o tušil, že to povedie nielen k rozpadu ani nie tri mesiace trvajúcej vládnej koalície, ale aj k vytvoreniu novej vládnej koalície medzi islamskou Stranou prosperity (RP) a DYP. Tansu Cillerová totiž z rozpútania celej aféry obvinila práve fundamentalistov zo Strany prosperity. Mala to byť vraj pomsta za to, že RP, ktorá získala v minuloročných decembrových parlamentných voľbách najviac hlasov, bola odmietnutá ako možný partner do vlády. Lenže na celej afére si rozhodol prihriať polievočku dlhoročný rival Tansu Cillerovej (a dnes už tiež bývalý premiér) Nesut Yilmaz. Namiesto toho, aby v afére "podržal" svoju koaličnú partnerku, rozhodol sa ju "potopiť". Pri hlasovaní o začatí parlamentného vyšetrovania Tansu Cillerovej, ktoré iniciovala RP, za tento návrh hlasovala aj značná časť poslancov Yilmazovej Vlasteneckej strany (ANAP). Cillerová to svojmu koaličnému "partnerovi" vrátila aj s úrokmi. Jej strana vystúpila z koalície a podporila návrh RP na parlamentnú rozpravu o dôvere vláde Nesuta Yilmaza. Ten následne radšej takticky podal demisiu sám a Turecko sa tak ocitlo v rovnakej situácii ako po decembrových voľbách. S tromi silnými stranami, z ktorých ani jedna nemala taký počet poslancov, aby mohla vytvoriť stabilnú "jednofarebnú" väčšinovú vládu. Navyše krach trojmesačnej koalície ANAP a DYP zúžil počet možných alternatív riešenia. A tak sa zrodila koalícia DYP a RP a do funkcie premiéra krajiny, ktorá si na Západe vyslúžila povesť bašty sekularizmu a demokracie v regióne, kde tieto aspekty sú skôr výnimkou ako pravidlom, nastúpil vodca fundamentalistickej islamskej strany Necmettin Erbakan, známy tým, že preferuje viac orientáciu na islamské krajiny ako na západné demokracie. Teraz teda bude záležať predovšetkým na Tansu Cillerovej, kam až dovolí Erbakanovi zaviesť svoju krajinu.