vý masér železiarov Jožko Majný nebol ochotný komunikovať, a to je už čo povedať. Ešte že sme v útrobách haly vo VŠA stretli člena správnej rady HK Košice Alexandra Závodného, ktorý jediný našiel odvahu nahlas povedať: "Čo sa bojíte, vyhráme na zápasy 2:0 a bude po paráde. Nevieme, či si na tieto slová počas stretnutia spomenul, ale priebeh 2. polčasu mu veru za pravdu nedával. Iný funkcionár domáceho klubu, bývalý aktívny hádzanár a úspešný medzinárodný rozhodca Peter Molnár už v 50. min nad svojimi zalomil rukami. To sa ŠKP dostali do vedenia 21:19 a on stroho poznamenal: "A je po zápase." V 56. min, keď Daňo znížil na 21:22 sa ale poopravil: "Ešte žijeme." A veru v záverečných minútach Košičania akoby pokropení živou vodou zápas otočili. Skandovaný potlesk vďačnej tisícky divákov bol pre nich zaslúženou odmenou a spôsoboval rovnaké zimomriavky ako mohutné tóny Vangelisa pri ich nástupe pred oboma stretnutiami. Zaujímavosťou oboch stretnutí bola skutočnosť, že horúce gaštany domácich v dôležitých chvílach ťahali z ohňa menej skúsení hráči. V sobotu matadorovi Kolesárovi pomáhal Jančík, kým v nedeľu sa k nemu pridal Daňo, ten výborne zaskočil za reprezentanta Tabačka, ktorému to absolútne nešlo. Možno mu mohol kormidelník na košickom kapitánskom mostíku J. Garkavenko pomôcť aj skôr, veď inokedy ostrostrelec sa doslova trápil. Sympaticky vystúpil na tlačovke po nedeľňajšom stretnutí tréner policajtov Ivan Hargaš, ktorý uznal zaslúžené víťazstvá železiarov v oboch stretnutiach, hoci ako sám priznal, najmä v tom prvom išli vyslovene na víťazstvo aj oni. A aj keď im uletelo doslova v posledných sekundách, ani slovkom ho nezpochybnil. V jeho slovách bolo cítiž doslova tragédiu z vážneho zranenie Vala na poslednom tréningu. Prerobiť hru za taký krátky čas sa mu nemohlo podariť , ale do odvety má niekoľko dní a on, starý lišiak určite čosi vymyslí.