Prudké zníženie výmeny tovarov na našej východnej hranici zapríčinilo, že nad privilegovanými a oslavovanými robotníkmi na prekladiskách v Čiernej nad Tisou zavisla hrozba nezamestnanosti. Ťažko pracujúci, ale donedávna i pomerne dobre platení to pocítili najprv v tenších výplatných obálkach a potom čoraz častejšie i stratou práce. Nie div, že každý chýr o ďalšom prepúšťaní, často maskovaný reorganizáciou dostáva krídla a morí tých, čo ešte akú-takú robotu majú. Pred Vianocami prišiel rad na kuričov. Šesťdesiat starších chlapov, ktorí nechali najlepšie roky pri lopatách a teraz pred dôchodkom museli v predvianočnom čase čeliť obavám znepokojených manželiek, napísalo list prezidentovi SR. Konštatujú v ňom, že prekladisko s nimi už v novej štruktúre neráta. "Chápeme, že pre prekladisko je to najlepšie riešenie - zbaviť sa nie celkom zdravých pracovníkov, ale ešte azda v tejto republike existuje aj zákonník práce a odbory, aby zasiahli, veď zdravie sme stratili práve tu!"
Z košického pracoviska KP SR putoval podnet k riadiacim pracovníkom slovenských železníc. Šesť týždňov po tom, čo obavy kuričov vyvrcholili napísaním listu - dostali potešujúcu odpoveď, podpísanú Ing. Františkom Murárom, prednostom Správy železničných tratí a stavieb: "Keďže pracovníci sa neobrátili so svojou požiadavkou na Správu železničných tratí a stavieb Košice, začali sme ich požiadavku riešiť až potom, keď sme sa o nej sprostredkovane dozvedeli. Prehodnotili sme možnosť preloženia a prijali sme k preloženiu pracovníkov kladné stanovisko, o čom sme písomne informovali spisom SpŽTS4/322/1997 z 30. 1. 1997 aj Správu riadenia dopravy Čierna nad Tisou. V uvedenom spise sme Správe riadenia dopravy Čierna nad Tisou oznámili, že súhlasíme s odčlenením 55 kuričov a 2 čatárov od našej správy k Správe riadenia dopravy v termíne k 1. 2. 1997."
