Autorka je právnička, pôsobí v Progresívnom Slovensku
Minister vnútra tejto krajiny s ľahkosťou verejne označuje niekoho ako páchateľa trestného činu pred tým, ako o tom rozhodol súd. Je nateraz jedno, že ide o občana, ktorý je aktuálne vo funkcii prezidenta.
Mám na mysli napríklad slová ministra ako: „... má daňové podvody“, „on nejakému človeku... ukradne pozemok...“ „... jeho daňové podvody“ a podobne.
Zďaleka nejde len o rétorický prešľap alebo len o ignorovanie dôležitého právneho princípu, ktorým je prezumpcia neviny.
Minister Kaliňák si na tlačovej konferencii totiž kládol otázku, ako by on mohol zneužiť moc v kontexte ovplyvňovania vyšetrovania. Viem, že to vie. Ale môžeme hrať jeho hru a vysvetliť to. Takže takto:
Hlava riadi obe ruky
Minister vnútra politicky zodpovedá za políciu a riadi ju. Vyberá si a následne menuje policajného šéfa a po voľbách odvoláva toho predchádzajúceho. Prezident Policajného zboru je tak vo vzťahu silnej podriadenosti a závislosti od ministra vnútra.
