Nedeľa, 26. september, 2021 | Meniny má EditaKrížovkyKrížovky

Bývalý disident je aj bývalý vedúci

Podľa odporúčania z medzivládnej dohody, podpísanej 23. januára 1996 vo Vysokých Tatrách predsedom vlády SR Vladimírom Mečiarom a predsedom vlády Ukrajiny Ivanom Marčukom, "bude" pri Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove zriadený inštitút ukrajinských ...

Podľa odporúčania z medzivládnej dohody, podpísanej 23. januára 1996 vo Vysokých Tatrách predsedom vlády SR Vladimírom Mečiarom a predsedom vlády Ukrajiny Ivanom Marčukom, "bude" pri Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove zriadený inštitút ukrajinských štúdií. Základom inštitútu sa malo stať vedecko-výskumné oddelenie ukrajinistiky tejto fakulty. Jeho vedúcim je PhDr. Mikuláš Mušinka, DrSc., jeden z najvýznamnejších národopiscov na Slovensku. Venuje sa predovšetkým výskumu kultúry Rusínov-Ukrajincov, ktorých považuje za jednu národnostnú menšinu, je autorom kníh, vydaných u nás, ale i na Ukrajine, v USA, Kanade, Francúzsku, Nemecku, Juhoslávii a inde.

Skryť Vypnúť reklamu

# Pán doktor, čo ste urobili pre zriadenie inštitútu?

"Vypracovali sme návrh. Vedenie FF UPJŠ ho však kategoricky zamietlo, na vyššie schvaľovacie inštitúcie sa nedostal."

# Čím ste zdôvodňovali potrebu inštitútu, akú mal mať náplň?

"Po vzniku SR vznikli pri troch univerzitách na Ukrajine - v Kyjeve, Ľvove a Užhorode oddelenia slovakistiky. Predtým tam boli iba oddelenia bohemistiky. 50-miliónová Ukrajina má záujem o poznanie 5-miliónového Slovenska. V SR existuje iba jediná katedra ukrajinského jazyka a literatúry s vedecko-výskumným oddelením ukrajinistiky. Náplňou inštitútu s celoštátnou pôsobnosťou mal byť výskum regionálnej kultúry Rusínov-Ukrajincov na Slovensku, slovensko-ukrajinských vzťahov a celoukrajinských tém. Dekan FF UPJŠ prof. PhDr. Ferdinand Uličný, DrSc., nepodporil náš návrh, netají sa ani názorom, že aj terajšie oddelenie treba zrušiť ako nefunkčné."

Skryť Vypnúť reklamu

# A je naozaj nefunkčné?

"Oddelenie zriadili v roku 1960 a prešlo zložitým vývojom, reorganizáciami. Pracovalo v ňom 6-8 pracovníkov, v súčasnosti traja vedeckí pracovníci a dve odborno-technické sily. Vedeckí pracovníci vydali stovky cenných prác, vrátane vyše 50 kníh z literárnej vedy, jazykovedy, dejín, folkloristiky, pedagogiky. Oddelenie má solídnu knižnicu, archív mikrofilmov, spoluprácu s domácimi a zahraničnými ústavmi. Jeho existencia je oprávnená a je dobrým základom pre inštitút."

# Ministerstvo školstva SR v roku 1996 vyčlenilo na jeho zriadenie peniaze. Čo sa s nimi stalo?

"Po odmietavom stanovisku dekanátu FF UPJŠ tieto prostriedky pohotovo využila univerzita v Nitre a zriadila od 15. októbra v Prešove detašované pracovisko Ústavu pre výskum vzdelania a kultúr so zameraním na Rusínov, Ukrajincov, Nemcov a Rómov. Dnes má už päť pracovníkov."

Skryť Vypnúť reklamu

# Odkedy pracujete v oddelení?

"Bol som jeho zakladajúcim členom v roku 1960. Po takmer 20-ročnej prestávke (1971-1990) som sa vrátil a do 31. decembra 1996 som bol jeho vedúcim."

# Prečo ním už nie ste?

"Vzdal som sa funkcie na protest proti sústavnému podceňovaniu a znevažovaniu oddelenia vedením fakulty."

# Ak to nie je tajnosť, aký máte plat?

"Ako doktor filologických vied so 40-ročnou odbornou praxou, do ktorej mi započítali aj dvadsaťročné obdobie, keď som pracoval ako pastier na JRD a kurič v kotolni, mám lepší plat ako predtým, ale nič extra to nie je."

# Ale máte aj honoráre za publikačnú činnosť, či nie?

"Od r. 1990 som vydal 15 knižných publikácií, z toho šesť v zahraničí. Poslednú vedeckú monografiu Múzeum oslobodzovacieho hnutia v Prahe a osud jeho zbierok, signálny výtlačok ktorej som obdržal v minulých dňoch, vydala Štátna univerzita v Melbourne (Austrália). Ani za jednu knihu som honorár nedostal, o vedeckých štúdiách a vedecko-populárnych článkoch ani nehovorím. V zahraničí to nie je zvykom. Namiesto honorárov dostávam od zahraničných inštitúcií periodickú tlač a knihy, ktoré, pochopiteľne, odovzdávam do knižnice oddelenia. Nedávno som za prostriedky získané od emigrantských ukrajinských organizácií v západnej Európe a sponzorov zorganizoval na pôde FF UPJŠ medzinárodnú vedeckú konferenciu, na ktorú prišlo 50 vedcov z Ukrajiny, USA, Kanady, Nemecka a iných krajín. Pod hlavičkou FF UPJŠ, ale na náklady sponzorov, som v Kyjeve vydal 450-stránkový zborník materiálov z konferencie. Od FF UPJŠ som nedostal peniaze ani na poštovné, aby som zborník mohol rozoslať autorom. A pritom šlo o propagáciu fakulty. Vtedajšia jej tajomníčka to zdôvodnila jednoducho: `Keď vám Ukrajinci dali peniaze na vydanie, nech vám dajú aj na poštovné!` Nie div, že takýto vzťah (opakovaný v rôznych obmenách) znechutí človeka a ja som znechutený totálne."

Skryť Vypnúť reklamu

# Za podiel na rozvoji ukrajinsko-slovenských vzťahov ste vlani ako prvý vedec z postkomunistických krajín dostali Rad prezidenta Ukrajiny. Ako na to reagovalo vedenie fakulty?

"Veľvyslanec Ukrajiny na Slovensku Dmytro Pavlyčko písomne pozval dekana fakulty na slávnosť odovzdania vyznamenania a ja som pozvanie zopakoval ústne. Napriek prísľubu neprišiel nikto z fakultného vedenia. A dodnes si nikto z vedenia toto ocenenie mojej práce nevšimol."

# Je snáď dekan zaujatý proti ukrajinistike?

"Tvrdí sa, že po roku 1968 vedenie fakulty a straníckej organizácie bolo v rukách `Ukrajincov` a tí robili čistky, vyhadzovali ľudí atď. Z toho vznikla na fakulte všeobecná averzia voči Ukrajincom a ukrajinistike. Akoby za všetko zlé, čo sa udialo, niesli zodpovednosť Ukrajinci. Skutočnosť je taká, že z dvanástich pracovníkov FF UPJŠ, ktorých na začiatku 70. rokov prepustili z práce z politických dôvodov, siedmi boli Ukrajinci, štyria z katedry ukrajinského jazyka a literatúry. `Prepustenci` z iných katedier mali možnosť naďalej pracovať vo svojich alebo príbuzných odboroch, iba všetci tí z katedry ukrajinského jazyka a literatúry museli do robotníckych profesií. Dvaja boli za politické presvedčenie väznení. V najťažších chvíľach mi pomocnú ruku podali slovenskí kolegovia zo Slovenskej národopisnej spoločnosti, Národopisného ústavu, Ústavu hudobnej vedy a Ústavu pre zahraničných Slovákov Matice slovenskej. S nimi mám i dnes vynikajúcu spoluprácu."

Skryť Vypnúť reklamu

# Čo bolo bezprostrednou príčinou vašej rezignácie?

"Je to chúlostivá záležitosť, ale neobídem ju. Za šesť rokov som nemal možnosť prijať do oddelenia ani jedného vedeckého pracovníka, dokonca ani na uvoľnené miesta. V novembri 1996 sa mi podarilo presadiť vypísanie konkurzu na miesto ukrajinistu-etnológa. Prihlásil sa aj môj syn - absolvent etnológie a histórie pražskej Karlovej univerzity. Deň pred konkurzom som sa dozvedel, že o jeho výsledku je už rozhodnuté. Bez môjho vedomia (ako vedúci som nemal právo vedieť ani len to, kto sa ďalší na konkurz prihlásil) mala byť prijatá pracovníčka preddôchodkového veku bez príslušnej kvalifikácie. Neprijatie syna mi malo byť odôvodnené príbuzenským vzťahom. Na protest proti zjavnému zmanipulovaniu konkurzného riadenia a v záujme odstránenia spomínanej prekážky som sa vzdal funkcie vedúceho oddelenia. Mojej žiadosti vedenie FF UPJŠ vyhovelo, ale ani nikoho ďalšieho neprijalo, čím opäť `ušetrilo` miesto na úkor ukrajinistiky. Z toho, ako aj z nespomenutých faktov, je vidieť, že vedenie FF UPJŠ na čele s terajším dekanom nemá záujem o rozvoj vedecko-výskumného oddelenia ukrajinistiky na fakulte a už vôbec nie o zriadenie inštitútu na jeho základe. Dúfam, že nové vedenie Prešovskej univerzity si uvedomí, že Slovensko má na východe svojho územia viac ako 200 rusínsko-ukrajinských lokalít a za štátnou hranicou najväčšieho suseda - Ukrajinu, štát bohatý nielen na úrodnú pôdu, nerastné bohatstvá, ale aj na kultúru. V mnohých krajinách sveta, dokonca v Japonsku a v Číne, existujú ústavy pre výskum Ukrajiny. O jej poznanie sa usilujú tiež Rakúsko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko v rámci Karpatského euroregiónu. Slovensko v tomto smere značne zaostáva. Je viac ako isté, že styky Slovenska s Ukrajinou sa budú prehlbovať a upevňovať a novozriadený inštitút ukrajinských štúdií by tomu len pomáhal."

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  2. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  3. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  4. Znalec slovenského brandy
  5. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  6. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  7. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  8. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  9. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  10. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  1. Samočistiace vypínače chránia pred infekciami
  2. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  3. Hobbymarket OBI predstavil nový koncept predajne v Michalovciach
  4. Aktuálne radarové a slovenské hlásenia v autokamere?
  5. Tesco announces net-zero target of 2035 for its operations
  6. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  7. Lekárska prehliadka pre cudzincov je v Nitre, aj bez objednania
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Rozšírená realita a ovládanie na diaľku
  10. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  1. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 6 898
  2. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 5 710
  3. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 4 585
  4. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 4 228
  5. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 728
  6. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 504
  7. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať? 3 498
  8. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 347
  9. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem 3 064
  10. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 2 875
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu