kých miest a okresov. V konferenčnej sále hotela Zlatý býk 14. februára 1993, za účasti ministrov zahraničných vecí Ukrajiny, Poľska a Maďarska, ako aj generálnej tajomníčky Rady Európy Catherine Lalumiérovej, účastníci slávnostnej konferencie podpísali Deklaráciu o spolupráci národov obývajúcich Karpatský euroregión. Vyvrcholilo tak dvojročné obdobie zložitých rokovaní partnerov zo susediacich pohraničných regiónov Slovenska, Maďarska, Poľska a Ukrajiny. Prvý smelý pokus o hľadanie nového modelu spolunažívania bývalých krajín sovietskeho bloku na základe moderných demokratických princípov bežných v západnej Európe, sledovala s veľkými sympatiami svetová verejnosť. Slovenskú stranu v Debrecíne zastupovali: Ing. M. Pado, prednosta Okresného úradu v Michalovciach, S. Durkáč, zástupca primátora mesta Bardejov, E. Ivančo, primátor Medzilaboriec a ako pozorovatelia vtedajší primátori Košíc R. Bauer a Prešova V. Sopko. Slovenskú vládu, na rozdiel od partnerov zo susedných krajín, nezastupoval minister zahraničných vecí, ale narýchlo vládou poverený zmocnenec I. Kosír, vtedajší riaditeľ Centra strategických štúdií v Bratislave. Jeho úlohou bolo na rozdiel od východniarov presadiť za slovenskú stranu len pridružené členstvo časti východného Slovenska v projekte Karpatského euroregiónu, čo sa mu podarilo. Napriek tomu pod deklaráciou nechýbajú ani podpisy východoslovenských zástupcov, ktorí už vtedy dokázali svoju diplomatickú vyspelosť a úctu k demokracii. Následné útoky vlády sledujúce postupnú likvidáciu projektu na východnom Sovensku na tejto skutočnosti nič nezmenili.