Sobota, 25. september, 2021 | Meniny má VladislavKrížovkyKrížovky

Základné makroekonomické proporcie vývoja ekonomiky Slovenska v roku 1997

Prognózu základných makroekonomických proporcií vývoja ekonomiky Slovenska v roku 1997 pripravili Pavol Kárász a Juraj Renčko z Prognostického ústavu SAV v Bratislave. Prognóza na rok 1997 je zameraná na tie základné národohospodárske súvislosti, ktoré ..

Prognózu základných makroekonomických proporcií vývoja ekonomiky Slovenska v roku 1997 pripravili Pavol Kárász a Juraj Renčko z Prognostického ústavu SAV v Bratislave. Prognóza na rok 1997 je zameraná na tie základné národohospodárske súvislosti, ktoré z hľadiska vývoja ekonomiky v danom roku majú kľúčový význam. Rozhodujúci význam z hľadiska možností vývoja v roku 1997 má pokračujúci hospodársky rast, oslabený v priebehu roku 1996 prehlbujúcim sa deficitom bežného účtu platobnej bilancie. Toto oslabenie zvyšuje krehkosť hospodárskeho rastu prejavujúcu sa v náraste rizika straty dosiahnutej makroekonomickej stability a zvýšenia zahraničnej zadlženosti. Dynamika tohtoročného pokračovania hospodárskeho rastu a zachovania makroekonomickej stability je podmienená zvýšením kvality hospodárskeho rastu s osobitným zreteľom predovšetkým na pokles dynamiky dovozu, zvýšenie exportnej výkonnosti a skvalitnenie investičného procesu podporujúceho dlhodobý rast.

Skryť Vypnúť reklamu

Prognóza je založená na bázickom predpoklade pokračovania započatej hospodárskej reformy. Vychádza z predpokladu takej prorastovej politiky vlády, ktorá dokáže v racionálnom spolupôsobení s ohláseným menovým programom NBS pružne reagovať v smere eliminácie inflačných a devalvačných tlakov. Predpokladáme teda, že vláda SR bude nadväzovať na doterajšie pozitívne prvky hospodárskej politiky.

Numericky je prognóza založená na údajovej základni časových radov mesačných, štvrťročných aj ročných, ktoré autori trvalo udržiavajú a aktualizujú. Východisková úroveň predikcie, údaje za rok 1996, boli čerpané z podkladov ŠÚ SR, resp. sú odhadmi autorov založenými na analýze tzv. "mäkkých" dát (informácie bežne dostupné odborným kruhom nezapojeným do oficiálnych vládnych štruktúr) v kombinácii s aplikovaným metodologickým aparátom.

Skryť Vypnúť reklamu

1. Hrubý domáci produkt

Najzávažnejšiu zmenu v minulom roku zaznamenaný hospodársky rast priniesol tým, že v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi bol vyvolaný výlučne domácim dopytom. Po hospodárskom raste založenom iba na raste čistého vývozu (1994) a raste vyvolanom tak vonkajším, ako aj domácim dopytom (1995), predstavuje rast zaznamenaný v roku 1996 stav, v ktorom dynamika domáceho dopytu bola oslabovaná deficitom na úrovni čistého vývozu.

Dynamika domáceho dopytu bola v roku 1996 vyvolaná vývojom dôchodkov podnikov a domácností, odštartovaným prvým rokom transformačného rastu a rozpočtovou politikou vlády. Najdynamickejšou zložkou domáceho dopytu bola tvorba hrubého kapitálu. Jej rast bol vyvolaný rozvojom investičných aktivít v národnom hospodárstve a prudkým nárastom stavu zásob. Štruktúra investícií za prvé tri štvrťroky 1996 však signalizuje, že očakávania spojené s dynamizujúcim a štrukturotvorným efektom investícií a ich vplyvom na zvýšenie konkurencieschopnosti ekonomiky Slovenska sa nemusia splniť. Vývoj v oblasti zmeny stavu zásob súvisí s charakterom a dynamikou pokračujúceho hospodárskeho rastu. Druhú najvyššiu dynamiku mala konečná spotreba štátnej správy. Najpomalšie rástla konečná spotreba domácností a to aj napriek tomu, že tempo jej rastu bolo skoro dvakrát vyššie než v roku 1995.

