Utorok, 21. september, 2021 | Meniny má MatúšKrížovkyKrížovky

Ženy v popredí pozadia

Nie je ťažké dokázať, že pri hodnotení slovenskej literatúry posledného polstoročia prichádzajú ženské autorky skrátka. Nie je ťažké ukázať násilie, brutalitu a obscenitu, s akou neraz mužskí autori, ale nezriedka aj ženské autorky pristupujú k ženským/mu

žským postavám. Ťažké je niečo iné: ukázať to, a pritom neskĺznuť do novej mravokárnosti a ideológie "literatúry bez mužov". Ak uvažujeme o role žien v slovenskej literatúre šesťdesiatych rokov, nevystačíme s enumeráciou autoriek, ktoré publikovali, či sa takým alebo onakým spôsobom mihli na stránkach jednotlivých časopisov, s ich polarizáciou na osi ženská autorka - mužský autor ani s izolovaním literatúry, písanej ženskými autorkami, zo všeobecného literárneho systému tých čias.

Zmysluplné budú zrejme predovšetkým ďalšie rozlíšenia. Prvou, a azda kľúčovou diferenciáciou, je otázka hodnoty diela jednotlivých autoriek a ich miesta v súdobej literatúre. Vytvárať zdvojený systém literatúry tam, kde existoval jeden, spoločný systém, môže byť lákavé, pre ženské autorky dokonca možno v jednotlivých prípadoch výhodné, ale v konečnom dôsledku diskriminujúce - aj keď tentoraz nie v zmysle negatívnej diskriminácie zo strany mužských literárno-kritických kolegov, ale pozitívnej diskriminácie zo strany ženských literárno-kritických kolegýň.

Skryť Vypnúť reklamu

Druhou diferenciáciou je problém vnútornej typológie ženských autoriek. Ak začneme štyridsiatymi rokmi, lebo ony sú prostredníctvom dnes žijúcich autoriek najstarším priamym spojivom so súčasnou literatúrou, máme pred sebou prinajmenšom dva modely. Jeden, patriarchálny model Margity Figuli či v špecifickejšej polohe Hany Zelinovej, tematizuje ženský osud, založený na biblickej pokore, smerujúci prostredníctvom rozličných skúšok v konečnom dôsledku k životnému naplneniu služby - manželovi, rodine, deťom.

Druhý model - nazvime ho ad hoc partnerský - to mal ťažšie. Spája sa s azda prvou generáciou vzdelaných a samostatných žien (Anna Gašparíková-Horáková, Zora Jesenská, neskôr Soňa Kovačevičová, či Nora Krausová). Je to osud "chytrých žien" (ako nazval Ferdinand Peroutka Annu Gašparíkovú-Horákovú), čo bola pre

Skryť Vypnúť reklamu

ženy v mužskej spoločnosti tých čias skôr nevýhoda ako výhoda.

V päťdesiatych rokoch dominovali v slovenskej literatúre triedne, bezpohlavné kritériá podľa hesla prispievateľa Mladej tvorby z druhej polovice päťdesiatych rokov: "Pozdravujem vás všetkých, bez pohlavia a rasy", a to ešte aj v známej Mináčovej novele Nikdy nie si sama. Tá síce so schématickým kánonom päťdesiatych rokov práve prostredníctvom mužskej predstavy o emancipácii ženskej sexuality polemizovala, ale vcelku sa pohybovala ešte stále na jeho pôde.

Šesťdesiate roky sú v tomto zmysle prelomové, a práve preto na seba pútajú pozornosť. Ak hovoríme o prozaičkách šesťdesiatych rokov a o literárnych hodnotách ich tvorby, máme na mysli predovšetkým Kláru Jarunkovú, Natašu Tanskú a mladšiu Jaroslavu Blažkovú. V poézii nedošlo k takému nástupu ženských autoriek. Skôr ako legenda medzivojnovej literatúry fungovala Maša Haľamová a výnimkou bola Lýdia Vadkerti-Gavorníková, spojená s generáciou konkretistov ako s najsilnejšou básnickou generáciou šesťdesiatych rokov.

Skryť Vypnúť reklamu

Treťou užitočnou diferenciáciou je rozlíšenie ženských autoriek a autoriek ženskej literatúry. V prvom prípade ide o autorky, ktorých miesto je vo všeobecnom literárnom systéme šesťdesiatych rokov (Klára Jarunková, Nataša Tanská, Jaroslava Blažková, Lýdia Vadkerti-Gavorníková, Alta Vášová, Jana Šrámková). V druhom prípade o autorky ženských tém, patriacich do literatúry špeciálnych funkcií. Mám na mysli autorky ako Viera Handzová, Karin Lászlová, Marína Čeretková-Gállová, či Jana Šimulčíková.

Dôležité je aj generačné hľadisko. Hela Volanská (Chaja Wolfowicz, 1912) je na rozdiel od Jaroslavy Blažkovej (1933) skutočne zabudnutou autorkou. Jej kľúčová autobiografická próza Concordia (Cudzia svadba) z obdobia disentu pritom podnes v slovenčine knižne nevyšla napriek tomu, že je pendantom tvorby Leopolda Laholu a Juraja Špitzera.

Skryť Vypnúť reklamu

Skutočnou autorkou Mladej tvorby bola v druhej polovici šesťdesiatych rokov Jana Šrámková. Práve ona ovplyvnila ako spolutvorkyňa zápisník Mladej tvorby, v ktorom sa zhodnocovali dovtedy marginálne literárne žánre. Prispievateľkami Mladej tvorby a vnútornou súčasťou jej života sa stali koncom šesťdesiatych rokov aj začínajúce literárne publicistky (Jana Madunická, Marta Móricová, Adela Štrpková), no likvidácia Mladej tvorby ukončila aj ich nástup. Pre presnosť treba povedať aj to, že sekretárka Mladej tvorby Margita Vyskočilová sa ako redaktorka uplatnila až v sedemdesiatych rokoch v Reiselových Slovenských pohľadoch a Gita Ferková pracovala v Mladej tvorbe ako výtvarná redaktorka.

Významnú rolu hrali v literárnej kultúre šesťdesiatych rokov naopak publicistky Zora Jesenská a Agneša Kalinová, ktoré patrili k špičke literárnej a kultúrnej esejistiky tých čias. Nemožno zabúdať ani na redaktorky Perlu Bžochovú, Božicu Vilikovskú, Danu Lehutovú, Hanu Ferkovú a ďalšie, ktoré sa zaslúžili o vysoký štandard redakčnej a editorskej vydavateľskej práce. Bez tejto súvislosti ostáva nepochopiteľné aj reálne postavenie Ireny Lifkovej, Almy Münzovej, Agneši Gundovej či Soni Čechovej.

Skryť Vypnúť reklamu

Úvaha o ženách v slovenskej literatúre, a presnejšie v literárnom a kultúrnom živote šesťdesiatych rokov, je potrebná a zmysluplná. Domnievam sa však, že na feministický pohľad nestačí len samotný polemický tón, ako sa to stalo vo FÓRUM-e (SME, 23. januára 1997) Mire Schrimpelovej. Ten môže viesť totiž len k tomu, že skutočné hodnoty literárnych textov jednotlivých autoriek sa v polemickom zápale stratia medzi množstvom nediferencovaných mien a skutočné hodnoty kultúrotvornej práce spisovateliek, vedkýň, publicistiek, časopiseckých a vydavateľských redaktoriek ostanú aj naďalej v pozadí. No tentoraz, celkom paradoxne, v pozadí záujmu, ktorý sa vedome a selektívne opiera o ženský pohľad na život a na svet literatúry.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád
  2. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  3. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  4. BLoKK: Z nevyužitých kancelárií v centre štýlové bývanie
  5. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  6. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  7. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  8. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  9. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  10. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  1. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  2. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  3. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  4. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  5. BLoKK: Z nevyužitých kancelárií v centre štýlové bývanie
  6. Aj panelák môže byť Smart
  7. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  8. Pri uzatváraní PZP už nedominuje január
  9. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád
  10. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 9 524
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 8 750
  3. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 104
  4. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 671
  5. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 3 456
  6. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 144
  7. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 3 050
  8. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu 2 733
  9. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte 1 822
  10. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi 1 801
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu