Autorka je herečka
Oslavu nového roka si každý predstavuje inak. Niekto sa nerád zabáva na povel spolu s davom a zaspí pred polnocou, niekto sa na to pripravuje už dva mesiace dopredu. Ja sa nechávam do poslednej chvíle unášať a väčšinou sa rozhodnem, čo budem robiť, až pár dní predtým. Nikdy by mi nebolo napadlo, že raz budem na Silvestra na Copacabane v Riu de Janeiro.
Po ôsmich rokoch som sa rozhodla ísť do Južnej Ameriky. Do Argentíny, lebo už som nemohla vydržať, chýbala mi. Nečakane sa k tomu pridružila aj Brazília. Hovorím si Potrebujem more? Potrebujem. Pridala sa ku mne kamarátka Milena, ktorá mala náhodou tiež čas, chuť aj peniaze. Okrem toho má zmysel pre humor a dobrodružstvo, tak sme zhodnotili, že nám bude spolu dobre. A bolo.
Moji známi z Buenos Aires sa presťahovali do Ria. Američanka Jane, jej švajčiarsky manžel Tomi a ich malá dcéra Pipistrella. Išli sme ich navštíviť.
Bývajú v štvrti Gamboa, čo už nie je práve bezpečná turistická zóna. A stmievalo sa. Zo všetkých strán nás strašili, aké je Rio nebezpečné. Boli sme radšej obozretné. V potravinách som kúpila fľašu vína, nech nejdeme naprázdno. Milena mi hneď ponúkla svoj ruksak, že ju schová, ale vysvetlila som jej, že to je naša zbraň, v prípade potreby.
Je tu krásne, no nebezpečne
Bezpečne sme zastali pred starým domom na strašidelnej tmavej ulici. Zvoníme. Po pár minútach, ktoré trvali večnosť, nám otvorila natešená Jane s dlhokánskymi blonďavošedivými nádhernými vlasmi, ktoré si v živote nefarbila. Stará dobrá americká hipisáčka.
Vstúpili sme do iného sveta. Za ošarpanou fasádou sa skrýval nečakaný palác s vysokánskymi stropmi v nádhernom koloniálnom štýle, kompletne zrekonštruovaný. Ideálne miesto na schovávačku, rôzne zákutia, tajné komnaty, staré úzke drevené schody, čo viedli do horných miestností a na vrchnú terasu, z nej zas viedli točité schody so starodávnym kovaným zábradlím na spodnú terasu, ktorá bola krytá tou vrchnou.
My sme sa usadili na rozľahlej spodnej terase, ktorá je vlastne celoročnou jedálňou s výhľadom na malý trávnik a bazén, za ktorým bol vysoký múr susedného domu. Rovnaké múry boli z oboch strán domu. Taká malá oáza medzi štyrmi stenami hneď vedľa geta – vyhlásenej favely.
- Je tu prekrásne!
- Áno, len občas prepady a strieľačky. Pipistrellu tu nechce vyzdvihnúť ani školský autobus.
- Fíha. A nechcete sa teda presťahovať?
- Kúpili sme tento dom veľmi výhodne pred piatimi rokmi, že ho zrekonštruujeme a dobre predáme. Ale pred dvoma rokmi prišla kríza, rekonštrukcia zdražela, neoplatí sa nám to teraz predať.
- Prečo ste vlastne odišli z Buenos Aires, Tomi?
Druhé Spojené štáty americké
Zaujímalo ma to vzhľadom na to, že na to mesto nedám dopustiť. Jane si povzdychla s ťažkou nostalgiou, videla som na nej, že je jej to ľúto. Tomi pokračoval.
