Pondelok, 20. september, 2021 | Meniny má Ľuboslav(a)KrížovkyKrížovky

Knihy sa nepíšu na to, aby sme im verili

Literárna kritika sa do akademického prostredia preniesla až pomerne nedávno. Tejto činnosti sa začali venovať ľudia, ktorí nie sú profesionálnymi spisovateľmi v tradičnom chápaní a ktorých pedagogickou povinnosťou je vidieť v literatúre - či už v procese

tvorby alebo v textoch, jazyku alebo diskusii o tom všetkom - "študijný predmet". Prechod od profesionálneho spisovateľa k profesionálnemu kritikovi v povojnových rokoch skutočne prebiehal v rámci samotných vysokých škôl. Za posledné roky sa od základu zmenila literárna kritika na "literárnu teóriu", ktorá má zrejme pôvod inde, skôr vo filozofickej a hermeneutickej tradícii, než v úvahách a objavoch profesionálnych spisovateľov.

To všetko nevyhnutne berie skutočne tvorivej činnosti pôdu pod nohami a zbavuje ju vlastnej existenciálnej naliehavosti, keďže akademická literárna teória, ktorá je v pedagogickom, filozofickom a politickom zmysle prepojená s filozofickým posthumanizmom a kritikou ideológie, sa vytrvalo a zo všetkých síl usilovala pripraviť písanie o jeho vlastnú intencionalitu. Autor, falošný tvorivý subjekt, je mŕtvy. Text je miestom prekĺzavania významov, ich neurčitosti, vyznačuje sa všetko zachvacujúcou postmodernou "neprítomnosťou hĺbky". Čitateľ, ktorý sa tu chápe ako čitateľ teoreticky vyškolený, je povýšený na posthyperinterpreta, čo beztrestne opovrhuje textom a vo svojich výskumoch ho podriaďuje záujmom zvonku prevzatého programu s často silne politickým alebo ideologickým charakterom.

Skryť Vypnúť reklamu

Preto nikoho neprekvapí, že tvoriví spisovatelia a kritici sa dnes zriedkakedy ocitnú pospolu, a keď sa tak stane, rýchlo sa obnažia základné konflikty v záujmoch a vnímaní vecí, dokonca aj v prípade ľudí ako som ja, čo sú spisovateľmi aj kritikmi. Zvlášť poučná príležitosť tohto druhu sa naskytla pred pár rokmi pri Tannerových prednáškach v Clar Hall, v Cambrigde. Odzneli tu výborné prednášky Umberta Eca, ktoré neskôr vyšli pod názvom Interpretácia a nadinterpretácia s dobrým objasňujúcim predslovom organizátora podujatia Stefana Colliniho.

Príležitosť konfrontovať sa s cambridgeským publikom využil Eco dvojako: Prítomný bol nielen ako kritik, semiológ a bádateľ v oblasti hermeneutiky, ale ako veľmi úspešný románopisec, ako autor významného románu interpretácii a nadinterpretácii Meno ruže.

Skryť Vypnúť reklamu

Nadpráva interpretov

Počas troch dní Eco predniesol štyri prednášky, doplnené o komentáre troch kolegov prítomných na tomto seminári. Jedným bol hovorca nového pragmatizmu Richard Rorty, ďalším dekonštruktivistický kritik Jonathan Culler, a treťou Christine Brooke-Roseová, skvelý príklad experimentujúcej spisovateľky a kritičky. Ostatní aktéri s touto dvojakou kompetenciou sa našli medzi prítomnými účastníkmi, bol som medzi nimi. Ako motto pre túto príležitosť by celkom dobre mohla slúžiť poznámka Williama z Baskerville, adresovaná Adsonovi v Mene ruže. "Knihy sa nepíšu preto, aby sme im verili, musia byť podrobené skúmaniu. Keď uvažujeme o nejakej knihe, nesmieme sa sami seba pýtať, čo hovorí, ale musíme sa pýtať, čo znamená". Otázkou bolo: pre koho, kto rozhoduje?

Skryť Vypnúť reklamu

Eco uvažoval vo svojich troch úvodných prednáškach práve o týchto problémoch, keď skúmal dávnu a často zvrátenú históriu textovej interpretácie, ale zároveň neochvejne tvrdil, že "v posledných desaťročiach boli práva intepretov zdôrazňované nadmieru". Uznáva síce, že všetkým čítaniam dávajú konečnú podobu čitateľove vždy vopred dané záujmy a v istom zmysle sú literárne texty koncipované tak, aby boli dialogicky otvorené pre rozmanité čítanie, ale predsa len spochybnil pojem "neohraničená semióza" alebo voľná a ničím nepodmienená interpretácia. Keď vytvoril komplexný model založený na pojmoch "empirický autor", "intencia textu", "modelový čitateľ", obsiahnutých v rámci diela, ponúkol sám seba na posúdenie ako žijúci tvorca textov nazvaných Meno ruže a Foucaultovo kyvadlo.

Skryť Vypnúť reklamu

Rorty aj Culler ponúkli z odlišných stanovísk exemplárny postmoderný disens. Podľa nového pragmatizmu, ako tvrdí Rorty, texty nemôžu mať inherentnú povahu, ich zmysel alebo presný význam by mohol spočívať len v ich užitočnosti pre tých, ktorí ich používajú. Nemožno teda nijako rozlíšiť medzi tým, či je niečo utvorené užitočné alebo správne.

Spisovateľ je aj čitateľom - sveta

Brooke-Roseová podporila Ecov názor, že literárne texty ako také sú už interpretáciami, nekonečným preskúšavaním mýtických paradigiem, že spisovateľ je aj čitateľom - sveta, knihy, sveta ako knihy. Eco vo svojej odpovedi tvrdil, že v situácii, keď máme do činenia s textom, nezaoberáme sa len hrubými podnetmi, aby sme utvorili podnety nové; zaoberáme sa interpretáciou sveta. Zdôraznil tiež, že verí v dialóg medzi kritikou a spisovateľom. Skutočne, nikto z prítomných spisovateľov nespochybnil hodnotu teórie, funkciu interpretácie, ani zásadnú úlohu niektorých aspektov najnovšej teórie, pretože sa zaslúžila o sebauvedomenie literatúry. Pocit priamej konfrontácie však pretrváva.

Skryť Vypnúť reklamu

Teraz by mi istotne pomohlo, keby nám naši súčasní autori ponúkli nejakú jasne definovanú alternatívu vo forme sebavedomého umeleckého komentára a a nahliadnutia do podstaty vecí, teda toho, čo sa zvyčajne nazýva "poetikou". Je celkom evidentný názor, že sa nemožno venovať žiadnej vážne mienenej literárnej činnosti, ak aspoň niektorí z nás nebudú považovať za samozrejmé, že spisovatelia majú prelingvistické ja a že prieskum v oblasti estetiky a umeleckého obrazu je základnou formou práce; že toto všetko zahŕňa komplexné problémy remesla, výberu, existenciálneho rozhodovania, čo súvisia s tým, ako tvarujeme, rozvíjame, objavujeme, popierame, obmieňame a rozvraciame tok imaginárneho a jazykového materiálu, z ktorého vytvárame fiktívne útvary z prvkov života a vedomia, čo provokujú našu individuálnu obraznosť; je teda celkom evidentné, že existuje nejaká základná forma hľadania najlepších umeleckých diel.

Skryť Vypnúť reklamu

V kurze o "románovej literatúre a tvorivom procese", kde učím (a nie bez istých polemických zámerov), ma však zaráža, koľko príkladov, ktoré využívam pri skúmaní reflektovanej povahy procesu literárnej tvorby, nepochádza primárne od súčasných ,ale od modernistických autorov. Dostojevského, Flauberta, Jamesa, Manna, Joycea, Steinovej, Kafku, Borgesa, Nabokova. Nepochybne to poukazuje aj na skutočnosť, že vďaka súčasnému systematickému vydávaniu kníh vychádzajú denníky, zápisníky, listy, predslovy a estetické výpovede, ktoré nám umožňujú pokračovať v našej práci, zatiaľ čo podobnú službu našim súčasným spisovateľom treba ešte urobiť. Existuje samozrejme dosť významných komentárov od súčasných autorov. Ale z historického hľadiska je súčasná diskusia nepochybne chabá, okrem pozoruhodných výnimiek (ako sú Eco a Brooke-Roseová). Naozaj, niektoré najlepšie súčasné analýzy tvorivého procesu akoby sa stiahli dovnútra a preto ich možno nájsť v samotných umeleckých textoch.

Skryť Vypnúť reklamu

Nový model, autor, ktorý si otázky kladie sám

To možno presne potvrdzuje výklad, postulovaný niektorými novými teoretikmi: žijeme vo veku Smrti autora, keď sa autonómny tvorivý subjekt sproblematizoval, keď text je decentrovaným centrom, keď Portréty umelcov nahradili Úzkosti diskurzu. Model autora ako zdroja bádania nahradil model kritika, čo si sám kladie otázky; ako vynikajúce príklady možno uviesť azda Eca, spolu so spisovateľmi, ako sú Calvino, Handke, Brooke-Roseová, Barth a ďalší. V tomto zmysle písanie možno chápať ako potvrdenie Cullerovej myšlienky, že literatúra splýva so širšími dejinami kritiky, ktorá akoby preberala funkciu "hybnej sily" či avantgardy, zatiaľ čo konvenčnejšie písanie sa rýchlo vzďaľuje smerom ku komerčnému trhu.

Skryť Vypnúť reklamu

Problém však zostáva. Ako ukázal Ecov cambridgeský seminár, procesy tvorby na báze obrazu sa nikdy nekryjú s intepretáciou či jej teoretickým opisom, a ťažko možno očakávať, že by to raz tak bolo. Spisovateľ je reflektujúcim kritikom, tak ako je kritik spisovateľom; ale prieskum života a subjektivity v živle obraznosti, vlastnej románovosti a jej cieľov, je priamo zmyslovo odlišný podľa toho, či sa "tvorí" alebo "kritizuje". Preto teda ťažíme z potenciálu estetických introspekcií a sebapozorovaní, ktoré pochádzajú od samotných autorov, a práve tých máme dnes značný nedostatok. Samozrejme, o nijakom nedostatku sa nedá hovoriť v prípade kníh typu "ako na to", ktoré vám radia, ako začať písať, alebo ako dosiahnuť publikovanie - táto oblasť je taká presýtená, že najnovšia príručka tohto typu vám poradí "ako písať romány v Nigérii". Chýbajú nám však diela obsahujúce súčasnú, serióznu reflexiu od vynikajúcich profesionálov spisovateľského umenia a remesla v ich historickej premenlivosti.

Skryť Vypnúť reklamu

MALCOLM BRADBURY

Autor je spisovateľ a literárny kritik.

Úryvok recenzie je z najnovšieho čísla časopisu Kritika a Kontext, ktoré je venované témam T. G. Masaryk: Proti proudu 1882-1914 H. Gordona Skillinga, slávnej knihe Eliasa Canettiho Masa a moc, Zen a umění údržby motocyklu od Roberta M. Pirsiga a Interpretácii a nadinterpretácii Umberta Eca.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  2. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi
  3. Poznáme slovenské cesty s najkrajším výhľadom!
  4. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  5. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  6. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  7. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  8. Slovenský orloj – svetová atrakcia
  9. Predplaťte si SME.sk s garanciou vrátenia peňazí
  10. Kanceláriám ešte neodzvonilo
  1. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  2. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  3. Vystúpte z radu, postavte si moderný dom podľa seba
  4. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  5. Poznáme slovenské cesty s najkrajším výhľadom!
  6. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  7. Mototechna tento rok predala už vyše 8 tisíc zánovných áut
  8. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  9. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  10. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 8 710
  2. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 8 039
  3. Slovenský orloj – svetová atrakcia 7 784
  4. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 329
  5. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 414
  6. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 2 981
  7. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 2 736
  8. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu 2 304
  9. Uznávané štúdio oživilo zanedbané štvrte. Prišlo do Bratislavy 1 817
  10. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte 1 639
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu