Utorok, 28. september, 2021 | Meniny má VáclavKrížovkyKrížovky

"Vieme, pokiaľ je naša hranica," povedal Ľupták *Koaličný príbeh ZRS a HZDS: Bude aj zánik koalície taký bizarný ako jej vznik a fungovanie?

Poslanci Združenia robotníkov Slovenska pomohli opozícii zmraziť privatizáciu finančných inštitúcií. Podľa predsedu vlády sa tým dopustili závažnej partnerskej nevery, a tak sa zmienil o "novej kvalite vo vzťahoch koalície". Ján Slota dokonca tvrdí, ...

Poslanci Združenia robotníkov Slovenska pomohli opozícii zmraziť privatizáciu finančných inštitúcií. Podľa predsedu vlády sa tým dopustili závažnej partnerskej nevery, a tak sa zmienil o "novej kvalite vo vzťahoch koalície". Ján Slota dokonca tvrdí, že hlasovanie ZRS narušilo majoritu vládnej koalície - situáciu vraj môžu vyriešiť iba predčasné voľby. Príbeh koaličných vzťahov medzi Ľuptákom a Mečiarom bol bizarný od samého začiatku. Nie je vylúčené, že aj jeho koniec bude podobný.

Hrdina socialistickej práce Ján Ľupták zjari roku 1990 na verejných zhromaždeniach vravieval, že "nikto nemá právo ponižovať ľudí za poctivú robotu, veď mnohí sme v nej stratili zdravie". Vtedajšie vedenie KSS mu za to ponúklo miesto na straníckej kandidátke. Banskobystrický úderník však dostal aj inú ponuku - mohol aj s celou svojou brigádou pracovať pre stavebného podnikateľa z Talianska. Predák dlho váhal, ale aj tak sa pomýlil, lebo - ako povedal - "dal sa naverbovať do politiky".

Skryť Vypnúť reklamu

NIE VEDĽA NICH, ALE S NIMI

Pred ďalšími voľbami v roku 1992 váhal znovu. Vtedy si už chcel sám založiť stavebnú firmu, ale opäť kvôli politike nemohol. Ľudia z SDĽ mu pomohli založiť inú "firmu" - Združenie robotníkov Slovenska. Jej účelom bolo, aby Jano "podchytil" robotníkov. Aj Ľupták priznal, ako znelo základné pravidlo: "Uvažovalo sa, že pôjdeme spolu." No krátko pred voľbami v roku 1994 šéf združenia zauvažoval inak. Účelovú organizáciu SDĽ zmenil na samostatnú politickú stranu. Dôvod bol pravý ľuptákovský: "Robotník tvorí pre spoločnosť hodnoty a ona ho ponižuje. Preto musela vzniknúť strana na jeho obranu." On osobne partaji Petra Weissa vyčítal, že je mäkká, povoľná, že nebojuje a nebráni ľudí. Na rozdiel od zvyšku strany bol Ľupták voči druhej Mečiarovej vláde oveľa ostrejší. Aj na jej adresu povedal, že tak, ako robí ekonomickú reformu ona, by "nerobil ani môj starý otec s jednou ľudovou".

Skryť Vypnúť reklamu

Ľupták ako poslanec zápasil s HZDS personifikovane - najmä s menovcom Ivanom. Často sa dožadoval, aby predsedajúci uvádzal ich celé mená, lebo sú "veľké problémy vo fabrikách, keď máme riešiť problémy, ktoré tu pán Ľupták Ivan nanáša". Na čo mu Ivan zvyčajne odpovedal, že to je nič v porovnaní s tým, aké má on problémy kvôli Janovi... Pozornosť verejnosti sa šéfovi novej strany podarilo upútať počas troch parlamentných dní, keď poslanci zvažovali, či premiéra Mečiara odvolajú z funkcie aj druhýkrát. Jozef Prokeš dokumentoval úspechy vlády grafmi firmy Nomura a Ján Ľupták mu v priamom televíznom prenose povedal, že "z grafov sa ľudia nenajedia". Mečiarovmu hnutiu, ktoré vtedy organizovalo referendum s tromi otázkami, ostro vyčítal, že jednu z nich "bezcharakterne ukradlo od Združenia robotníkov Slovenska". Tú, ktorá sa voličov pýtala, či si želajú preukazovanie pôvodu peňazí použitých v privatizácii... Ján Ľupták rečnil proti Mečiarovi nielen v parlamente, ale aj pred ním. Dušan Valko ho zažil, ako davu vysvetľoval, prečo je Mečiarovo odvolanie nevyhnutné. Krátko pred voľbami predseda ZRS odpovedal Martinovi Krnovi na otázku, či si vie predstaviť, že by úzko spolupracoval s tými, s ktorými sa tak škriepi. "V nijakom prípade!", odpovedal Ján Ľupták, a dodal: "Nebudem sedieť vedľa takého človeka, ako je napríklad pán Móri, Cingel, Keltošová, Ivan Ľupták, Romanovská a ďalší."

Skryť Vypnúť reklamu

Šéf ZRS v septembri 1994 nechcel ani sedieť vedľa ľudí z HZDS. Po dvoch mesiacoch už s nimi sedel vo vláde.

ZÁSADNÝCH PREKÁŽOK NIET

Pred voľbami pán Ľupták zabával publikum vyhláseniami, že jeho strana síce kandiduje, ale nechce vládnuť. Keď sa ho pýtali, či to myslí vážne, odpovedal: "A prečo by mali robotníci vládnuť? Nech kontrolujú - hoci aj ako členovia parlamentu - tých, čo sa obohacujú." Ešte zábavnejšie jeho reči zneli po voľbách. HZDS v nich spolu so SNS získalo 70 poslaneckých mandátov, strany vládnucej širokej koalície (i s Maďarskou koalíciou) 67. Každému bolo jasné, že jazýčkom na váhach sú Ľuptákovi robotníci, že vládnuť bude ten tábor, ku ktorému sa on prikloní. Každému, hádam s výnimkou Ľuptáka, lebo po ohlásení volebných výsledkov povedal: "ZRS nepredpokladá, že ho bude chcieť niektorá parlamentná strana ako partnera do koalície..."

Skryť Vypnúť reklamu

Bežali dni a týždne a šéf parlamentných robotníkov stále opakoval: "Nedáme sa vtiahnuť do vlády, aby potom prstom ukazovali o pol roka - aha, pozrite sa. My vieme, čo čaká tento ľud! Potom povedia - však tam boli aj robotníci, vaše združenie... No povedzte, keby sme išli do vlády, čo z toho máme?" Náčelníci "víťazného" hnutia však vedeli, že na to, aby naozaj zvíťazili, potrebujú ZRS. Prvá sa premohla Oľga Keltošová a priateľsky podotkla: "S pánom Ľuptákom som od roku 1990 bola v jednom parlamentnom výbore. Myslím si, že je to schopný človek a politik. To, čo v posledných týždňoch a dňoch povedal na našu adresu, chápem, bol v predvolebnej kampani." Ľupták to nechal bez povšimnutia. Ale keď Keltošová začala tvrdiť, že volebný štáb HZDS technicky vypomáhal Združeniu robotníkov, hneď ju zahriakol. Aj na zmienku Ivana Gašparoviča, že by "robotníci" mali byť v koalícii s HZDS, Ľupták reagoval nahnevane: "Pán Gašparovič nech sa vyjadruje za svoju stranu a my sa vyjadríme za svoju." Čo sa aj stalo - ZRS predložila zoznam trinástich požiadaviek, ktoré im mal prípadný koaličný partner splniť.

Skryť Vypnúť reklamu

Boli to požiadavky takého druhu, že jedine HZDS bolo schopné o nich ďalej rokovať. No nie preto, že by ich chcelo splniť, ale z toho dôvodu, že potrebovalo ešte jedného do koalície... Odpor Združenia postupne ochaboval, ale na konci októbra 1994 mu novú silu dodal sám predseda HZDS. Novinárom vysvetlil, v čom je s Ľuptákom problém: "Pri všetkej úcte k robotníkom predsa pri každom sociálnom zákone, pri rozpočte štátu musia byť proti. Nemohli by vládu v takých krízových momentoch podporiť..." Inšpirovaný predseda ZRS hneď na druhý deň potvrdil, že "nemôžu byť účastní vo vláde, pred ktorou stojí prijímanie zákonov proti robotníkom a výrobnej inteligencii". Že nemôže podporiť reštriktívny rozpočet a vystupovať proti vlastnému programu... No o týždeň neskôr obaja predsedovia, spolu s Jánom Slotom, skvele spolupracovali počas dlhej parlamentnej noci z 3. na 4. novembra 1994. Vtedy vlastne vznikla vládna koalícia de facto. V decembri aj de iure. Po mesiacoch principiálneho zariekania sa, že to nikdy neurobí, Ján Ľupták jednoducho oznámil, že "niet zásadných prekážok pre vstup ZRS do vládneho kabinetu a pre podporu aj reštrikčného rozpočtu..."

Skryť Vypnúť reklamu

Čo sa týka ľudí, vedľa ktorých nechcel sedieť, šéf robotníkov bol takmer principiálny. Móri a Romanovská sa do parlamentu nedostali, Ivan Ľupták ho musel opustiť - dostal teplé miesto na hlavnom privatizačnom úrade. Predseda ZRS Oľge Keltošovej nedovolil, aby obsadila miesto podpredsedníčky parlamentu, a tak sa stala iba ministerkou: "Tam, kde teraz je, nech napráva, čo v minulosti pokazila", povedal Ľupták. Parlamentnú existenciu pána Cingela veľkoryso prehliadol. Spoluvládnutie sa mohlo začať.

NESPAMÄTALI STE SA MNOHÍ

Už po niekoľkých týždňoch bolo jasné, že všetko to, čo Združenie tak radikálne kritizovalo na iných, samo praktizuje. Možno nie s takým rozmachom, ale predsa.

Ján Ľupták nič tak neodsudzoval ako snahu politikov, aby sa oni a ich rodiny "nabalili". Napriek tomu svojej švagrinej, učiteľke základnej školy, pomohol k platenému miestu v Rade Slovenského rozhlasu. Svojej svokre, dôchodkyni so základným vzdelaním, k miestu v dozornej rade Dopravnej banky. Ani jeho poradca Mazár či priateľ Gavorník sa nemohli sťažovať na nedostatočné zabezpečenie. Keď novinári predsedovi pripomenuli, že reprezentanti ZRS sedia v predstavenstvách a dozorných radách, bránil občianske práva svojich ľudí: "Pozrite sa, každý má právo tam byť - veď demokracia je taká. Za komunistov to nemohlo byť. V demokracii môžeš mať zamestnaní koľko chceš, keď to zvládneš! Samozrejme, nesmieš byť v piatich alebo šiestich dozorných radách... Nanajvýš v dvoch!" Ján Ľupták politické "nabaľovanie sa" kritizovať neprestal - ale už mu prekážalo len v časoch Čarnogurského a Moravčíka...

Skryť Vypnúť reklamu

Pred vstupom do koalície vyhlásil, že nemôže byť vo vláde, ktorá sa dopustí protirobotníckych zákonov: "Ide o rušenie zľavy na cestovnom a rad ďalších opatrení proti sociálnym vymoženostiam, ktoré sme tu vytvorili." O pol roka neskôr vláda zľavy zrušila a cestovné sa podstatne zvýšilo. Na otázku sympatizanta, prečo tomu ZRS nezabránilo, odpovedal pán predseda naozaj unikátne: "O zvýšení cestovného rozhodla vláda a nie parlament. Ministri delegovaní do vlády za ZRS hlasovali proti. Pravda, dnes je ťažko obviňovať vládu, keď voliči už predtým rozhodli o tom, že tu bude trhová ekonomika. Tá nedovoľuje, aby štát dával zľavy na cestovnom."

Poslanci ZRS v parlamente sústavne, až do sebapopretia hlasovali proti vlastnému volebnému programu i svojej politickej identite. Odvolávali sa buď na záujmy koalície, alebo svoju vlastnú bezmocnosť. Virtuozitu v tom dosiahol práve Ján Ľupták: "Naša strana má len 7,34 percent. Čiže Ľupták môže skákať len do výšky 7,34 percent... Ja nemôžem robiť nič." Očividný fakt, že len vďaka nim môže vládnuť tretia Mečiarova vláda, všemožne zakrýval. Vinu za svoju "bezmocnosť" dával voličom: "Na Slovensku je 1,2 milióna robotníkov a 100 tisíc výrobnej inteligencie. Z tohto pohľadu predsa len sme tie voľby mali vyhrať. Žiaľ, nespamätali ste sa mnohí."

Skryť Vypnúť reklamu

Združenie robotníkov Slovenska zorganizoval Ľupták aj kvôli tomu, aby zastavilo okrádačskú privatizáciu. Ako člen vládnej koalície sa však stalo spolupáchateľom protiústavného a v mnohých prípadoch aj protizákonného posúkromňovania. Všetky privatizačné krádeže storočia svojím podpisom potvrdil Štefan Gavorník, podpredseda ZRS, prezident Prezídia FNM. Politický paradox ZRS (najskôr radikálne kritizuje politický jav, no potom ho v ešte krikľavejšej podobe spolu s koaličnými partnermi praktizuje) nadobudol v privatizácii svoju vrcholnú podobu. Keď už to vyzeralo tak, že neexistuje nič, pred čím by sa ešte mohlo Združenie robotníkov zháčiť, napokon predsa len pripravilo predsedovi HZDS prekvapenie. Bolo a je proti privatizácii štyroch finančných inštitúcií.

Skryť Vypnúť reklamu

KDE SA KONČÍ ČESŤ A HRDOSŤ

Začiatkom minulého roku predseda vlády vyhlásil, že do konca januára, najneskôr do polovice februára budú najdôležitejšie finančné ústavy Slovenska sprivatizované. Povedal to šéf výkonnej moci, ktorý o sebe alibisticky vravieval, že "vláda neprivatizuje. Vláda je z procesu privatizácie vyňatá a privatizácia prebieha cestou Fondu národného majetku". V prípade bánk na to úplne zabudol. Na námietku Štefana Gavorníka, že on ako prezident FNM o posúkromnení finančných inštitúcií nič nevie, premiér replikoval: " Pán prezident je dlhšiu dobu na liečení a nemá niektoré nové informácie, takže beriem jeho vyjadrenie tak, že mu chýbajú isté podklady k tomu, aby mohol posúdiť celú vec." Onedlho však vyšlo najavo, že "celú vec" zle posúdil práve Vladimír Mečiar. ZRS neustúpilo a banky sa do polovice februára 1996 neprivatizovali. Predseda HZDS urobil odvetný krok - v máji museli zo Slovenskej poisťovne odísť ľudia SNS i ZRS. V júni vypukla koaličná kríza.

Skryť Vypnúť reklamu

Na pôde SDĽ šéf hnutia porozprával nielen o tom, kde sa končí národná hrdosť pána Slotu a robotnícka česť pána Ľuptáka, ale zasadil ťažkú podpásovú ranu ZRS ako celku. Tvrdil, že "robotníci povedali, my si berieme poisťovňu". Napriek tomu o Mečiarovi ako o luhárovi v júni 1996 nehovoril Ľupták, ale Slota. Predseda SNS vyhlásil, že "všetky koaličné problémy by vyriešila zmena na poste predsedu vlády" a dodal, že aj podľa jeho skúseností premiér používa lož ako pracovnú metódu: "Mečiar by mal konečne povedať pravdu namiesto toho, aby vydával za pravdivé svoje sny a vízie, pretože tie sú jednoducho lžou."

Gavorník s Ľuptákom urobili niečo iné - odkryli podstatu rozhodovacieho mechanizmu v privatizácii: "V prezídiu FNM je 9 ľudí - z toho 6 HZDS, 2 ZRS, 1 SNS. Vždy nás prehlasujú." Krízu ukončil "kompromis" - parlamentní robotníci sa síce vzbúrili proti úlohe štatistov a outsiderov, no potom v nej za nezmenených podmienok zotrvali. Mečiarove víťazstvo však nebolo úplné. Banky sa mu sprivatizovať nepodarilo.

Skryť Vypnúť reklamu

Na začiatku tohto roku sa o to pokúsil znova. A znova narazil na rozhodný "robotnícky" odpor. Štefan Gavorník zrazu prišiel na to, že "tých 7,34 percenta nie je málo", a že "bez robotníkov nemožno vytvoriť vládnu koalíciu". Je to šokujúce, ale ZRS, ktoré Vladimírovi Mečiarovi pri výkone moci v ničom neprekážalo, postavilo sa mu do cesty v jedinej záležitosti: Nechce mu dovoliť, aby sprivatizoval finančné inštitúcie. Ján Ľupták v máji 1996 vyhlásil: "Keď sme išli do koalície, povedal som jasne, že s 20 percentami programu HZDS nesúhlasím. Ktoré sú tie percentá, to nech si vyberie volič. Nebudem o nich hovoriť teraz, ale v budúcnosti možno poviem. Na niektoré veci máme svoj pohľad, vieme, pokiaľ je naša hranica..." Hlasovaním v parlamente, ktorým zmrazili privatizáciu bánk, ju teda predsa len stanovili.

Skryť Vypnúť reklamu

Za normálnych okolností a v normálnych pomeroch by koalícia medzi Ľuptákovým ZRS a Mečiarovým HZDS vzniknúť nemohla. Ak by aj vznikla, nemohla by fungovať. Ich politický charakter a identita sú totiž nezlúčiteľné. Lenže koalícia HZDS a ZRS vznikla a fungovala celé dva roky. Bolo to možné len preto, lebo Združenie poprelo svoju totožnosť. Zdalo sa, že koalíciu založenú na politickej samovražde jedného jej člena nemôže nič ohroziť. Po dvoch rokoch bezhraničného ustupovania však partner HZDS a SNS zrazu stanovil svoju "hranicu". Koalícia, ktorá nemohla vzniknúť - vznikla. Nemohla fungovať, no fungovala. Nemohla sa rozpadnúť a predsa k tomu môže dôjde. Závisí od Ľuptáka, či na svojej hranici bude stáť, alebo z nej ustúpi. A samozrejme od Mečiara, či ju uzná a zmieri sa s ňou. Zatiaľ sa tvári, že nie.

Skryť Vypnúť reklamu

Z výrokov Jána Ľuptáka

"Ľud si v budúcnosti vyberie, koho má voliť. Ľud je nezaslepený. Má oči otvorené, je dnes už bystrý, vzdelaný a otvorí si oči v budúcich voľbách... Mnohí ľudia, ktorí volili Mečiara, na uliciach hovoria, že už by ho nevolili. Je to vec ľudí. Volič musí vedieť, či sa zmýlil, alebo nezmýlil."

NOVÝ ČAS - 17. októbra 1994

"Keď som Mečiarovi povedal, že u nás triumfuje nespravodlivosť, nečestnosť a došlo k mnohým podvodom, povedal mi, aby som konal, že on ani jeho príbuzní nič neprivatizovali. Povedal som mu, že to postihne aj niektorých ľudí v HZDS. Reagoval - a to sa mi páčilo - konajte! Nech sú postihnutí!"

HLAS ĽUDU - 23. novembra 1994

"Nie sme tí, ktorí budú kývať hlavou, sme rovnocenní partneri. Ľuptáka si Mečiar nekúpil. ZRS má cieľ, stratégiu a politiku v prospech robotníkov a tej sa mieni držať."

Skryť Vypnúť reklamu

SME - 12. decembra 1994

"Pozrite sa, opozičné strany mali možnosť vstúpiť do koalície, nevstúpili, odmietli. Nemôžu sa podieľať na kontrole, nech sú v opozícii. Ja keď budem v opozícii s mojou stranou, tak budem v opozícii a jednoducho sa nepodieľam na ničom. Ale niekto chce byť v opozícii a chcieť kontrolovať, tak to by bolo setsakramentsky. Tak môžu kontrolovať, koľko môžu, ale v žiadnom prípade viac...!

RÁDIO REGINA KOŠICE - 7. augusta 1996

"To by v nijakej spoločnosti nemalo byť, aby politici privatizovali. Je to zlý politik, ktorý sa chce obohatiť na svojom národe. Má svojmu národu slúžiť - pretože ho občania volili - a nie ho okrádať. Platí to najmä na vysokopostavených politikov. Aj keď je v zákone, že privatizovať môže každý."

Skryť Vypnúť reklamu

PRAVDA - 3. februára 1997

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Varujú pred púštnymi búrkami v Dubaji
  2. Kuriéra nezastavili ani preteky. S dodávkou prešiel rely
  3. "Vzrušenie, nadšenie a radosť" tvrdí DJ Milan Lieskovský
  4. Mladí slovenskí filmári zvíťazili na festivale v Barcelone
  5. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov
  6. Žabka rýchlo expanduje na západe Slovenska
  7. 30 000 eur pre tých, ktorí chcú zlepšiť život vo svojej komunite
  8. Potrebujeme poďakovať vzorom. Preto rozbiehame novú biznis cenu
  9. Vymenili startup za korporát. Dôvod bol iný, než by ste čakali
  10. Skladujete pivo pri izbovej teplote? Znižujete jeho kvalitu
  1. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  2. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  3. Prečo by sa elektrárne mali zaujímať o ekologické riešenia?
  4. Skladujete pivo pri izbovej teplote? Znižujete jeho kvalitu
  5. Vymenili startup za korporát. Dôvod bol iný, než by ste čakali
  6. Mladí slovenskí filmári zvíťazili na festivale v Barcelone
  7. Orange pokračuje v systematickej podpore digitálneho vzdelávania
  8. Zahlasujte za ďalší klimatický projekt s podporou dm
  9. Vydajte sa po stopách kvalitnej kávy
  10. Orange má najkvalitnejšiu mobilnú sieť na Slovensku i v Európe
  1. Vymenili startup za korporát. Dôvod bol iný, než by ste čakali 8 070
  2. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 7 507
  3. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 7 081
  4. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 6 263
  5. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 5 299
  6. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať? 4 970
  7. Trnavské mýto: Od centrálneho trhoviska ku kongresovej sále 4 619
  8. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem 4 313
  9. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy? 3 076
  10. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 2 991
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Odpočúvania sú podľa súdov nelegálne.


13 h

Čísla hovoria, že OĽaNO a SaS by dokázali vládnuť aj sami. Ale...


Zuzana Plačková a príslušníci NAKA.

NAKA zadržala dokopy 15 ľudí.


16 h
Peter Tkačenko

Účty za chaoticky zvyšované dávky a rozpočtové diery neplatia politici.


18 h
Skryť Zatvoriť reklamu