Kto Párnicu navštívi, môže tu okrem charakteristickej ľudovej architektúry nájsť aj ďalšiu raritu: Družstvo Hate - Párnica, Farmu chovu rýb. Družstvo vzniklo len vlani, ale myšlienka s rybníkmi vŕtala v hlave už roku 1991. Keďže na tomto mieste bola predtým nepovolená skládka domového a rôzneho iného odpadu aj zo susediaceho poľnohospodárskeho družstva, využili plochy na zriadenie rybníkov. "Ide o lokalitu Hate pri riečke Zázrivka pod kopcami Majdovca a Oznice. Na rozlohe približne dvoch hektárov pôvodných vodných plôch, vrbiny a pasienkov, ktoré sme odkúpili od obecného úradu, sme odstránili všetok odpad a vykopali sústavu rybníkov. Bolo to aj v súlade s požiadavkou ekológov zlikvidovať nepovolené skládky. Pôvodne sme chceli chovať pstruhy dúhové a raky, lenže zámer s rakmi nevyšiel, tak sme zostali pri pstruhoch," hovorí Ivan Halamček, predseda družstva. Začínali štyria s rodinnými príslušníkmi a kamarátmi, ktorí nezištne pomáhali. Dnes je tu už osem zamestnancov. Prvé násady 3500 rýb sem doviezli v septembri 1992. Teraz už majú dosť vlastných skúseností v každej činnosti týkajúcej sa rybníkov - od plôdikov cez chov vlastnej násady, produkčný chov až po generačné stádo.
"Na farme funguje uzavretý obrat stáda. Z generačných rýb vytrieme vlastnú ikru, ktorú si odliahneme na vlastnú mlaď, a tá sa po kategorizácii dochová až na konzumnú rybu. Ide o výrobu mäsa z vlastného zdroja. Zákazníkom dodávame aj živé pstruhy, ale keďže do predaja musí ísť ryba vypitvaná, vyčistená a kvalitne vákuovo balená, robíme to vo vlastnej spracovni i v svojich mraziacich priestoroch. Ryby dodávame na trh počas celého roka. Sú však obdobia, keď máme nárazovo veľké objednávky, no usilujeme sa ich plniť," vysvetľuje Róbert Noll, podpredseda družstva a odborník v rybárstve. Vzhľadom na súčasné možnosti odberu vody zo Zázrivky si nemôžu dovoliť prekročiť výrobu, ktorá sa pohybuje medzi 70 až 90 tonami ročne. Podľa R. Nolla je farma napriek plnej technologickej funkčnosti ešte stále v akomsi surovom stave. "Potrebujeme ju kompletne ošatiť. S tým však musíme počkať, pretože dnes je výroba pstruhov pomerne drahá. Najprv musíme nakúpiť krmivo, zaplatiť ľudí... Keď však získame akú-takú kôpku peňazí, tak ich okamžite chceme použiť na dokončovacie práce i rozšírenie sústavy rybníčkov. Trend spotreby rybieho mäsa podľa našich poznatkov prudko stúpa. Vieme aj to, že cena rýb zaostáva za rastom cien iných druhov mäsa, takže aj z toho pramení veľký záujem o našu výrobu. A kým sa pstruh v dĺžke približne 30 centimetrov a s hmotnosťou 25-30 dekagramov dostane na panvicu, je potrebné, aby od vyliahnutia z ikier po trhovú hmotnosť rástol celý rok. Naším zámerom a konečným cieľom je v čo najväčšej miere prispieť k zvýšeniu spotreby dieteticky kvalitného a zdravého rybieho mäsa na slovenskom trhu," dodáva Róbert Noll.
