Videl aj truhlu, v ktorej raz bude odpočívať. Napísal verše a nakreslil si truhlu. Ľudový básnik Pavel Pastrnák z Batizoviec 4. októbra 1962 v nemocnici v Spišskej Sobote (mestská časť Popradu). Verše majú názov:
Vzdych
Kdeže sú šum hory, lesnatá čečina
kde mi kvitol kvietok, tá rodná dedina
dávno tuhé mrazy spálili tvoj lupeň,
mladosť, krásu tvoju, premenila jeseň.
Prestalo slnko hriať, hviezda sa ligotať
smutná i dolina vtáčím spevom spievať
čierna noc zatiahla vyblednutú tvár
odišla bolesť nadišiel žiaľ.
Smutná, nemá skala stojí podnes tam.
do nej ryté slová, napísal som sám
Ako ranná rosa ovlažuje kvet
celým srdcom, dušou, miloval som svet.
Paľo bol celým srdcom oddaný rodine, manželke Hane (?), dcéram Marienke a Hanke, dedine s bohatou ľudovou tradíciou, prírode, Vysokým Tatrám, ľuďom, dobru, kráse... Odišiel päťdesiatročný po jednoročnom odstupe operácie srdca v Brne. Zanedlho zomrela i jeho matka Anna Pastrnaková, od žiaľu za synom... Pochádzala z rodiny Štefkovej, kde bola hlboko zakorenená úcta k literatúre, próze a poézii. Rodina, ktorá mala svojich básnikov, rodiny, kde sa ľudoví poeti podpisovali ako "Jeden Bohuznami". Jeden z nich napísal roku 1897, 1. januára novoročný list batizovskému richtárovi Samuelovi Šrefkovi, vo veršoch. Verše písala babička Anna Pastrnaková, syn Paľo a píše ich na veľkonočné vajíčka aj Milan Pastrnák, syn Ondrejov...
V poézii vyjadroval ľud svoj názor a postoj k vrchnosti ostrou kritikou. Využíval príležitosť, kedy ju použiť. Ľudová poézia Paľa Pastrnáka vznikala v jeho úzkom spojení s každodenným životom, jeho prácou a rozvíjala sa prirodzeným spôsobom bez "poetiky politiky", často s nápevom, melódiou. Paľo Pastrnák napísal desiatky ba stovky veršov. Boli by z nich zbierky a zaujímavé, aj sám si ich ilustroval. Písal aj prózu, historickogeografický náčrt rodnej obce, blahoželanie rodičom k zlatej svadbe, príležitostné vinše, riekanky, ba dokonca napísal aj rozlúčku s vlastnou matkou ešte roku 1963 v spišskosobotskej nemocnici.
Bola raz veľká, krásna rodiny sila v piatich parobkoch a dvoch dcérach. Tie v útlom veku skosila smrť, difteria (zápal hrdla). Bývali v dome na Vyšnom dvore, ktorý bol kedysi súčasťou feudálneho veľkostatku rodiny Mariássy. Z piatich bratov (na fotografii s matkou ako schodíky), len Paľo "mal pero". Ale brat Ondrej má syna Milana. Ide v šľapajach starej mamky Anny Pastrnakovej. Pri ozdobovaní veľkonočných vajíčok nezabúda ani na ľúbostnú poéziu, ktorej sa naučil od babičky. Vpisuje ju (ostrým hrotom) do oválov, koliesok, srdiečok s motívmi bahniatok, klinčekov, konvaliniek. Uchováva rodinnú tradíciu.
Autor: Ján Olejník