozaj čisto osobným názorom na literatúru. Ale ak si dokážeme povedať, čo si myslíme a zhodneme sa na základných vkusových kritériách, môže to byť len produktívne. Aj obsadenie redakcie je výsledok toho, že sme sa poznali už dávno a vedeli sme, čo môže jeden od druhého očakávať.

# Aký je váš pohľad na súčasnú slovenskú literatúru?

Darovec: Akej literatúre dávame prednosť, o tom asi najlepšie vypovedá náš časopis. Je najlepším médiom na to, aby niekto ukázal svoj názor na súčasnú literatúru. Myslím si, že je tu niekoľko naozaj produktívnych autorov. A, našťastie, nielen z generácie, ktorá vstupovala do literatúry v šesťdesiatych rokoch, čo je podľa mňa najsilnejšia literárna - prinajmenšom prozaická - generácia, ktorú Slovensko malo (Vilikovský, Šikula, Sloboda, Johanides a ďalší). Zdá sa mi, že v posledných rokoch je tu niekoľko veľmi kvalitných autorov, nielen z mladších vekových skupín, ale aj našich rovesníkov. Teda je sa na čo tešiť v ďalších rokoch.

Skryť Vypnúť reklamu

Každý rok vyjde štyri - päť kvalitných slovenských kníh, čo je, podľa mňa, dosť. Väčší problém je v tom, že tu prichádza k úplnej nivelizácii základných literárnych hodnôt a dnes sa tu spokojne, dokonca aj vo verejnoprávnych médiách, stavajú na tú istú úroveň autori, ktorí hrajú prvú ligu a autori, ktorí majú ledva na okresnú súťaž.

(Pokračovanie na 3. strane)

# S čím to podľa vás súvisí?

Darovec: S tým nehoráznym prepojením literatúry so všetkými inými národnoštátnymi funkciami, ktoré sa asi v najbližších rokoch nepodarí z oblasti literatúry dostať. Napokon, prečo by mala byť literatúra výnimkou?

Barborík: V slovenskej literatúre - a teraz budem hovoriť o knihách, ktoré vychádzajú, a nie o tom, ako vychádzajú - sa mi stav zdá pomerne pokojný. Odrážajúci asi to, na čo naša kultúra má. Máme pár špičkových autorov, potom priemerných a mladších autorov, do ktorých môžeme vkladať nejaké očakávania. Pokiaľ ide o literárny život, naozaj je problémom, že prišlo k nehoráznemu zmäteniu hodnôt a v tejto oblasti by možno RAK mohol priniesť nový hlas. Povedať, ako to vidíme my, a že to vidíme inak, ako isté médiá, ktoré doprajú priveľa priestoru pochybným literárnym výkonom.

Skryť Vypnúť reklamu

# Na Slovensku asi naozaj vychádza napriek všetkým kuvičím hlasom dosť pôvodných kníh, až sa zdá, že ich vychádza - najmä s ohľadom na literárnu kvalitu mnohých z nich - až priveľa. Ako je možné, že niektorí vydavatelia vydávajú na prvý pohľad "literárne odvary"?

Darovec: Samozrejme, že je nezmysel, keď niekto tvrdí, že na Slovensku nie je kde vydať knihu. Vydavateľských príležitostí je naozaj

dosť. Opäť to súvisí s prepojením lietratúry so všetkými ostatnými záležitosťami. Pokiaľ ste na správnej strane, problémy s vydávaním mať nebudete. Dokonca isté vydavateľstvo s celkom dobrými kontaktmi na finančné zdroje, ktoré plynú do literatúry a ktoré nemá problémy získať štátnu subvenciu na akýkoľvek svoj titul, tak jeho predstavitelia sami hovoria o tom, že knižka, ktorú vydali, nie je dobrá. Zdá sa mi to absurdné, keď sa šéfredaktor vydavateľstva bráni tým, že on vkus má, ba sám si myslí, že kniha, ktorú vydal dobrá nie je, ale pretože na ňu dostal peniaze, tak ju vydal. To je stav slovenských vydavateľov a rozhodne to nie je normálny stav. Iste, sú tu autori, ktorí majú isté problémy s vydávaním, ale kníh naozaj vychádza veľa. A buďme úprimní, aj autor, ktorý si denne nepodáva ruku s ministrom kultúry, tú knižku napokon vydá. Problém je skôr v tom, že ak ročne vyjde na Slovensku tristo knižných titulov, niet dostatočného priestoru na kritické zhodnotenie tohto kvanta, na poskytnutie dostatočnej orientácie pre čitateľa, aby vedel, ktoré tituly stoja za pozornosť. Tri štvrtiny produkcie totiž nestoja za to, aby nad nimi trávil viac ako pätnásť minút.

Skryť Vypnúť reklamu

Barborík: Problém nie je v tom, že vychádza veľa priemerných a zlých kníh, to je asi normálne, problém je skôr v tom, za akých okolností vychádzajú. Pokiaľ takú knihu vydá súkromný vydavateľ alebo si ju vydá autor vlastným nákladom, my si ju môžeme prečítať alebo nemusíme, a to je všetko. Pokiaľ však takáto makulatúra vychádza s pomocou takých zdrojov, na ktorých participujeme ako občania my všetci, už to asi v poriadku nie je. A druhá vec je, aké sa týmto knihám dostáva prijatie v niektorých médiách, keď sa nivelizuje kritický názor.

# Hovorili ste, že na Slovensku je veľmi malý priestor na kritické zhodnotenie literárnej tvorby. Tohto roku vznikli už dva literárne časopisy, okrem vášho napríklad aj Literica. Dva iné - Fragment a Romboid, však, zdá sa, zanikli či zaniknú.

Skryť Vypnúť reklamu

Darovec: RAK nevznikol ako náhrada niečoho. A ak, tak možno sa jeho východisko obracia ešte o pár rokov skôr a jeho ambíciou je nadviazať na duch Slovenských pohľadov ešte pod vedením Jána Štrassera. S Vladom sme sa zhodli na tom, že to bol asi jediný časopis, ktorý nám za ten krátky čas nášho pôsobenia vyhovoval. Ale RAK, rozhodne nevzniká na troskách niečoho iného.

A prečo niektoré časopisy zanikajú a iné nie? Jednoducho preto, že dnes už podporu na literárny časopis zo štátnych zdrojov dostanete len vtedy, ak spĺňate dosť jasné podmienky, ktoré rozhodne nemajú nič spoločné s literatúrou alebo umením. Situácia je v tomto zmysle dnes naozaj vyhrotená, ešte raz pánboh zaplať, že RAK sa o túto pomoc zatiaľ nemusí uchádzať.

Barborík: Celé to vyzerá tak - a podľa mňa je to v princípe optický klam - ako keby tu išlo hlavne o peniaze. Zoberú sa peniaze z Romboidu a dajú sa niekde inde. Ja však za tým vidím ešte aj čosi iné, a to odrovnávanie konkurencie. Nejde len o to, že my si budeme robiť veci, ako si ich predstavujeme, v istom zúženom zábere a pod egidou nejakej ideológie, ale okrem toho toto právo zatrhneme aj niekomu inému. Ide teda o normálny konkurenčný boj, o vygumovanie tých druhých.

Skryť Vypnúť reklamu

Darovec: Je to presne to isté, ako s knižnou produkciou. Dajú sa peniaze na nejakú knihu, čo však nestačí, treba ju ešte protežovať v istých médiách, aby sa nejakým spôsobom presadila v konkurencii s inými, ktorí ani tie peniaze nedostali.

# Vrátim sa ešte k situácii v slovenskej literatúre, spomínali ste, že generácia autorov, ktorí nastúpili v šesťdesiatych rokoch je to najlepšie, čo slovenská literatúra má. Ale spomínali ste aj to, že nová mladá generácia stojí tiež za pozornosť.

Darovec: Ani v šesťdesiatych rokoch nebolo každému jasné, že vyrastá silná básnická a prozaická generácia, preto sme sa pokúsili v našom druhom čísle zmapovať priestor mladšej slovenskej literatúry. Nie je to však číslo generačné, pretože na generáciu treba asi viac ako podobný dátum narodenia.

Skryť Vypnúť reklamu

Barborík: Opäť tu vzniká optický klam. Generačný kľúč sa asi naposledy dal uplatniť práve na šesťdesiate roky, keď mali sami autori chuť sa generačne vymedzovať. Bola to doba manifestov, básnických skupín. Generačnosť bola pomerne jasná, troj-štvorročný vekový rozdiel už zaraďoval človeka úplne inam. Dnes je akási širšia tendencia k individualizácii, osamostatňovaniu a nemám pocit, že by hocktorý z autorov, ktorých uverejňujeme, mali ambíciu hovoriť za niekoho iného, ako len za seba, neznesú vedľa seba nikoho, tobôž nie nejaké manifesty. Ide už len akýsi folkór moderny, ktorý nemá reálne opodstatnenie. Na druhej strane si človek vyberá svojich autorov podľa toho, s akými knihami vyrastal, a tí sú jeho bez rozdielu veku, niektorí možno už zomreli a iní môžu byť mladší ako on.

Skryť Vypnúť reklamu

# Nie je to však iba slovenský fenomén.

Bude to pravdepodobne objektívnejší trend - ľudia dnes už nemajú veľkú chuť a potrebu sa umelecky, kultúrne, spoločensky, ale ani nijak inak grupovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  4. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  2. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  3. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  4. Magazín SME Ženy už v predaji
  5. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  6. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  7. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  8. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  9. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  10. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 765
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 24 920
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 641
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 004
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 731
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 434
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 12 831
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 476
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 306
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 152
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu