Panelák. Susedia bývajú nad nami, pod nami, vpravo i vľavo. Býva tu veľa rodín. Stretávame sa s nimi väčšinou na schodišti pri výťahu. Raz či dva razy do roka by sme sa mali aj spoločne stretnúť. Na domovej schôdzi. Ale len mali. Prečo ísť na ňu, keď nám momentálne nezateká, nemáme problémy? Susedom bývajúcim oproti občas preberieme poštu, odkaz. Necháme im potom vo dverách lístok, že keď prídu domov, nech sa zastavia. Prídu, zazvonia, pozdravia a čakajú pri otvorených dverách, kým im to donesieme. Medzitým si povieme niekoľko všeobecných viet o počasí, o psoch v dome, o zvyšovaní cien. Keď svoju vec dostanú, rýchlo sa poďakujú a odídu. Nevieme teda o susedoch nič. Ba predsa. Vtedy, keď sa v nedeľu ozýva rytmické klopkanie kladivka. Vtedy vieme, že na obed bude rezeň. A pri určitom sústredení, keď spočítame prestávky medzi klepaním, zistíme aj to, koľko ich bude. Mimochodom, v poslednom čase sa ozýva rytmické klopkanie kladivka čoraz zriedkavejšie. Aj počet rezňov sa znižuje...

Autor: MARTIN HANULÍK, Bratislava