Skryť Vypnúť reklamu

Záporná hodnota čistého vývozu, ktorá presiahla 6 percent HDP, bola daná v priebehu roka 1996 prehlbujúcim sa deficitom obchodnej bilancie. Tento trend je dôsledkom predovšetkým nedostatočnej exportnej výkonnosti ekonomiky Slovenska. V úsilí o nápravu tohto stavu bola úspešná iba kurzová politika NBS, aplikovaná zhruba od polovice roka 1996, keď nástup klesajúceho trendu vo vývoji hodnoty slovenskej koruny voči menám zastúpeným v menovom koši (v rámci zachovania stability národnej meny) vyvolal štart určitého rastového trendu vo vývoji vývozu. Treba si však uvedomiť, že kurzová politika má z hľadiska podpory exportu skôr "dolaďovaciu" funkciu než rozhodujúci význam. Bez mikroekonomickej adaptácie zvyšujúcej konkurencieschopnosť slovenskej produkcie a účinnej proexportnej politiky vlády zásadný zvrat v obchodnej bilancii pri zachovaní hospodárskeho rastu na úrovni rokov 1995 a 1996 nie je možný.

Skryť Vypnúť reklamu

Na uvedený vývoj mal významný vplyv aj pokračujúci rast náročnosti HDP na dovoz, ktorý bol odštartovaný v roku 1995.

Kým na 100 Sk HDP sa v roku 1995 doviezol tovar za 50,3 Sk, tak v roku 1996 jeho dovoz narástol na hodnotu 55,7 Sk. Je reálne očakávať, že v roku 1997 sa bude pohybovať v rozmedzí 52,5 až 56,3 Sk. Z uvedeného vyplýva, že v roku 1997 možno počítať tak s poklesom, ako aj nárastom náročnosti HDP na dovoz. Je však potrebné pritom zdôrazniť, že aj uvedený nárast náročnosti nutne musí byť spojený s poklesom dynamiky dovozu približne o polovicu v porovnaní s rokom 1996 . O to dôraznejšie platí tento pokles pre zníženie náročnosti HDP na dovoz, ktoré je ohraničené nárastom dovozu v roku 1997 približne do 8% v porovnaní s rokom 1996.

Skryť Vypnúť reklamu

Možno konštatovať, že vývoj v oblasti zahraničného obchodu zvýšil krehkosť hospodárskeho rastu zaznamenaného v roku 1996 v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Vytvorili sa síce predpoklady na hospodársky rast aj v roku 1997, v ďalších rokoch však uvedená krehkosť posúva hospodársky vývoj daný pokračovaním tohto rastu do oblastí, v ktorých sa pravdepodobnosť straty makroekonomickej stability a zvýšenia vonkajšej zadlženosti prudko zvyšuje. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby hospodársky rast v roku 1997 bol spojený s podstatne nižšou dynamikou dovozu než v roku 1996.

Ekonomický vývoj v roku 1997 bude viac než v predchádzajúcich rokoch poznamenaný symbiózou realizácie fiškálnej politiky vlády, proklamovanej štátnym rozpočtom a uskutočnenia ohláseného menového programu Národnej banky Slovenska. Kým prvý zámer signalizuje expanzívnu politiku založenú na rizikovom zvýšení deficitnosti rozpočtového hospodárenia, tak druhý zámer vychádza z eliminácie rizík ohrozujúcich kurzovú a cenovú stabilitu, ako aj neúmerné zvýšenie vonkajšej zadlženosti. Pri predpoklade racionality v správaní sa oboch inštitúcií a spolupôsobenia ďalších vonkajších a vnútorných faktorov ekonomického vývoja približne v intenciách predchádzajúceho roka možno očakávať, že reálny HDP narastie o 5,3 až 6,7 percenta a dosiahne tak zhruba 95 % z predtransformačnej úrovne (danej rokom 1989).

Skryť Vypnúť reklamu

Uvedený hospodársky rast bude vyvolaný, podobne ako v roku 1996, domácim dopytom. Najdynamickejšou zložkou domáceho dopytu zostáva tvorba hrubého fixného kapitálu, súvisiaca s pokračovaním investičného rozvoja v ekonomike. Najväčšiu váhu v domácom dopyte však bude zohrávať i naďalej konečná spotreba domácností. V dôsledku očakávaného vývoja v oblasti peňažných príjmov obyvateľstva možno počítať s tým, že nárast reálnej konečnej spotreby domácností sa bude pohybovať v rozmedzí 4,6 až 6,1 percenta. Možno kalkulovať s tým, že podiel konečnej spotreby štátnej správy na HDP v porovnaní s predchádzajúcim rokom poklesne, no i napriek tomu sa bude pohybovať nad úrovňou zaznamenanou v rokoch 1994 a 1995. Je reálne očakávať zníženie deficitu obchodnej bilancie, čo vyvolá zníženie zápornej hodnoty reálneho čistého exportu v porovnaní s hodnotou zaznamenanou v roku 1996.

Skryť Vypnúť reklamu

Súhrnné vyjadrenie uvedených tendencií v nadväznosti na vývoj v predchádzajúcich rokoch obsahuje tabuľka 1.

So zvýšením krehkosti hospodárskeho rastu v roku 1996 úzko súvisí i tá skutočnosť, že zaznamenaný prírastok HDP bola schopná ekonomika vytvoriť iba za cenu vyššej spotreby materiálov a služieb než v roku predchádzajúcom. Je to dané vývojom náročnosti hrubého obratu na medzispotrebu. Kým na vytvorenie 100 Sk hrubého obratu sa v roku 1995 spotreboval medziprodukt za 62,5 Sk, tak v roku 1996 sa jeho spotreba pohybovala okolo 63 Sk. Uvedený vývoj znamená pokles efektívnosti v oblasti fungovania reálnych ekonomických procesov vyvolávajúcich zníženie konkurencieschopnosti slovenskej produkcie. Je výsledkom nedostatočnej mikroekonomickej adaptácie a malého rozsahu proefektívnostných štruktúrnych zmien, na ktorých útlm malo významný vplyv aj veľké zrýchlenie privatizácie, ktoré sa prejavilo aj viac než 14 bodovým zvýšením podielu súkromného sektora na tvorbe HDP.

Skryť Vypnúť reklamu

V roku 1997 možno počítať tak s rastom, ako aj poklesom náročnosti hrubého obratu na medzispotrebu. Znamená to možnosť tak ďalšieho znižovania, ako aj zvyšovania efektívnosti v tvorbe HDP. Charakter vývoja bude predovšetkým závisieť od intenzity a kvality mikroekonomickej adaptácie a realizácie proefektívnostných štruktúrnych zmien, čo bude v značnej miere podmienené aj úrovňou postprivatizačnej konsolidácie spoločensko-hospodárskych vzťahov.

Kľúčovým faktorom tvorby HDP je jeho odvetvová štruktúra. Má rozhodujúci vplyv na efektívnosť tvorby HDP a úroveň konkurencieschopnosti vyrobenej produkcie a poskytovaných služieb.

Z tohto aspektu sú dôležité predovšetkým dve skutočnosti:

# charakter vývoja podielu priemyslu na tvorbe HDP a

# dynamika rozvoja služieb.

Skryť Vypnúť reklamu

Je to dané jednak vysokou materiálovou náročnosťou slovenského priemyslu a jednak disproporciou odvíjajúcou sa od stavu pred rokom 1993, ktorý spočíval v hlbokej poddimenzovanosti sektora služieb neumožňujúcej dostatočnú obsluhu materiálovej výroby, a tým znižujúcej jej efektívnosť a konkurencieschopnosť.

Určitú informáciu o vývoji odvetvovej štruktúry tvorby HDP na úrovni základných odvetví poskytuje tabuľka 2.

2. Vonkajšie ekonomické vzťahy

Dovoz sa dynamizoval už v druhej polovici roka 1995, no deficit obchodnej bilancie sa objavil až ku koncu roka 1995, keď poklesla dynamika vývozu. Dôsledkom bol trvalý rast deficitu obchodnej bilancie, ktorý ku koncu roka 1996 predstavoval 56 mld. Sk (po korigovaní o dovoz na základe deblokácie dlhu Ruskej federácie), t.j. skoro 10 percent HDP.

Skryť Vypnúť reklamu

Z pohľadu teritoriálnej štruktúry sa na zhoršení salda obchodnej bilancie podieľal obchod s Českou republikou, Ruskom a s krajinami Európskej únie. Podrobnejší prehľad o tom, ako ovplyvnil výsledné saldo obchod s jednotlivými teritóriami, poskytuje tabuľka 3.

Pri obdobnom pohľade na komoditnú štruktúru bolo záporné saldo vývozu a dovozu tovarov spôsobené predovšetkým nárastom dovozu automobilov, zariadení pre energetiku, palív a mazív a zariadení na záznam a reprodukciu zvuku a obrazu (spotrebná elektronika). Na strane vývozu bol vývoj čiastočne kompenzovaný iba nárastom vývozu automobilov a príslušenstva a čiastočne hliníka a výrobkov z hliníka.

Celkove bol rast dovozu tovarov kompenzovaný rastom vývozu iba v rozsahu jednej pätiny. Tento vývoj signalizuje vysokú a rastúcu dovoznú náročnosť ekonomiky Slovenska a jej hospodárskeho rastu. Vzhľadom na štruktúru dovozu a jeho prírastku nie je pritom možné jednoznačne tvrdiť, že zvýšené dovozy smerujú k rastu konkurencieschopnosti a k reštrukturalizácii ekonomiky.

Skryť Vypnúť reklamu

V roku 1995 bol ešte výsledný schodok obchodnej bilancie vyvážený prebytkom bilancie služieb vo výške 16,2 mld. Sk. Za rok 1996 je možné očakávať prebytok bilancie služieb maximálne vo výške 1,5 mld. Sk, keď rozdiel je spôsobený najmä poklesom príjmov bilancie služieb za ostatné služby. Ak teda v roku 1995 vývoj bilancie služieb eliminoval vývoj obchodnej bilancie, v roku 1996 bol pozitívny vplyv bilancie služieb na bežný účet platobnej bilancie podstatne menší.

Uvedený vývoj na úrovni bežného účtu platobnej bilancie bol eliminovaný prílevom kapitálu na kapitálovom účte. V štruktúre prílevu kapitálu však prevládali úvery a predovšetkým krátkodobé úvery, pri nízkom podiele čistých priamych a portfoliových investícií. Za obdobie 1. až 3. štvrťroka 1996 predstavoval podiel čistých priamych a portfoliových investícií 13,5 percenta prebytku kapitálového a finančného účtu platobnej bilancie (1,1% HDP), zatiaľ čo podiel krátkodobých úverov 50 percent. Týmto vývojom neboli ohrozené devízové rezervy Národnej banky Slovenska, výška ktorých sa trvalo pohybovala v intervale 4,0 až 3,5 násobku mesačného dovozu. Klesali však čisté devízové aktíva a rástla zadlženosť bánk a podnikateľského sektora, ktorá sa za prvé tri štvrťroky zvýšila zhruba o 20 percent a ku koncu septembra dosiahla úroveň 4,5 mld. USD, resp. 1198 USD na obyvateľa.

Skryť Vypnúť reklamu

V roku 1996 sa tak ukázalo, že vysoký sklon k dovozu nie je v ekonomike Slovenska adekvátne krytý exportnou výkonnosťou ekonomiky, pričom tento nesúlad predstavuje štrukturálny a výkonnostný parameter ekonomiky Slovenska. Táto skutočnosť predstavuje základné riziko ďalšieho pozitívneho vývoja ekonomiky Slovenska. Pokračovanie vývoja v intenciách roku 1996 by znamenalo buď rýchly rast zadlženosti krajiny, alebo destabilizáciu najprv vo vonkajšom a následne vo vnútornom menovom okruhu.

Možnosti riešenia uvedenej disproporcie z krátkodobého pohľadu sú pomerne obmedzené. Pokiaľ ide o dovoz, jeho relatívne vysoká dynamika je spôsobovaná vysokou dynamikou hospodárskeho rastu (a prenesene vysokou dynamikou likvidných peňazí v ekonomike), štruktúrou jeho tvorby (náročnou na dovozy pre medzispotrebu) a nedostatočnou reakciou domácej ponuky na rastúci domáci dopyt. Devalvácia by v tejto situácii bola neúčinná. Citlivosť dovozu na kurzové pohyby, ako sa ukázalo aj v druhej polovici roku 1996, je nízka. Devalvácia, ktorá by bola nad prahom tejto citlivosti, by sa premietla predovšetkým do rastu cenovej hladiny.

Skryť Vypnúť reklamu

Na druhej strane vplyv devalvácie na vývoz by bol rýchle odčerpaný práve rastom cien vstupov a dynamizáciou miezd v ekonomike. V konečnom dôsledku by sa tak neprejavila v obnovení vonkajšej rovnováhy, ale v poklese dynamiky hospodárskeho rastu doprevádzanom destabilizáciou vnútorného menového okruhu. Devalvácia ako nástroj kurzovej politiky môže slúžiť len na doladenie rovnováhy vo vonkajšom menovom okruhu. Nemôže vyriešiť zásadné problémy vyplývajúce z nedostatočnej výkonnosti a konkurencieschopnosti domácej ekonomiky.

Okrem vyššie uvedených dôvodov by devalvácia bola málo účinná pri dynamizácii vývozu aj preto, lebo vývozný sektor tak, ako sa sformoval počas transformačného obdobia, sa pravdepodobne nachádza na hornej hranici svojich produkčných možností. Určitým rizikom z pohľadu konkurencieschopnosti ekonomiky Slovenska je aj mzdový vývoj zaznamenaný v roku 1996.

Skryť Vypnúť reklamu

Riešenie vysokej dynamiky dovozu selektívnymi opatreniami ( v oblasti ciel, dovozných licencií, netarifných opatrení a pod.) môže riešiť situáciu na parciálnych trhoch. Nemôže však vyriešiť základný rozpor medzi exportnou výkonnosťou ekonomiky a jej dovoznou náročnosťou. Tento rozpor má makroekonomickú povahu a iba ako makroekonomický problém je riešiteľný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti adekvátnou reakciou hospodárskej politiky na vývoj schodku bežného účtu platobnej bilancie v roku 1996 je prispôsobenie hospodárskeho rastu vývoznej schopnosti ekonomiky. Z pohľadu tohoto hodnotenia sú opatrenia, ktoré prijala Národná banka Slovenska na zníženie dynamiky rastu peňažnej zásoby primerané, rovnako aj využívanie devalvačnej zóny fluktuačného pásma slovenskej koruny, zreteľné predovšetkým v druhom polroku 1996. Potrebe zachovať vonkajšiu stabilitu meny je však nevyhnutné prispôsobiť aj rozpočtové hospodárenie v roku 1997. Ekonomika Slovenska nie je zatiaľ dostatočne výkonná na to, aby dokázala financovať vysoké rozpočtové schodky a zároveň vytvoriť zdroje pre reštrukturalizáciu ekonomiky.

Skryť Vypnúť reklamu

Pre rok 1997 je možné očakávať zlepšenie vývoja obchodných vzťahov SR voči zahraničiu v dôsledku niekoľkých okolností. Prvou je očakávané zlepšenie konjunktúry u našich hlavných obchodných partnerov, predovšetkým v krajinách Európskej únie. Ďalej je možné predpokladať v dôsledku reštriktívnejšej makroekonomickej politiky zníženie tlaku na rast dovozu. Ďalším faktorom môže byť tá skutočnosť, že v roku 1996 sa prejavil efekt odloženej spotreby z predchádzajúcich transformačných rokov. Táto odložená spotreba obyvateľstva sa prejavila predovšetkým v dovoze osobných automobilov a v dovoze spotrebných tovarov. Jej nasýtenie taktiež povedie ku zmierneniu tlaku na rast dovozov. Celkove je možné pre rok 1997 očakávať výsledné saldo obchodnej bilancie v intervale -51,0 až - 63,0 mld. Sk, bežného účtu platobnej bilancie v intervale -41,0 až -48,0 mld. Sk (oboje v bežných cenách), čo korešponduje s úrovňou čistého vývozu, ktorý uvádza tabuľka 1.

V prípade racionálnej menovej a rozpočtovej politiky zameranej na udržanie vonkajšej aj vnútornej stability meny je možné očakávať vývoj jednotlivých sáld na dolnej hranici intervalu. V prípade expanzívnejšej hospodárskej politiky sa ich hodnoty budú blížiť k hornej hranici intervalov s rizikom narušenia predovšetkým vonkajšej menovej rovnováhy.

Zo stredno- a dlhodobého pohľadu riešenie problému vonkajšej nerovnováhy vyžaduje podporiť tvorbu domácich úspor, podporiť prílev zahraničného kapitálu v jeho dlhodobých formách a vytvoriť proinvestičné a proinovačné prostredie v ekonomike. Musí ísť o celý komplex opatrení riešiacich problémy predovšetkým v oblasti peňažného a kapitálového trhu. Pripravované formy priamej podpory exportu môžu byť účinné len v tom prípade, ak rozšíria škálu vyvážajúcich podnikov a podporia vývoz produkcie aj menších podnikov. Z dnešného pohľadu môžu byť užitočné predovšetkým pre strojárske podniky. Existuje však riziko, že prostredníctvom schém na podporu vývozu môžu do týchto podnikov dočasne prúdiť málo kontrolované zdroje, ktoré nepomôžu ozdraveniu ani zvýšeniu konkurencieschopnosti týchto podnikov. Akokoľvek, efekt týchto schém nie je možné očakávať už v roku 1997.

tabuľka 1

Hrubý domáci produkt a jeho výdavková štruktúra

(mld. Sk, porovnateľné ceny 1993)

Skutočnosť Odhad Prognóza

1993 1994 1995 1996 1997

Hrubý domáci produkt 369,9 388,1 416,7 445,2 468,8 až 475,0

Konečná spotreba domácností 196,0 196,0 202,7 215,4 225,4 až 228,6

Konečná spotreba štátnej správy 92,3 82,6 83,9 103,2 90,3 až 93,0

Tvorba hrubého kapitálu 101,0 88,5 117,7 159,3 179,1 až 184,9

Čistý vývoz -20,4 20,5 12,7 -32,7 -26,0 až -31,5

tabuľka 2 Podiel základných odvetví na tvorbe hrubého domáceho produktu v % (bežné ceny)

Skutočnosť Odhad Prognóza

1993 1994 1995 1996 1997

Pôdohospodárstvo 6,6 6,6 5,6 4,9 4,5 a 4,7

Priemysel 29,2 28,7 28,6 25,6 25,5 a 25,7

Stavebníctvo 6,7 4,6 4,6 4,8 4,9 a 5,2

Trhové služby 41,0 43,3 41,0 42,0 42,6 a 43,0

Netrhové služby 13,4 12,0 12,3 13,2 13,3 a 13,5

Poznámka: V zmysle metodiky ŠÚ SR súčet za uvedené odvetvia sa rovná vytvorenému HDP za celé národné hospodárstvo až po pripočítaní nepriamych daní, imputovanej produkcie bankových služieb a holdingu.

tabuľka 3 Podiel teritórií na zmene salda zahraničného obchodu v r. 1996 (%)

dovoz vývoz spolu

Krajiny V5 bez ČR -3,3 +3,7 +0,4

Česká republika -17,7 -12,3 -30,0

Európska únia a krajiny EZVO -57,6 +32,7 -24,9

Nemecko -19,4 +17,7 -1,7

Rusko -26,9 -0,2 -27,1

ostatné krajiny -22,6 +4,2 -18,4

Jan.-nov. 1996 v porovnaní s rovnakým obdobím r. 1995. Záporné znamienko znamená prehlbovanie deficitu, kladné zmierňovanie deficitu obchodnej bilancie.

Prameň: vlastný výpočet podľa: Zahraničný obchod slovenskej republiky za január až november 1996, Štatistický úrad SR, január 1997

(pokračovanie o týždeň)

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. „Prezlečte“ svoj domov! V móde je šetrenie peňazí aj prírody
  2. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  3. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  4. Znalec slovenského brandy
  5. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  6. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  7. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  8. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  9. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  10. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  1. Samočistiace vypínače chránia pred infekciami
  2. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  3. Hobbymarket OBI predstavil nový koncept predajne v Michalovciach
  4. Aktuálne radarové a slovenské hlásenia v autokamere?
  5. Tesco announces net-zero target of 2035 for its operations
  6. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  7. Lekárska prehliadka pre cudzincov je v Nitre, aj bez objednania
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Rozšírená realita a ovládanie na diaľku
  10. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  1. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 6 785
  2. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 6 031
  3. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 5 351
  4. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 4 508
  5. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 508
  6. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 327
  7. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 189
  8. Slovenský orloj – svetová atrakcia 3 150
  9. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 103
  10. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať? 2 768
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu