Sobota, 18. september, 2021 | Meniny má EugéniaKrížovkyKrížovky

NATO - naša ruská otázka?

Nedávna akademická poznámka Jána Čarnogurského, že by sme mali byť v presadzovaní nášho vstupu do NATO "zdržanlivejší" vyvolala priam rovnakú, ak nie väčšiu pozornosť, akú vyvolal predseda vlády svojím konštatovaním, že Slovensko (zrejme mal ako obvykle .

Nedávna akademická poznámka Jána Čarnogurského, že by sme mali byť v presadzovaní nášho vstupu do NATO "zdržanlivejší" vyvolala priam rovnakú, ak nie väčšiu pozornosť, akú vyvolal predseda vlády svojím konštatovaním, že Slovensko (zrejme mal ako obvykle na mysli seba samého a svoju kamarilu) je "uzrozumené" s tým, že vypadáva z prvého kola prijímania do euroatlantických obranných a hospodárskych štruktúr.

Nie je podstatné, či Ján Čarnogurský stál o takúto publicitu, alebo nie, v istom zmysle však jeho slová výstižne dokresľujú schizofréniu, unikátnu aj na stredoeurópske pomery, ktorá dnes lomcuje slovenskou zahraničnou politikou. Na jednej strane tu máme pitoreskný konkubinát troch politických strán zvaný vládna koalícia, z ktorých jedna sa zatiaľ stále aspoň verbálne zaklína atlantizmom, pričom však zvyšné dve už ani neskrývajú svoju priam klinickú alergiu na akékoľvek spolky so západnou Európou a USA. Na druhej strane tu máme opozíciu, ktorá svojimi skutkami doposiaľ svoju zahraničnopolitickú orientáciu nikdy nespochybnila, z času na čas však jeden z jej lídrov z neznámych dôvodov a v najnepríhodnejšom čase (a s dôsledkami najmä pre samotné KDH) vykorčuľuje na tenký ľad akademických úvah o akomsi našom špecifickom postupe vo vzťahu k NATO, ale aj k Rusku.

Skryť Vypnúť reklamu

Iste, dôvody týchto poznámok J. Čarnogurského môžu byť celkom iné než dôvody otvorených odporcov začlenenia Slovenska do euroatlantických štruktúr typu Slotu alebo Ľuptáka. V konečnom dôsledku to však v

našej situácii vyjde narovnako - chaos je dokonalý. Stávame sa svedkami zaujímavého úkazu - dve celkom odlišné, ba priamo protismerne bežiace línie sa náhle, akoby znenazdajky, stretávajú - napriek všetkým politickým rozdielom, kultúrnym dizonanciám a spoločenským očakávaniam - v spoločnom bode. A nech sa na tento bod pozeráme z ktorejkoľvek strany, má očividne iba jedno pomenovanie:

RUSKÁ OTÁZKA

Od toho možno odvinúť základný problémový rámec tejto úvahy: prečo sa táto otázka ustavične vynára (vyslovená či nevyslovená) v pozadí, keď by sa malo hovoriť o probléme oveľa dôležitejšom a aktuálnejšom, o ktorom Slováci nikdy poriadne a tolerantne nediskutovali - totiž o otázke nášho atlantizmu a autentickej sociokultúrnej príslušnosti k západnej civilizácii.

Skryť Vypnúť reklamu

O čo tu vlastne ide? Zostalo vari ešte aj po štyroch desaťročiach ruskej politickej a vojenskej okupácie niečo nezodpovedané? Alebo dnes znovu riadia Slovensko starí (alebo žeby už aj noví?) domáci rezidenti ruskej tajnej služby, ktorí zručnou politickou a propagandistickou manipuláciou ustavične vnášajú ruskú otázku do podtextov a kontextov slovenskej politiky? Ak to tak nie je, kde nachádzajú naši politici pramene svojich skrytých či otvorených proruských úvah - vo

svojich vlastných hlavách, v historicky prekonaných všeslovanských ilúziách našich národovcov, alebo skutočne iba vyjadrujú to, čo počujú v "hlase ľudu", čosi, čo by sme mohli nazvať akousi hlbinnou sympatiou k Rusku, pretrvávajúcou napriek všetkému, čo sa v priebehu tých štyridsiatich rokov stalo? Alebo je to ďalšia zahraničnopolitická variácia benešovského typu, že ak budeme voči Rusku iní ako ostatné stredoeurópske národy, aj ono bude iné voči nám a kremeľská verchuška tentoraz neurobí, čo chce bez ohľadu na všetko, tak ako sa to robilo za cára a všetkých nasledujúcich tyranov blahej pamäti?

Skryť Vypnúť reklamu

DVE ROVINY RUSKEJ OTÁZKY

Zdá sa, že naša ruská otázka má dnes dve roviny. Prvou je rovina politickej stratégie a druhou rovina sociálno psychologická a kultúrna. Z globálneho pohľadu dnes Rusko naozaj nie je krajinou, ktorá by priamo ohrozovala Európu, vrátane Slovenska. Ak je však toto dôvodom čudnej ústretovosti slovenskej politickej elity voči Rusku, tak sa ich všetkých treba spýtať, či vedia s istotou povedať - je Rusko také vďaka svojej vojenskej slabosti, alebo naozaj prekročilo vlastný tieň a vydalo sa na cestu demokracie? Vari ani samotné Rusko dnes nevie, čím je viac: doktorom Jekyllom, alebo pánom Hydeom?

Práve táto neistota je veľmi vážnym argumentom, prečo sa ponáhľať pod ochranný dáždnik NATO a nie koketovať s "uzrozumením" alebo "zdržanlivosťou". Ak sa Rusko skutočne zdemokratizuje, tak mu slovenská uhorka naložená v euroatlantickom náleve v žalúdku ležať nebude. Ničím a nijako neohrozujeme a nebudeme ohrozovať jeho záujmy. Ak sa Rusko vráti na svoju tradičnú imperiálnu a šovinistickú cestu, Slovensko bude v NATO ako súčasť kolektívneho systému bezpečnosti zmluvne a vojensky chránené takým spôsobom, ktorý odradí akokoľvek gurážneho agresora.

Skryť Vypnúť reklamu

V opačnom prípade sa Slovensko s vysokou pravdepodobnosťou civilizačne zosunie tentoraz aj doslovne, nie iba geograficky, na perifériu Európy a zostane nechránené napospas nielen Rusku, ale aj všetkým domácim tyranom a okolitým nacionalistickým excesom. V tomto zmysle je proruská ústretovosť našich politikov, artikulovaná jednými ústami ako "uzrozumenie" a druhými (akokoľvek odlišnými) ako "zdržanlivosť" rovnako nezodpovedná a poškodzuje naše národné záujmy.

Je tu však, samozrejme, rozdiel, spočívajúci v politickej kultúre, ktorá tvorí pozadie oboch zmienených výrokov. Intenzívne úsilie centralizovať výkonnú a zákonodarnú moc, prehlbujúca sa nedôvera rovnako voči oponentom, ako aj voči lojálnemu okoliu, nepotlačiteľná potreba vyvolávať konflikt a stres, úsilie držať ľudí vo vzájomných patových situáciách a vzápätí nahrádzať týchto ľudí čo-raz servilnejšími figúrkami bez charakteru a schopnosti, všeobjímajúca korupcia, lož ako pracovná metóda, ale aj rastúci strach zo zodpovednosti za dôsledky takejto politiky - to všetko tvorilo chrbtovú kosť každej ruskej tyranie, jedno či cárskej alebo komunistickej. Zároveň to všetko bolo, samozrejme, v priamom rozpore s princípmi, na ktorých sa s pomocou Spojených štátov zrodila moderná povojnová Európa.

Skryť Vypnúť reklamu

V tomto zmysle iba ten, kto nechce, nevidí, s čím je vlastne náš predseda vlády "uzrozumený" a ako nebezpečne blízko má jeho politický štýl ku klasickej tradícii ruskej autokracie a despotizmu. Niet pochýb, že o takýto politický import v Európe nikto nestojí, aj keď Vladimír Mečiar zrejme ešte stále považuje diplomatické upozornenia zo strany krajín Európskej únie a USA za súčasť akéhosi čudného pseudodemokratického divadielka pre laickú verejnosť a že keď príde na lámanie chleba, zoberú ho vďaka našej "strategickej" geografickej polohe a "makroekonomickým" úspechom takého, aký je.

ČARNOGURSKÝ NEVIDÍ ZA ROH

Na druhej strane "zdržanlivosť" Jána Čarnogurského nie je ani tak výrazom čohosi, čo vidí za rohom našej zahraničnej politiky len on a my ostatní nie, tento postoj možno v širšom význame vztiahnuť vlastne na dosť veľkú časť slovenskej povojnovej populácie a dotýka sa druhej roviny našej ruskej otázky dnes - totiž roviny sociálno-psychologickej a kultúrnej. Stručne by sa dala charakterizovať ako "vyliečená ilúzia z Ruska, no stále akútny zápal nedôvery voči Západu".

Skryť Vypnúť reklamu

(Pokračovane na 3. strane)

Je pravdou, že masový slovenský občan je stále pomerne dosť "zdržanlivý" vo svojich citoch voči západu, na rozdiel od predsedu vlády však vôbec nie je "uzrozumený" so zosunom do ruskej sféry vplyvu. Problém je však v tom, že ten istý masový Slovák sa už nielenže takmer vôbec nestará o veci verejné, ale si svoj postupný civilizačný zosun nemusí vôbec všimnúť. Slovenský genotyp má totiž k ruskému oveľa bližšie, než sme si to ochotní pripustiť. Sklon pokorne prijať jarmo, bezradná, avšak mnohokrát iba sebahypnotizujúca bezmocnosť voči autorite (či oveľa častejšie k pseudoautorite), prispôsobovanie sa materiálnemu a morálnemu nedostatku, fatálna úloha alkoholu v sociálnom a kultúrnom živote, dominancia rurálnosti nad urbánnosťou - to všetko akoby priam vystupovalo z diel ruských realistov 19. storočia, pričom my sme v strede Európy a máme koniec 20. storočia. Je príznačné, že štyridsaťročná vojenská závislosť na Rusku, z toho vyše dvadsať rokov priama vojenská okupácia, nezanechala v kolektívnom vedomí Slovákov priveľa negatívnych stôp. Rozhorčenie z vojenskej intervencie opadlo možno ešte rýchlejšie, ako postupovala normalizácia, ľudia si navykli žiť v neslobodnej krajine.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď došlo k normalizačným čistkám, neboli to Rusi, ktorí robili previerky a vyhadzovali ľudí z roboty. Boli to iba iní Slováci, ktorí sa chopili svojej "šance" priam tak, ako sa jej dnes chopili im podobní. Vďaka despotickému armádnemu systému, ktorý uzavrel svet ruských okupačných jednotiek takmer hermeticky do kasární, nedošlo ani k rozsiahlejšiemu psychologickému a sociálnemu stretu medzi slovenským obyvateľstvom a ruskými vojakmi. Obidve skupiny sa naučili žiť paralelne vedľa seba. Navyše, s ruskými vojskami nepritiahol do miest a obcí, v ktorých boli dislokované ich posádky, nijaký "jarmok", sprevádzajúci všetky armády všetkých čias, kamkoľvek sa pohli. Neotvoril sa jediný bordel, ktorý by pohoršoval miestne obyvateľstvo, nebol otvorený jediný ruský nočný podnik, striptízový klub, bar, či iný "pelech nerestí". Kriminalita zostávala na stabilných percentách, a aj keď Rusi niečo vyviedli, všetko sa okamžite ututlalo a nikto z miestnych sa nič nedozvedel. Po uliciach nekorzovali nijakí arogantní bohatí vojaci, rozdávajúci žuvačky, kšeftujúci s nylonkami a platiaci za služby v tvrdej mene. Jednoducho voda sa zavrela a kruhy opadli. Takto sa vytvorilo zdanie, že sa vlastne v našom rybníku nič nestalo.

Skryť Vypnúť reklamu

ZOTRVAČNOSŤ STEREOTYPOV

Tento špecifický druh "poriadku" sa v priebehu rokov pretransformoval na poriadok bez úvodzoviek a usadil sa ako bežná spoločenská norma či konvencia hlboko vo vedomí slovenskej society. Naši občania dokonca po čase začali mať súcit s tými vychudnutými ušatými vojačikmi v predpotopných čižmách s lodičkou nabok, v špinavých filcových uniformách, vykúkajúcich smutne spoza kasárenského plota. Veď tí ani poriadne nevedeli, kde sú.

Rozhorčenie a rezignáciu vystriedali ľútosť a tiché pohŕdanie, teda ingrediencie, z ktorých sa dosť dobre nedá namiešať občiansky hnev. Na druhej strane sa však Slovákom vďaka okupácii (ale aj vďaka hromadným zájazdom ROH do ZSSR) splnil sen, ktorý opantával väčšinu osvietených hláv od Kollára cez Štúra, Vajanského, davistov až po socialistov s ľudskou tvárou. Mohli sme konečne na vlastnej koži spoznať a vlastnými očami uvidieť ruského, vlastne už sovietskeho človeka, človeka zvláštneho razenia, hlavného hrdinu leninsko-stalinskej mytológie a esenciu komunistickej ikonografie.

Skryť Vypnúť reklamu

Zistili sme, že v porovnaní s ním žijeme nielen na vyššej úrovni, ale že sme, paradoxne, stále oveľa (aj keď naozaj relatívne) slobodnejší, než okupanti. Toto bolo mimoriadne dôležité kolektívne poznanie. Zrazu tu bol niekto (čo na tom, že až v našej spálni), nad kým sme mohli povýšenecky (teda akože po pansky) ohŕňať nos. No nielen to. Mohli sme dokonca voči agresorovi vyjadriť beztrestne aj svoj "protest" - totiž, odflákať v škole povinnú ruštinu. Tým sme boli s obranou našej slobody a národnej identity hotoví. Inými slovami, vznikla vlastne absurdná situácia, keď sme sa mohli správať tak, ako sme si mysleli, že sa správajú "páni", hoci skutočným pánom Slovenska bol, ako obvykle,

niekto iný.

Akokoľvek to bolo absurdné, tento pocit kolektívnej superiority Slováci zažili prvý raz v dejinách. Na takýto pocit sa nezabúda a jeho zotrvačná sila trvá. Aj preto tá vlažnosť smerom k západu. Západ, a najmä USA, bol a naďalej zostáva v našej kolektívnej predstave svetom ťažkých sociálnych rozdielov a rasových rozporov, ale hlavne je to svet bohatých. Prinajmenšom štyri pätiny obyvateľstva žijú na vyššej úrovni, než my. Môže mať ten, kto žil v štyridsaťročnom egalitarizme a koho odkojila zbojnícka folklórna tradícia rád takýchto ľudí? Ľudí z palácov?

Skryť Vypnúť reklamu

V tomto zmysle však čaká na masového Slováka veľké prekvapenie. To prekvapenie sa volá:

NOVÍ RUSI

Ide o vrstvu ruských boháčov, ktorí prišli k majetku takým či onakým spôsobom a ktorí si bez problémov a samozrejme môžu kúpiť to, o čom sa nášmu masovému občanovi ani nesníva.

Nie sú to nijakí biedni vojačikovia alebo vodkou raziaci kolchozníci, upevňovači družby. Sú to regulárni buržuji, oblečení s vyberaným vkusom a mnohokrát aj s vyberaným správaním, obklopení značkovým tovarom, šoférujúci najnovšie modely mercedesov a míňajúci kvantá peňazí na vrtochy

svojich manželiek. Táto skupina ľudí sa, prirodzene, vymyká z nášho kolektívneho stereotypu, ktorým sme Rusov až doposiaľ hodnotili a ktorý sme sa pokúsili popísať vyššie. Možno sa oprávnene nazdávať, že nie okupácia či vazalstvo, ale až častejšia konfrontácia masového Slováka s bohatými Rusmi (nie sú zatvorení v kasárňach, pamätajme!) prinesie nejaké zmeny. Otázkou, pravda, zostáva, čo z toho budeme mať, ak už bude na celé NATO aj Európu neskoro.

Skryť Vypnúť reklamu

Rovnako trvá aj zotrvačná sila stereotypov, komunistickou propagandou štyri desaťročia vtĺkaných do slovenských hláv. Ako vyplýva z agentúrnych prieskumov verejnej mienky, väčšina Slovákov (teda aj tých, ktorí sú za náš vstup do NATO a EU) má obavu, že vstupom do týchto medzinárodných organizácií otvoríme dokorán dvere hlavne kriminalite. Masový občan akoby ešte stále nepostrehol, že organizovaný zločin a brutálna kriminalita k nám už dávno vliezli východným oknom a nedali kolegom zo západu najmenšiu šancu.

Niet teda najmenšieho dôvodu klásť si dnes ruskú otázku ako otázku existenčnú. Prinajmenšom nie v tom zmysle, ako ju sformulovali naši národovci. A už vôbec niet dôvodu, aby nejakým spôsobom ovplyvňovala rozhodovanie o našej politickej a hospodárskej budúcnosti. Od nás závisí, čo urobíme, nie od Ruska. Kto sa snaží vsugerovať ľuďom opak, buď vedome manipuluje, alebo nemá ani občiansku, ani národnú hrdosť. V našom vzťahu k Rusku jestvuje len problém vecných, triezvych a od minulosti čo najväčšmi očistených diplomatických, kultúrnych a hospodárskych kontaktov, o dôležitosti ktorých niet pochýb.

Skryť Vypnúť reklamu

Slasti ruskej (všeslovanskej) spásy pred západom si na vlastnej koži nevyskúšal ani Štúr, ani Vajanský. Vyskúšali sme si ho my, potomkovia našich mladoňov a baťkov, viac než storočie po ich smrti. Preto máme právo ich nielen kritizovať, ale raz a navždy odmietnuť celé ich slavjanofilské a všeslovanské blúznenie. Ani v západnej Európe nás nečakajú samé rozkoše a radovánky. S tým by sme mali byť naozaj "uzrozumení". Aj západná Európa rovnako ako Spojené štáty majú množstvo negatív. V ich nekritickom preberaní či adorovaní by sme mali byť naozaj "zdržanlivejší". Ale rozhodnutie vydať sa na cestu na západ nijaké "uzrozumievanie" ani "zdržanlivosť" nestrpí.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí
  2. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  3. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  4. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  5. Slovenský orloj – svetová atrakcia
  6. Kanceláriám ešte neodzvonilo
  7. Predplaťte si SME.sk s garanciou vrátenia peňazí
  8. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér
  9. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých?
  10. Tam, kde sa ľahko verí na zázraky
  1. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  2. Vystúpte z radu, postavte si moderný dom podľa seba
  3. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  4. Poznáme slovenské cesty s najkrajším výhľadom!
  5. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  6. Mototechna tento rok predala už vyše 8 tisíc zánovných áut
  7. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  8. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  9. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  10. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  1. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 6 940
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 5 710
  3. Maldivy, Maurícius či Mexiko sú na dosah jediným letom 4 867
  4. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 253
  5. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 3 223
  6. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 2 362
  7. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 2 201
  8. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 2 013
  9. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi 1 895
  10. Uznávané štúdio oživilo zanedbané štvrte. Prišlo do Bratislavy 1 814
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu