JANA CVIKOVÁ, germanistka, redaktorka feministického časopisu Aspekt:
"Niežeby na Slovensku nebolo treba zachraňovať aj kadečo iné než len toto "panské (v našom prípade dámske) huncútstvo", rozhodne však existencia akejkoľvek formy občianskej aktivity je dôležitá, a to napriek tomu, že sa štátni úradníci urputne bránia vstupu psieho hlasu do neba. Poznáme aj ďalšie pekné príslovia o božích mlynoch a božom hlase, a iste v nich nejde o neotrasiteľnú dôveru vládnej koalície vo vlastnú bohorovnosť. Škoda, že zaspaté občianske vedomie nedovolilo mnohým pracovníkom kultúry reagovať už skôr, napríklad, keď nešlo o kamenné divadlá, alebo keď bolo treba prejaviť solidaritu as tretím sektorom. Alternatívne kultúrne a spoločenské iniciatívy sa zo svojho "okraja" obvykle nestarajú len o sebazáchovu. Vedia, čo znamená realizácia myšlienok. Nečakajú, že im ich zrealizuje nejaký servis. Vlastne je to vo všetkom tak, ako v opatrnom hodnotení "radikálneho" feminizmu, ktorého význam spočíva podľa prispôsobivejších v tom, že sa vďaka tomuto "okraju" ľahšie žije a presadzuje tým v "strede". Škoda, že je vzťah "stredu" k "okraju" taký ľahostajný. Škoda, že medzi tými, na ktorých sa zabúda, sú vždy tí a tie z "okraja".
JAROSLAV FRANEK, elektrotechnik, autor knihy Judaizmus:
"Otázka je trochu sugestívne položená, evokuje kladnú odpoveď. Zmysel existencie spomenutého fóra vidím tak, ako videl T. G. Masaryk zmysel existencie štátu. Voľne povedané, štát žije a zaniká tak, ako žije a zaniká idea, stojaca na jeho vzniku. Ak si teda dali tvorcovia Otvoreného fóra Zachráňme kultúru za cieľ protestovať občianskym postojom proti nekvalifikovaným zásahom ministerstva do sféry kultúry, tak fórum má zmysel a naďalej plní svoju funkciu. Ak však niekto očakával istý úspech vo forme zmeny postoja ministerstva, tak musí byť sklamaný. V tomto smere sa zjavne nič nedosiahlo (čo je tvrdenie obsiahnuté už v otázke) a dá sa povedať, že fórum stratilo svoj zmysel.
Pre tých, ktorí chcú protestovať bez ohľadu na to, či sa dosiahol nejaký úspech alebo nie, by som uviedol citát z knihy Margaret Mitchellovej Juh proti Severu. Jedna z kľúčových postáv románu Rhed Butler odchádza do vojny napriek tomu, že nepochybuje o nevyhnutnosti porážky južanov. Svoje konanie zdôvodňuje vetou: `Džentlmen môže bojovať len za vec, ktorá je vopred prehratá`."
PAVOL KÁRÁSZ, ekonomický expert a prognostik:
"Keď záchrana kultúry znamená jej rozvoj, tak neexistuje námaha, ktorá by za to nestála."
MIROSLAV MARCELLI, filozof:
"V takto položenej otázke je zároveň odpoveď na ňu. Ak si totiž ministerstvo robí, čo chce, potom majú všetky pokusy zachrániť kultúru svoj nesporný zmysel. V tejto situácii sa pochybným stáva skôr zmysel ministerstva kultúry. Pôjdem ešte ďalej a aj za cenu, že to bude vyzerať anarchisticky, poviem, že ministerstvo kultúry má zmysel len do tej miery, do akej systematicky pracuje na tom, aby sa stalo nenápadným, služobným a diskrétnym. Ministerstvo kultúry by malo dovtedy v sebe pestovať kultúru diskrétnosti, kým nebude schopné a ochotné stiahnuť sa odvšadiaľ, kde jeho služby nepotrebujú."
MAGDALÉNA ŠPOTÁKOVÁ, psychologička:
"A za akých okolností by malo mať zmysel? Ak by sa treťotriedni umelci venovali svojmu umeniu v právne subjektívnych inštitúciách, prvotriedni úradníci ministerstva dumali o využití peňazí ušetrených zrušením regionálnych kultúrnych centier a pani hovorkyňa by informovala o príjemných raňajkách, ktoré pán minister tentokrát strávil v spoločnosti redaktorov Slobodnej Európy - načo by nám bolo fórum?
Moja odpoveď preto znie - práve preto má zmysel. A že nič nedosiahlo, to nie je úplná pravda. Prvotriedni úradníci sú, pochopiteľne, .... (inak by neboli prvotriednymi úradníkmi), ale aktivity otvoreného fóra majú podobný účinok ako kultúra: povznášajú, sem-tam niekomu otvoria oči a pomôžu vytriezvieť.
P.S. pre generálneho sekčného riaditeľa: Vďaka za váš významný počin na záchranu národnej kultúry - konečne Vadkertiová! A teraz by bolo načim umravniť ešte tie dve posledné neposlušnice - Elenu Maróthy a Margitu Figuli!
JURAJ RAÝMAN, spisovateľ:
"Vo štvrtok 13. 2. 1997 o 22:10 som si v spoločnosti milovanej manželky vyladil druhý program STV, kde mali vysielať taliansku drámu MUŽ Z CORLEONE s Maxom von Sydowom, ale skôr, ako sa stihla obrazovka vyjasniť, začuli sme v priamom prenose z parlamentu krik MUŽa Z NEMŠOVEJ.
Po tejto bolestnej skúsenosti si myslím, že FÓRU ZACHRÁŇME KULTÚRU v najbližšom čase hrozí transformácia na FÓRUM ZACHRÁŇ SA KTO MÔŽEŠ."
ANTON SRHOLEC, kňaz:
"Nekultúrnosť našej kultúry je prejavom krízy v celom našom verejnom živote. Tá ryba páchne od hlavy. Najväčšiu dôležitosť má tvorba každého kultúrneho pracovníka, ktorý ponúka národu kultúru srdca a nie iba moc a násilie. Zachráňme kultúru je obranný mechanizmus proti devastácii, asi ako: Keď je núdza najvyššia, pomoc Božia najbližšia. Som hrdý, že v oblasti kultúrnych pracovníkov a umelcov je vzájomná solidárnosť a zodpovednosť za mravné a etické hodnoty tohto národa."
LÁSZLÓ SZIGETI, spisovateľ: (je napísaný zvlášť v SME)
Bez nejakého tragicky vážneho dôvodu si žiadna zdravá žena nedá len tak z malovernosti zobrať dieťa. Čiže neviem, odkiaľ pochádza z nastolenej otázky vyplývajúca malovernosť, veď tá slepota a chaos, výlučnosť a nenávisť, ktoré riadenie slovenskej kultúry chce zanechať budúcim generáciám,nevyhnutne zaväzuje k rezistencii každého sympatizanta otvorenej duchovnosti. Táto maloverná otázka môže pochádzať jedine od modernej osobnosti, ktorej sa už podarilo vyviaznuť z kolektívneho fundamentu spirituálneho stavu národa, pričom očisťujúcu podstatu osobnej rezistencie ešte v plnom rozsahu nepociťuje. Pre mňa je totiž nepochybné, že v štátnej štruktúre, v ktorej sa subjekt nemôže stať slobodným, univerzálnym a nesmrteľným duchom a v ktorej dominuje vnútorný rozpor, sa odhaľovania nehoráznych lží jednoducho nemožno zriecť. Rotmajstri národného poriadku, ktorí chcú požiadavky slobody kultúr na Slovensku nahnať do jedného košiara, zabúdajú, že duch poriadku nie je totožný s poriadkom ducha.
Tí, čo vo vlastnoručne vyrobenom chaose vystuppujú ako rotmajstri poriadku, patria k tým mesiášom, ktorí pod maskou policajného rozumu nosia posadnutosť, pod maskou pravdy mániu a pod maskou práva násilia. Duch ich poriadku je schopný poriadok ducha iba rúcať. Duch ich poriadku okupuje pocit zodpovednosti voči vlasti, historickému domovu a národu, a mení tento pocit medzi duchovnými prúdmi v rámci národa, resp. medzi národmi a národnosťami na hnev, na duševný jed. Neodmietať dôsledne a vytrvalo tento poriadok by bolo nihilizmom, zbabelosťou a kompromisom.
INGRID TIMKOVÁ, herečka:
"Áno, samozrejme, má zmysel stále búchať na dvere, nemôžeme predsa upadnúť do letargie ako ostatní, ktorí sú síce nespokojní, ale namiesto toho, aby niečo robili, iba plačú. Že to má zmysel, je vidno aj na novej vlne odporu voči arogancii ministerstva kultúry. Stačí sa pozrieť, aká je situácia v Bábkovom divadle v Nitre či v našej činohre."
MILOŠ ŽIAK, politický analytik:
"Štátnemu terorizmu sa nesmie ustupovať, nezávisle na tom, či je to štátny terorizmus fašistický, komunistický alebo eštébácko-nacionalistický. Za ústup by som považoval aj rezignáciu."
MILAN ŽITNÝ, publicista:
"Zmysel nemá ministerstvo kultúry."
