K najvýraznejším predstaviteľom súčasnej slovenskej grafiky patrí aj Karol Ondreička (1944), absolvent dnes už legendárneho oddelenia grafiky profesora A. Brunovského (v rokoch 1974 až 1991 bol K. Ondreička pedagógom na katedre grafiky Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave), ktorý sa až do 23. februára predstavuje v Slovenskej národnej galérii v priestoroch Zvolenského zámku so svojou voľnou grafickou tvorbou. Ťažiskom kolekcie 99 grafík v autorskej koncepcii E. Trojanovej je tvorba z uplynulých piatich rokov doplnená nosnejšími grafikami z predchádzajúceho obdobia. "V krásnych priestoroch Zvolenského zámku je zároveň s mojimi prácami sprístupnená reinštalácia výstavy maliarskeho diela Rudolfa Krivoša. Preto sme sa spolu s komisárkou rozhodli, že k nej urobíme grafický protipól, a nebudeme vystavovať moje obrazy a ilustrácie," povedal v rozhovore pre SME K. Ondreička. V úvode katalógu k výstave je uvedený umelcov citát, že "tvorba je ako hora, na ktorú sa nevyškriabete, ale na ktorú stále musíte ísť". Žeby sizyfovský údel človeka? "Nie je to tak myslené," odpovedá K. Ondreička. "Údelom človeka je však bojovať s prekážkami za vidinu nejakého cieľa aj vtedy, keď sa zdá takmer nedosiahnuteľný. V tejto ceste je všetko: prekliatie aj vykúpenie. Boj sa odohráva predovšetkým v ľudskom mikrosvete, ktorý niekedy blúdi po svetskom labyrinte... Vo svojej tvorbe nehovorím o veľkých filozofických gestách. Tým netvrdím, že to iní autori nevedia perfektne povedať. Avšak je dobré, keď názorová paleta je čo možno najrozmanitejšia a na ihrisku výtvarného sveta sa ,hrajú` všetci."
Vo vytrvalej snahe po poetizácii skutočnosti a hľadaní zázračného reálna možno trochu cítiť vedomé odvracanie sa autora od problémov dnešného sveta. "To by sa však dalo povedať napríklad aj o fotografoch: jedni fotografujú krajinu, iní vojnu v Juhoslávii," reaguje K. Ondreička. "Podstatné je, aby každý čo najpresvedčivejšie podal svoju výpoveď. A to je potom ten zázrak, ktorému sa hovorí umenie. Samozrejme, robím ho najmä pre seba, no teším sa, keď urobím aspoň trochu šťastnejších aj mojich divákov. Zároveň sa snažím získať od tvorby kritický odstup, aby som sa vyhol možnému opakovaniu sa. Možno to bude znieť zaujímavo, ale mojím najväčším kritikom je moja žena, ktorá sa mýli len málokedy. Je učiteľkou výtvarnej výchovy, má skvelý vkus a skvelú intuíciu. Pomáha mi, keď prichádzajú chvíle tvorivej bezmocnosti alebo výtvarné výsledky začínajú byť nepresvedčivé."
Karol Ondreička je v súčasnosti vedúcim Katedry výtvarnej výchovy na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave, kde sa spolu s kolegami snaží o uplatnenie integrovaného programu v oblasti výtvarnej výchovy. "Chceme, aby absolvent katedry prešiel všetkými dostupnými výtvarnými disciplínami - od sochárstva cez maliarstvo, kresbu, grafiku až po fotografiu. Príprava nášho študenta totiž smeruje, na rozdiel od Vysokej školy výtvarných umení, k učiteľskej profesii, a preto sa snažíme, aby skončil s čo možno najkomplexnejšou výtvarnou výbavou." K. Ondreička získal za svoju grafickú a ilustrátorskú tvorbu rad prestížnych ocenení z celého sveta, pričom z posledných spomeňme aspoň hlavnú cenu mesta Oss (Holandsko, 1993), Prix Ex libris (Malbork, Poľsko, 1994), I. cenu na XV. bienále Ex librisu (Gdansk, Poľsko, 1994) a Prijs Broderschool (Sint-Niklaas, Belgicko, 1996). S grafikou K. Ondreičku sa môžete v Bratislave najbližšie stretnúť 27. februára v priestoroch Galérie mesta Bratislavy v Pálffyho paláci, kde sa predstaví v rámci nového grafického združenia G Bod.
Autor: Ľudo Petránsky Ml.