Štvrtok, 23. september, 2021 | Meniny má ZdenkaKrížovkyKrížovky

Paralelné osudy (1) *O opakovaných pohreboch maďarských revolucionárov a prežívaní ich katov

Kto pozná osud svojich kostí,

či koľkokrát bude pochovaný?

Kto pozná veštbu o svojom popole...?

Sir Thomas Browne, Hydriotaphia

"A možno sa ma opýta, čo robím: Žijem, hovorím mu, život, od ktorého by smrť bola lepšia." Toto sú slová vyhnaného Theodolfa, biskupa z Orléánsu, z počiatku deviateho storočia n.l.

"Tiene sa ku mne blížia, pod maskou starých čias. Pozerám na ne so smútkom a vidím, že sú to prázdne rámy obrazov... Ale prečo? Kríž, ktorý som zodvihol v okamihu pýchy, bol jednoducho priťažký. Ale čo som dosiahol? Iba hrob v studenej pustatine." To je hlas iného (domnelého) vyhnanca, maďarského mučeníka - básnika revolúcie roku 1848, Sándora Petöfiho. Preložil som do angličtiny túto takzvanú báseň, pôvodne napísanú v ruštine, ktorú potom do maďarčiny preložil študent elektrotechniky študujúci na Leninovej univerzite v Moskve. Verše sa našli v jednom sibírskom archíve približne v čase pádu komunizmu, v roku 1988. Túto báseň recitovali 19. júla 1989 na cintoríne v Barguzine na Sibíri, v blízkosti Bajkalského jazera, pri domnelom hrobe básnika. V tom čase údajná kostra Petöfiho už bola uložená v schránke v hotelovej izbe, pod lôžkom Ferenca Morvaiho, maďarského podnikateľa, ktorý sa obával vlámania. Členovia archeologickej výpravy, ktorá kostru našla, mali strach, že sa lôžko pod korpulentným Morvaim preborí.

Skryť Vypnúť reklamu

SIBÍRSKY OBJAV

Dňa 16. júla 1989, mesiac potom, čo znova pochovali Imre Nagya, ministerského predsedu Maďarska, popraveného v roku 1958, amatérsky antropológ archeologickej výpravy na Sibír našiel kostru vyznačujúcu sa charakteristikami zhodnými so zmiešaným "dinársko-pamírskym" typom. Telo, ktoré ležalo dolu tvárou, bolo zabalené do plachty a pochované bez rakvy. Kosti ležali v novootvorenom hrobe vo vzdialenom kúte cintorína, ktorý asi patril východnej cirkvi alebo ortodoxnej židovskej komunite.

Lebka bola úzka s vysokým čelom a z hornej čeľuste vyčnieval neobyčajne široký zub (podľa súdobých opisov Petöfi mal v hornej čeľusti "upírsky zub"). Keď antropológ - ktorý sa mal v nasledujúcom roku uchádzať o parlamentné kreslo ako kandidát za Maloroľnícku stranu - narýchlo urobil merania, dospel k názoru, že miera ramena presne zodpovedá veľkosti Petöfiho uniformy, ktorá sa zachovala v Národnom múzeu v Budapešti. Neskôr filológovia, antropológovia a vojenskí historici nastolili otázku, kde zostalo miesto pre básnikove svaly, ak rozmer kostí presne zodpovedá rozmeru uniformy? Túto otázku však vzápätí zamietli ako nevedeckú. (Neskôr vyšlo najavo, že spomínaná uniforma vôbec nepatrila Petöfimu.)

Skryť Vypnúť reklamu

Kostra mala neobyčajne široké, ženské boky, ale amatérski historici z výpravy predložili popis Petöfiho zo štyridsiatych rokov minulého storočia od údajne homosexuálneho súčasníka, ktorý bol pravdepodobne na také podrobnosti citlivý. Na základe toho určili, že Petöfi mal "elastické, t.j. ženské boky... čo zjavne znamená, že mal boky nadpriemerne široké" (obraz od Miklósa Barabása, módneho portrétistu tej doby, takisto zobrazuje Petöfiho s pomerne širokými bokmi). Avšak antropológ zrejme zle pochopil opis, napísaný v nemčine, v ktorom sa hovorí o Petöfiho "pružných krokoch".

31. júla 1989, v deň 140. výročia básnikovho zmiznutia, výprava usporiadala tlačovú konferenciu, na ktorej antropológ Dr. Kiszely vyhlásil, že "na základe počítačovej analýzy všetkých relevantných dát o nájdenom tele pravdepodobnosť, že identifikované pozostatky patria básnikovi, sa rovná pomeru šesť triliónov k jednej. To znamená, že zo všetkých kostier, ktoré možno nájsť na tejto zemi, nejestvuje žiadna iná, ktorú by bolo možno identifikovať ako kostru Petöfiho."

Skryť Vypnúť reklamu

Pri kostre, ktorú neskôr výprava pripisovala istému Michailovi Karličovi Küchelbecherovi, námorníkovi nemeckého pôvodu a dekabristovi, ktorý zomrel kdesi na Sibíri, ležalo ženské telo. Na druhej strane tela, bližšie k predpokladanej hranici starého cintorína východnej cirkvi, našli dvojmetrovú kostru mongolského šamana.

PETÖFIHO POSLEDNÉ

HODINY

Gyula Illyés, najváženejší maďarský básnik po druhej svetovej vojne, vo svojom životopise Petöfiho opisuje básnikove posledné hodiny takto: Na začiatku bitky videli básnika, ako sedí na peci, na okraji vypálenej dediny a robí si do zápisníka poznámky. Asi pol hodiny sa opieral lakťom o zábradlie malého môstika. O niekoľko minút neskôr prešiel k delostrelcom; v tom okamihu delostrelecký granát zasiahol palebné postavenie a básnika pokryl prach...Keď sa od útočiacej ruskej aramády z troch strán naraz ozvalo divoké hurá, Petöfi stál pri poľnej ošetrovni. "Prvý prápor už nie je ani tisíc stôp odtiaľto,- kričal som na neho" napísal neskôr doktor z ošetrovne, "a ukázal som na to, čo sa robí. On však len pokojne stál a povedal: - To nič nie je. - Potom som však ukázal na ľavé krídlo, kde utekal náš generál. Petöfi sa k nemu obrátil, pozrel sa a aj on sa pustil do behu. Ako bežal, dva oddiely hulánov mu boli v pätách" ... Rozpútal sa neľútostný krvavý kúpeľ. Rusi nechceli brať zajatcov...Keď sa básnik dostal takmer pod kopytá koňa, obrátil sa tvárov k svojmu prenasledovateľovi. Dostal smrteľnú ranu spredu.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj Illyés spomína legendu - rozšírenú po smrti básnika - že Petöfiho pochovali zaživa. Istý V.V. Pahirja, Ukrajinec, ktorý v roku 1985 znovu objavil príbeh o sibírskom exile a čítal Illyésov životopis v ruštine, sa pokúsil zladiť príbeh o smrti na bojisku s príbehom o smrti na Sibíri: Básnik, ktorého pochovali zaživa na bojisku, sa v noci vyškriabal z hrobu, ale nanešťastie padol do rúk Rusom, ktorí ho deportovali na Sibír.

Práve ten básnik, ktorý ako dvadsaťšesťročný zomrel na bojisku v Sedmohradsku - podľa opisu "zoči-voči" nepriateľovi - v historickom povedomí Maďarov stelesňoval rok 1848. Petöfi prekladal Pierra-Jeana de Bérangera, Heinricha Heinea a Shakespeareovho Koriolána; čítal diela francúzskych osvietencov v origináli; bol najplodnejším básnikom svojej doby a nadšeným antirojalistom, ktorý napísal najkrajšie ľúbostné básne v celej maďarskej literatúre. (Mal slovenskú matku a jeho otec, dedinský mäsiar, mal slovanské meno Petrovič, ktoré si básnik neskôr zmenil na maďarskejšie Petöfi."

Skryť Vypnúť reklamu

Do pamäti národa vošiel ako básnik, ktorý recitujúc na schodoch Národného múzea báseň proti tyranii, cudziemu (habsburgskému) útlaku a cenzúre, zapálil ohne revolúcie roku 1848. Deň vypuknutia revolúcie, 15. marec 1848, zostal navždy v pamäti ako deň slobody prejavu, keď maďarská spoločnosť povstala proti cudziemu a domácemu útlaku. Po druhej svetovej vojne sa 15. marec stal dňom, ktorého sa úrady najväčšmi obávali: dňom, keď porazení revolucionári z roku 1956 chceli obnoviť povstanie, dňom, v ktorom každoročne demokratická opozícia spolu so študentmi vychádzala do ulíc, aby protestovala proti cenzúre a sovietskej vojenskej prítomnosti, za slodobu myslenia a za slobodu vlasti.

Podľa svedkov Petöfi zomrel bez zbrane v rukách. Hoci bol v revolučnej armáde majorom, chodil v civilnom oblečení. V roku 1846 napísal prorockú báseň, v ktorej predpovedal svoju smrť na bojisku pod kopytami koní, cválajúcich ku konečnému víťazstvu svetovej revolúcie. Aj svoj hrob si predstavoval ako spoločný hrob hrdinov, ktorí padli za všeobecnú slobodu. Predsa však asi nechcel zomrieť tak zavčasu. Po krátkom ľúbostnom vzťahu sa oženil a mal syna, ktorého nechcel opustiť ako sirotu. Ale početná prevaha kozákov, ktorých v duchu Svätej aliancie zavolali do Maďarska Habsburgovia, premohla Maďarov. Petöfiho zabili, olúpili a pochovali v spoločnom hrobe pri Segesvári. Hrob ani telo sa nikdy nenašli.

Skryť Vypnúť reklamu

EXHUMÁCIA OBETÍ

REVOLÚCIE 1956

Niekoľko mesiacov predtým, než malá maďarská výprava začala kopať na odľahlom sibírskom cintoríne, začali sa za prítomnosti členov rodiny a predstaviteľov Ministerstva spravodlivosti a Občianskeho výboru pre historickú spravodlivosť aj exhumačné práce na úseku 301 najväčšieho cintorína v Budapešti. Archeológovia, antropológovia, znalci z odboru súdnej medicíny a policajní vyšetrovatelia odkryli v odľahlom kúte cintorína hroby piatich z najprominentnejších obetí revolúcie roku 1956. Štyria z nich - Imre Nagy, za revolúcie ministerský predseda, jeho minister obrany, ktorého uniesli, keď oficiálne vyjednával s veliteľom sovietskej armády, a dvaja iní vysokopostavení činitelia - boli po tajnom procese pred 31 rokmi, 16. júna 1958, obesení. Piata obeť zomrela vo väzení pred koncom procesu na následky vypočúvania. Pátranie po týchto telách nebolo súčasťou rutinného policajného šetrenia. Tí, čo boli popravení za zradu, museli byť podľa dekrétu rady ministrov z roku 1953 pochovaní v neoznačených hroboch. Po roku 1988, ako znak ústupku zo strany režimu, rodinní príslušníci popravených mohli dokonca žiadať a tiež dostať povolenie premiestniť telá a pochovať ich podľa vlastného želania. Ale Imre Nagy a jeho spoločníci boli obesení a potom tajne pochovaní na nádvorí väznice. Až o tri roky neskôr boli ich telá premiestnené, a to pod krycími menami. Od niekoľkých opitých hrobárov prenikli na verejnosť povesti, že telá mučeníkov skrýva úsek 301. Od začiatku osemdesiatych rokov rodinní príslušníci a tí, čo prežili perzekúcie, začali klásť kvety na zem v najtemnejšom kúte cintorína, na miesta, ktoré považovali za miesta posledného odpočinku svojich mŕtvych. Tieto dohady zosilneli, keď po roku 1982 začala polícia na deň 16. júna a na výročie vypuknnutia revolúcie, 23. októbra, túto časť cintorína zatvárať.

Skryť Vypnúť reklamu

V júli 1988 Károly Grósz, posledný tajomník Maďarskej komunistickej strany, v odpovedi na otázku vyhlásil, že rodina Imre Nagya dostane povolenie popraveného politika súkromne pochovať. Avšak v tom čase bol Imre Nagy už pochovaný verejne, hoci iba symbolicky. Dňa 16. júna 1988, na 30. výročie popravy, bol na cintoríne Pere Lachaise v Paríži postavený pomník. Hrob daroval Jacques Chirac, konzervatívny starosta Paríža. Pomník, abstraktné stvárnenie lodného vraku, navrhol László Rajk, syn popraveného ministra zahraničných vecí, najznámejšej obete maďarských inscenovaných procesom z konca 40. rokov. Pamätník symbolizoval stroskotanie utopického komunizmu a revolúcie, ale zároveň sa stal novou podobou obrazu zmŕtvychvstania, známeho z ranej kresťanskej ikonografie: veľryba vyvrhujúca telá stroskotancov, ktoré predtým prehltla.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov
  2. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád
  3. Môžu byť kancelárie pripravené na budúcnosť?
  4. Odpady nad zlato
  5. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  6. Varujú pred púštnymi búrkami v Dubaji
  7. Potrebujeme poďakovať vzorom. Preto rozbiehame novú biznis cenu
  8. Nová udržateľná značka kávy, ktorá dodá energiu na cesty
  9. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  10. K online predplatnému teraz získate DIGI GO na 6 mesiacov zdarma
  1. Potrebujeme poďakovať vzorom. Preto rozbiehame novú biznis cenu
  2. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov
  3. Varujú pred púštnymi búrkami v Dubaji
  4. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  5. K online predplatnému teraz získate DIGI GO na 6 mesiacov zdarma
  6. SodaStream má viac ako 700 predajcov, očakáva ďalší rast
  7. Nová udržateľná značka kávy, ktorá dodá energiu na cesty
  8. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  9. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  10. Odpady nad zlato
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 10 176
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 6 059
  3. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 4 451
  4. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 4 161
  5. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 597
  6. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 063
  7. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 2 640
  8. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 2 375
  9. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 2 289
  10. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty 2 270
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu