Utorok, 21. september, 2021 | Meniny má MatúšKrížovkyKrížovky

Polstoročie s Lúčnicou *Profesor Štefan Nosáľ má sedemdesiatku, ale do dôchodku ešte ďaleko

# Pochádzate z Hriňovej - teda z oblasti, kde sa folklóru vždy darilo. Viete si vysvetliť, prečo práve Podpoľanie má taký svojrázny folklór a prečo práve odtiaľ pochádza toľko tanečníkov, spevákov, choreografov?

"Každý slovenský región je zvláštny, svojský, niečím iný. Je dobre, že je to také rozmanité: Zemplín, Šariš, gorali okolo Tatier... Ale to Podpoľanie! Detva, Hriňová, Očová, Detvianska Huta, Hrochoť... Máte pravdu, že sa trošku vyníma. Možno preto, že sú tu lazy. Hriňová, to sú samoty, pár domov pokope a všetko v kopcoch. Aj ja som na jednom takomto kopci vyrastal. Tvrdý život, chudoba... Ľudia sa potrebovali vyspievať z trápení, z radostí, zo všetkého, čo sa im prihodilo. Takto vznikala pieseň. A ja som bol toho ako dieťa svedkom."

Skryť Vypnúť reklamu

# Na každom folklórnom festivale dokonca aj nezasvätený divák hneď spozná Detvanca, detviansky tanec. Dynamický, strhujúci, jedinečný. V čom to je?

"Áno, Detvanca neprehliadneš. Aj oblečenie v tejto oblasti hralo svoju rolu. Široké nohavice, široké rukávy a košele krátke, akoby už na ne nezvýšilo látky. To nebol len kroj, to bol sviatočný oblek. A folklór je tu naozaj temperamentný aj figliarsky - najmä mužské tance, to ich cifrovanie! Ale sú tu aj tklivé, nariekavé melódie na fujare, na píšťalke. Ten diapazón výrazových prostriedkov bol v Podpoľaní nezvyčajne široký. Možno aj preto, že domy po kopcoch boli také roztrúsené a že tu bolo ťažko, veľká bieda. Ale popri tej biede aké nádherné vyšívky tu vedeli robiť ! Napriek chudobe ľudia sa vedeli krásne obliecť, mali v sebe cit. To som si na Podpoľancoch vždy cenil. Hoci boli bedári, dokázali byť aj frajeri."

Skryť Vypnúť reklamu

# Folklór pre vás teda nebol spočiatku čímsi exkluzívnym, sviatočným, ale čímsi prirodzeným, čo vás v detstve obklopovalo. Nosili ste aj vy kroj?

"Kroje sa v tejto oblasti vymenili za civil až cez vojnu. Starší ľudia ich odkladali ako poslední a ešte ich majú kdesi uložené. Teraz ich nosia už iba pri slávnostných príležitostiach. Ale ako dieťa som ho nosil aj ja, napríklad do kostola. Bola to udalosť, keď sme zliezali z lazov, stretávali sa. V tomto kraji sa tá svojská nátura a spôsob zábavy akosi stále držia. Postavili sa síce fabriky, počítalo sa s tým, že ľudia zídu z kopcov do sídlisk. Niektorí aj zišli, ale väčšina ostala v kopcoch. Samozrejme, aj tu sa hrá rocková muzika ako všade, to neobišlo ani Detvu. Ale tradičná muzika z tejto oblasti - akoby sa vedela dostať človeku až pod kožu! Toto som do seba vstrebával, rástol v tom. Prvý raz som sa z tohto regiónu pohol až pri skúškach na gymnázium. Z takej archaickej spoločnosti som sa zrazu dostal do mesta, do Bystrice. A dlho mi trvalo, kým som si zvykol. Párkrát som si po nociach na internáte, keď ma nikto nevidel, aj poplakal".

Skryť Vypnúť reklamu

# Váš folklór, ako sám priznávate, je už štylizovaný. Stalo sa vám, že ste vystupovali s Lúčnicou kdesi v Podpoľaní či v Šariši, na Zemplíne a po predstavení prišli za vami ľudia, ktorý si ten tanec pamätali a kritizovali - takto to predsa nebolo, naše matere inak tancovali?

"Pravdaže, stávalo sa. Prišli za mnou a hneď na mňa: A čo to ty v tej Bratislave robíš ? Čo to má byť ? Keď ich predstavenie neoslovilo, skritizovali ma. Keď sme prišli na vystúpenie do regiónu, odkiaľ tanec pochádzal, bola to vždy skúška ohňom. Neskôr som si začal viac vymýšľať, aj keď som sa snažil, aby ostala pôvodná vôňa, pôvodný štýl. Aby to vyzeralo tak, že tanečník si to sám práve teraz vymyslel. Väčšinou však boli reakcie dobré. Prišli za mnou aj ľudia, čo si ešte tie tance pamätali, a tvrdili: "Áno, tak to kedysi bolo, presne tak!" Vôbec to tak nebolo! To ja dobre viem, že to tak nebolo."

Skryť Vypnúť reklamu

# Čím sa líši Lúčnica od SĽUK-u, my laici to nie vždy vieme pochopiť, v čom sú tieto súbory rozdielne?

"Každý choreograf má svoj vnútorný svet z ktorého vychádza. SĽUK štylizoval viac, viac sa to odkláňalo od pôvodného folklóru. Na Lúčnici si cenia, a nielen diváci, ale aj kritiky, že choreograf má veľkú fantáziu bez toho, že by sa dotkol originality. Že to nepokazil. To je náš základný problém. Na jednej strane, aby to malo štýl, na druhej strane, aby tvorca dal do diela niečo zo seba."

# Vy ste prišli do Lúčnice ako človek, ktorý folklór zažil na vlastnej koži. Dnes sa však do Lúčnice hlásia najmä ľudia z miest, ktorí už folklór poznajú len z televízie, festivalov... Ako sa vám pracuje s mládežou, čo prichádza do Lúčnice rovno zo sídliska?

Skryť Vypnúť reklamu

"Je to určite iné, iní ľudia. Keď sme začínali, prichádzali do Lúčnice tanečníci, speváci - každý z iného regiónu, každý si priniesol čosi svoje. Navzájom sme sa poznávali, poúčali, museli sme sa pochopiť. Isteže, dnes je všetko inak. Hlavné je, že ľudia o folklór majú záujem a že im ostane aj po odchode z Lúčnice. V Bratislave je veľa súborov, aj detských, ktoré vedú Lúčničiarky. To je nádherná práca, ku ktorej treba trpezlivosť, pedagogické schopnosti. Je to krásne, že robia folklór v meste, priamo na sídliskách. Ďalšie generácie detí tak nadobúdajú k folklóru vzťah, keď sa naučia ľudovú pesničku, alebo tanček. Lebo čo človek nespozná, nemôže si obľúbiť. Mladí počúvajú rock a nad folklórom mávnu rukou: starina! Bez toho, že by si ho vypočuli. Taký je trend, móda. Naša spoločnosť bola dlhé roky v izolácii a teraz je po všetkom západnom hlad. Všetko sa to na nás valí cez televíziu a rozhlas. Napriek tomu určitá časť mládeže - a je ich chvalabohu dosť na dedine aj v mestách - trávi svoj čas vo folklórnych skupinách, kde vyrastajú ľudia pre špičkové súbory. Bez toho, že by k folklóru nadobudli vzťah a mali ho radi, sa nedá v Lúčnici ani spievať ani tancovať. A okrem toho, je to veľká, každodenná drina!"

Skryť Vypnúť reklamu

# Ale za socializmu, keď sa nedalo ísť do sveta, bola Lúčnica atraktívna aj pre cestovanie. Nestávalo sa vám, že sa hlásili do Lúčnice aj takíto "cestovatelia", ktorým folklór bol celkom ukradnutý?

"Iste, za komunizmu sme patrili medzi tých nemnohých, ktorí mohli cestovať. Aj to bolo na Lúčnici lákavé. Ale náš režim nácvikov a trénigov je taký tvrdý, že takíto ľudia museli rýchlo odpadnúť. Našťastie, je tu veľký okruh mladých, ktorí folklór majú radi, ktorým sa páči. Aj naše obecenstvo sú väčšinou mladí ľudia. A to som chcel s Lúčnicou dosiahnuť. Rozšíriť folklór a tradície do našej modernej spoločnosti."

# Pripravili ste kedysi veľmi populárny spoločný program Lúčnice a Elánu. Neľutujete, že ste sa dali na také netradičné spojenie?

Skryť Vypnúť reklamu

"Bol to risk, spomínam si, keď sme vystupovali prvýkrát s Elánom, sedel som v hľadisku a tŕpol. Všetko okolo mňa kričalo ELÁN, ELÁN! Mnohí tí mladí ľudia videli folklórne vystúpenie prvý raz v živote a zrazu zistili, že aj ono môže byť pekné, zábavné, moderné. Na konci skandovali LÚČNICA, LÚČNICA! Bolo to ohromné."

# Ako dlho trvá, kým sa zrodí jeden lúčničiarsky tanec ?

"Kým si to premyslím, možno dva-tri mesiace. A taký dlhý čas sa to potom nacvičuje. Keď sa robí celý program, potrebujeme aj rok prípravy a dva roky naštudovávania.

# Ako tvorí choreograf? Na pódiu, s tanečníkmi a hudbou, alebo doma sám v tichu?

"Sám. Každý tvorca zostáva v samotnom procese tvorby sám. Základnú predstavu, základné motívy mám v hlave. Ale až keď robím s ľuďmi, vidím, či to je ono. Samozrejme, že ponúkam aj tanečníkov, aby pri hudbe skúšali sami, improvizovali. Chcem, aby boli aktívni. Ale posledné slovo mám ja. Toto beriem, toto nie. Ale oni sú zas aj mojím seizmografom. Buď ich to chytí, alebo im to voľajako nechutí. Môže to byť pre nich náročné, alebo si k môjmu nápadu nenájdu vzťah. A na to človek musí reagovať. Mnohé veci preto musím vedieť zahodiť, zriecť sa ich."

Skryť Vypnúť reklamu

# Ale predsa, ako si zaznamenáte nápad, nový tanec? Zapíšete si ho, nakreslíte?

"Sú choreografi, ktorí si kreslia, iní si píšu, niektorí si to pripravujú do najmenších detailov. Ja som niečo medzi. Aj si zapamätám, aj si zapisujem. Vďaka môjmu technickému vzdelaniu to viem graficky zachytiť. Opísať tanec je veľmi prácne. Treba brať do úvahy, že sa odohráva v priestore."

# Takže štúdium techniky nebolo tak celkom zbytočné?

"Nie, vôbec to neľutujem. Človek si tanec musí vedieť predstaviť. Keď je celková priestorová kresba bohatá, tanec si nevyžaduje príliš náročné prvky. Iné je to, keď je tanečník na pódiu sám. Vtedy musí zaujať. Náročnosťou, nápaditosťou."

# Vráťme sa k tomu, ako vzniká taký tanec. Zavriete sa v pracovni a po niekoľkých hodinách vyjdete z pracovne, na papieri nemáte nič, ale v hlave celý tanec?

Skryť Vypnúť reklamu

"Také jednoduché to nie je. Niekedy to ide ľahšie, niekedy ťažšie. Keď na niečom pracujem, tak celý čas len chodím s mojím tancom v hlave. Nič iné si tam nepúšťam. Ostatné starosti musí človek vedieť na určitý čas odsunúť. Lebo držať v hlave všetky problémy a ešte aj vymýšľať tanec, to sa nedá."

# Čo teraz nosíte v hlave?

"O rok bude mať Lúčnica 50 rokov. Chystám jubilejný program, ktorý bude sčasti retrospektívny a sčasti nový. Trochu spomínanie Lúčničiarov, ale predovšetkým program pre každého diváka, aj nového, ktorý Lúčnicu nikdy v živote nevidel, pre diváka, ktorý žije hocikde na svete."

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád
  2. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  3. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  4. BLoKK: Z nevyužitých kancelárií v centre štýlové bývanie
  5. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  6. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  7. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  8. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  9. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  10. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  1. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  2. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  3. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  4. BLoKK: Z nevyužitých kancelárií v centre štýlové bývanie
  5. Aj panelák môže byť Smart
  6. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  7. Pri uzatváraní PZP už nedominuje január
  8. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád
  9. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  10. Vystúpte z radu, postavte si moderný dom podľa seba
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 9 476
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 8 869
  3. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 214
  4. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 591
  5. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 3 510
  6. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 141
  7. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 3 047
  8. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu 2 713
  9. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi 1 838
  10. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte 1 813
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu