Utorok, 13. apríl, 2021 | Meniny má AlešKrížovkyKrížovky
PUBLICISTIKA

Dieťa, rodina a štát

Obyvateľmi detských domovov sú deti, ktoré rodina nechce, alebo také, ktoré štát rodičom z nejakého dôvodu vzal. Sú tam teda preto, že štát sa o ne chce postarať lepšie ako biologická rodina. Zákon zároveň hovorí: „Ústavná výchova je výchovné opatrenie, .


FOTO SME – ĽUBOŠ PILC



Obyvateľmi detských domovov sú deti, ktoré rodina nechce, alebo také, ktoré štát rodičom z nejakého dôvodu vzal. Sú tam teda preto, že štát sa o ne chce postarať lepšie ako biologická rodina. Zákon zároveň hovorí: „Ústavná výchova je výchovné opatrenie, ktoré má smerovať k tomu, aby boli čo najskôr odstránené všetky príčiny, pre ktoré bola nariadená.“Rozhodne by to teda nemalo byť tak, že keď sa raz za dieťaťom brána domova zatvorí, nemôže začať žiť normálne, kým nebude dospelé. Preto sa štát a niektoré mimovládne organizácie v prvom rade snažia vytvoriť podmienky na to, aby sa čo najviac detí z detských domovov dostalo čo najskôr do rodín. To najprirodzenejšie riešenie – aby sa dieťa vrátilo do svojej pôvodnej rodiny – sa u nás veľmi nepoužíva. V iných krajinách sa táto možnosť uprednostňuje pred všetkými inými. Kdeže, to nie je také jednoduché – vysvetlili by vám mnohí pracovníci detských domovov, rodičia, sociálni pracovníci aj súdy.

Skryť Vypnúť reklamu

V skutočnom záujme dieťaťa

Väčšina detí v detských domovoch má totiž žijúcich rodičov, a niektorí by sa mohli o svoje deti starať. Až keď biologický rodič polroka neprejaví o dieťa záujem, možno ho ponúknuť na adopciu. Na prejavenie záujmu z hľadiska zákona stačil jeden telefonát alebo krátka návšteva, balíček sladkostí. Takže deti, ktoré neboli „právne voľné“, mohli len čakať v detských domovoch na svojich blízkych. Súčasná právna úprava už umožňuje deťom odísť z detského domova aj inou cestou, než cez adopciu, napríklad ak sa dieťa dostane do takzvanej profesionálnej rodiny – to môže aj dieťa, ktoré nie je „právne voľné“.

Niektorí právnici sú presvedčení, že súdy by mali „rozhodovať v duchu zákona a v skutočnom záujme detí“ a dôležité by malo byť najmä to, či existujú medzi deťmi a ich rodičmi citové väzby. Ale ak existujú, nemali by všetci zúčastnení pracovať na tom, aby sa dieťa mohlo do svojej vlastnej rodiny vrátiť? „U nás sa takmer nič nerobí v oblasti preventívnej práce s rodinou. Situácia sa rieši až vtedy, keď rodičia zlyhajú,“ hovorí riaditeľ občianskeho združenia Návrat Vladislav Matej. „Sociálni pracovníci aj Centrá pedagogicko-psychologických služieb by mali predovšetkým pracovať s rodinami v kríze, a nie riešiť až jej následky.“

Skryť Vypnúť reklamu

Do domova a hotovo

Najlogickejšie by bolo, keby s rodičmi detí, ktoré sú v detských domovoch, komunikovali najmä pracovníci tých detských domovov. Nakoniec, aj oni vedia, prečo súd deti rodičom odňal, veď je to napísané v rozsudku. Podľa administratívneho kľúča majú však sociálnu prácu už na starosti iné inštitúcie. Rodič bude predsa skôr pracovať s inštitúciou, v ktorej má dieťa, než so sociálnym pracovníkom, ktorý mu ho vzal. „V niektorých detských domovoch sa rodičia môžu zapájať do spoločného programu. Detský domov tak môže sledovať, či sa ich situácia zlepšila a ako si svoje problémy riešia. V detskom domove na Učiteľskej ulici v Bratislave majú terapeutku, ktorá sa venuje problémovým deťom, ale aj rodičom, ktorí o to majú záujem,“ hovorí riaditeľka odboru sociálno-právnej ochrany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Jana Kostanjevcová.

Skryť Vypnúť reklamu

„V Španielsku súdy málokedy určia dĺžku pobytu dieťaťa v detskom domove viac ako na dva roky a svoje rozhodnutie podľa situácie často ešte počas tejto doby prehodnocujú,“ vysvetľuje Jana Kostanjevcová. „Vo Francúzsku tiež dieťa nestrávi v detskom domove dlhší čas, s ním aj s rodičmi sa intenzívne pracuje a ak nie je šanca vrátiť dieťa do rodiny, automaticky mu vyhľadávajú náhradnú. V Nemecku sú deti v takýchto zariadeniach tiež iba na krátky čas a dobrovoľne – vtedy, keď rodičia majú problémy, ktoré nedokážu sami zvládnuť. A vo väčšine prípadov sa rodičia snažia spolupracovať – dokonca aj týrané deti trávia víkendy doma.“

Uniformná starostlivosť

Ak dieťa nemôže byť vo vlastnej rodine, najlepšou z iných možností je nájsť mu náhradnú. Pre dieťa je nepodstatné, či ho niekto adoptuje, či bude v pestúnskej starostlivosti alebo v profesionálnej rodine. Podstatné je to, aby ho niekto pripravil na normálny život.

Skryť Vypnúť reklamu

No väčšina ľudí sa chce starať o deti malé, zdravé a biele. Staršie deti, deti telesne alebo mentálne postihnuté, rómske, alebo väčšie súrodenecké skupiny nechce takmer nikto. Preto sa nemožno vyhnúť transformácii detských domovov z internátnych ústavov na rodinné bunky. Podľa väčšiny súčasných odborníkov je to jediná možnosť. Je to aj jedna z podmienok integrácie do EÚ.

Časť úradníkov, aj pracovníkov detských domovov kladie tichý odpor. „Väčšinou sú to ľudia, ktorí boli súčasťou nejakého socialistického pedagogického systému, kde je vychovávateľ viac-menej v rovine dozorcu vo väznici,“ hovorí riaditeľka detského domova v Tisovci Katarína Gromová. „Pre týchto pedagógov je hlavným kritériom úspešnosti ich práce bezproblémový chod zariadenia. Iné uvažovanie je pre nich neprijateľné. Aj preto, že je to nepohodlné.“

Skryť Vypnúť reklamu

Ešte dnes totiž v mnohých detských domovoch všetci žijú podľa nemenného programu, v kolónkach „návšteva školy“, „osobné voľno“ a „záujmová činnosť“ a medzi deťmi a realitou stoja okienka, cez ktoré dostávajú jedlo, čisté šaty, doklady a často aj „lásku“ a „starostlivosť“.

Ale každý človek potrebuje, aby sa mu niekto venoval individuálne a nie podľa vopred pripraveného, každý deň rovnakého programu, lebo každý deň sa zjaví nový, iný problém.

Povolanie vychovávateľ

Každý, kto má deti vie, že vychovávať ich nie je nič ľahké. O to viac to platí pre prácu vychovávateľa v detskom domove, kde sú takmer všetky deti problémové a každé iným spôsobom: týrané, pohlavne zneužité deti, deti „s poruchami správania“, „s nedostatočnými sociálnymi návykmi“, citovo deprivované, niekedy viacnásobne vrátené rôznymi náhradnými rodinami.

Skryť Vypnúť reklamu

Niektorí vychovávatelia si pritom odslúžili aj dvadsaťpäť rokov a ak aj niekedy boli pre túto prácu nadšení, už ich unavuje, sú „vyhorení“, ako sa tomu v brandži hovorí. Okrem toho sa nájdu aj takí, čo si jednoducho zmýlili povolanie, a nikomu to príliš neprekáža. Učiteľské a vychovávateľské miesta nie sú totiž lukratívne a zohnať vychovávateľa do detského domova je skôr problém. „U nás sa profesionálny výber v týchto povolaniach takmer neuplatňuje,“ sťažuje sa pani Gromová. „Som psychologička a mám dostatok skúseností so sociálnymi výcvikmi. Stretávala som tam ľudí, na ktorých som hneď videla, že sú tam úplne zbytočne.“

Riaditelia detských domovov často zamestnajú aj nekvalifikovaných uchádzačov, ktorí si popri práci dopĺňajú vzdelanie kurzami a školeniami. Situáciu by mohol čiastočne pomôcť riešiť projekt PRIDE, ktorý ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s organizáciou Úsmev ako dar rozbieha v tomto období. Projekt je zameraný na prípravu všetkých, ktorí pracujú s deťmi a mal by pomôcť aj vylúčiť tých, ktorí na takúto prácu nemajú predpoklady. „V Maďarsku ho tiež používajú a veľmi sa osvedčil,“ hovorí Jana Kostanjevcová. „Prechádzajú ním napríklad aj pracovníci župných úradov, sociálni pracovníci miestnych orgánov, kuchárky v detských domovoch.“

Skryť Vypnúť reklamu

Všetko potrebné pre život

Stojaté vody sa napriek všetkému začali hýbať. Niektoré detské domovy už dokonca transformáciu úspešne zvládli: podarilo sa im veľkú časť svojich chovancov umiestniť v náhradných (profesionálnych, pestúnskych alebo adoptívnych) rodinách, niektoré deti si vzali aj bývalí zamestnanci. Podarilo sa im tiež vymeniť staré nehospodárne kolosy zastrčené kdesi za mestom za ľudskejšie dedinské domy, z ktorých môžu deti poobede vybehnúť za kamarátmi. Tak majú lepšie šance, že sa naučia sami o seba postarať. Pri niektorých detských domovoch vznikli už aj bunky chráneného bývania, kde môžu začať samostatne žiť najstarší chovanci, od osemnásť do dvadsaťpäť rokov, ktorým sa zatiaľ nepodarilo nájsť si zamestnanie a byt.

Ďalší typ pomoci by mali týmto deťom poskytnúť „domy na polceste“. Teraz sa jeden stavia v Dunajskej Lužnej – na projekt prispelo ministerstvo aj organizácia Úsmev ako dar, na projekte pracujú aj deti z detských domovov. Toto nové zariadenie im totiž bude poskytovať rôzne služby, bude v ňom napríklad umiestnená agentúra, ktorá im pomôže nájsť si zamestnanie aj ubytovanie. „Som za to, aby štát týmto deťom pomohol so štartom do života,“ hovorí Jana Kostanjevcová. „Nemôžu ale ostať celý život závislými na detskom domove, musia sa naučiť pracovať, starať sa o seba – žiť, ako každý.“

Skryť Vypnúť reklamu

MONA GÁLIKOVÁ

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič
  2. V blízkosti Prezidentského paláca je na predaj 37 apartmánov
  3. Kedysi rádio, dnes mozog auta. Poznáte históriu infotainmentu?
  4. Vlastný zlatý poklad môže byť dobrou ochranou pred infláciou
  5. Poznáme finalistov Office roka 2020
  6. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  7. Neviete kam tento rok na bezpečnú dovolenku k moru?
  8. Kia prechádza transformáciou, vo vrecku má aj Guinnessov rekord
  9. Prešovská spoločnosť MAXECO sa presadila na medzinárodnom trhu
  10. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  1. Goji: bobule šťastia pomáhajú proti depresii
  2. Poznáme finalistov Office roka 2020
  3. Neviete kam tento rok na bezpečnú dovolenku k moru?
  4. Jar je vo vzduchu. Alergie tiež
  5. Kia prechádza transformáciou, vo vrecku má aj Guinnessov rekord
  6. SodaStream na Slovensku predstavuje príchute nápojov od PEPSI
  7. V blízkosti Prezidentského paláca je na predaj 37 apartmánov
  8. Bratia Žampovci majú za sebou veľmi úspešnú lyžiarsku sezónu
  9. Biobavlnu nahradila viskóza
  10. Kedysi rádio, dnes mozog auta. Poznáte históriu infotainmentu?
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 53 047
  2. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 24 516
  3. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 21 432
  4. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 18 595
  5. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov? 13 681
  6. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 13 470
  7. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 10 558
  8. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 10 025
  9. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 9 000
  10. Pomoc z prírody pri infekcii covid-19 8 650
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Eduard Heger a Igor Matovič.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 372-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 10 716 obetí.

9 h
Ilustračná fotografia.

Výhody prevyšujú riziká.

21 h

Niet nad priateľského diktátora, ktorý žije to, o čom ty len snívaš, a svojich štátnych vedcov si drží pekne nakrátko.