fóru, v ktorom sa výrazne angažujú tak USA, ako aj Austrália.
Hoci sa nepodarilo dosiahnuť dajaký zásadný prelom, 25 šéfovia diplomacií sa dohodli na rámcovom programe "novej éry partnerstva a kooperácie". Má obsahovať všetky roviny spolupráce, pričom je pozoruhodné, že sa vopred nedostala do ofsajdu ani otázka ľudských práv. Ale aj tak očividne pôjde o zintenzívnenie politického dialógu, ktorý si kladie za cieľ hľadať spoločnú odpoveď na globálne výzvy, ako je terorizmus, obchod s drogami či ohrozenie životného prostredia.
Ale na prvom mieste ide ako vždy o obchod a hospodársku spoluprácu. V tejto súvislosti je zaujímavé, že ministri zdôraznili rastúci význam aktivizácie súkromného sektora v podmienkach trhovej ekonomiky a liberálnych pravidiel obchodnej výmeny. Z infraštrukturálnych projektov má najväčší význam železnica spájajúca južnú Áziu s Európou. Ale nazabúda sa ani na historické zväzky medzi oboma kontinentmi, ktorými sa bude zaoberať práve založená Nadácia Ázia-Európa so sídlom v Singapure.
Význam ASEM, napriek krátkemu, iba ročnému času existencie tohto združenia si uvedomujú však aj ďalšie krajiny. Prejavilo sa trebárs tým, že o členstvo či spoluprácu prejavili záujem Rusko, Turecko, Poľsko, ako aj India, Austrália či Nový Zéland. Pritom najmä Bonn sa prihovára za to, aby sa diskutovalo o možnosti zapojiť do práce ASEM najmä Moskvu, čím K. Kinkel potvrdil už dávnejšie proklamovanú úlohu Nemecka ako advokáta ruských záujmov.
Ale to všetko sú zatiaľ úvahy o budúcnosti. Konkrétnejšiu podobu dostanú zrejme neskôr, či už na porade predsedov vlád v apríli 1998 v Londýne alebo o rok neskôr na stretnutí šéfov diplomacií v Nemecku. Každopádne je to však ďalší dôkaz globalizácie a nebolo by od veci uvažovať aj na Slovensku, či by nebolo vhodné zapojiť sa do tohto procesu nie iba prázdnymi slovami, ale najmä skutkami.