môže úplne bez námahy zabezpečiť dospelosť, a o tú každému v tomto veku ide. Škoda, že neskôr dvadsať- či tridsaťroční oslávenci hľadia najmä dopredu, do budúcnosti, kam ukladajú všetky svoje sny, plány i nádeje v rovnakej dôvere, že čas, podobne ako po prvej desiatke rokov, za nich všetko zariadi. Nechápu, že život treba žiť a plány realizovať hneď. Tu a teraz. Štyridsiatka všetkých takýchto zaskočí a začínajú sa správať skepticky, ba až porazenecky, pretože odrazu majú pocit, že stoja pred vlastným životom s prázdnymi rukami a čas na akýkoľvek čin sa povážlivo nachýlil. Tak si prajú najmä zdravie, šťastie a dlhý život. Len aby si neublížili.
Táto úvaha nevznikla náhodou. Motivovala ju skutočnosť, že môj dobrý priateľ, hudobník, skladateľ a nepokojný duch, no najmä jeden z najvýraznejších generačných symbolov súčasného Slovenska, Marián Varga oslávil včera, 29. januára, päťdesiat rokov. Keď mi na jeseň minulého roka oznámil, k čomu sa schyľuje, uvedomil som si, že v jeho prípade to nemôžem vyriešiť len gratuláciou. V jeho prípade sa totiž nedá ani zďaleka hovoriť o konvenčnom spôsobe života, ktorý by zodpovedal jeho veku, a navyše, na úvahy o dlhom a pokojnom živote kašle. On je predsa synonymom nepokoja, hľadania a nespokojnosti. Tým, že si nepotrpí na okázalosť a falošnú dôstojnosť, podarila sa mu zázračná vec. Posunul hranicu mladosti na Slovensku na päťdesiatku, čím ho priblížil mnohým vyspelým a civilizovaným krajinám, kde sa bežne môžeme stretnúť s mladými ľuďmi v tomto veku. A navyše. Málokto stojí v deň svojich 50. narodenín pred vlastným životom s takými plnými rukami vykonanej práce ako Marián Varga. Preto mi minulú jeseň nad tou informáciou neostalo nič iné, iba vyhŕknuť: "Marián, to oslávime koncertom!" I stalo sa. Podarilo sa mi uhovoriť Dušana Hájka, aby nanovo zobral do rúk bubenícke paličky, a keď som oslovoval Fedora Freša, aby sa k pôvodnému Collegiu musicu pridal, oznámil mi, že päťdesiatku má aj on a dokonca o niekoľko dní skôr ako Marián. Tak som sa rozhodol na koncert pozvať ďalších "mladých" rovesníkov Vladimíra Mertu a Vladimíra Mišíka (ten slávi päťdesiatku v marci) a vznikol akýsi Koncert mladosti. Na koncerte rovnakého názvu mi všetci zúčastnení hrali presne pred dvadsiatimi rokmi v Pezinku.
"Milí priatelia, napriek mnohým predpokladom sa pravdepodobne v najbližších dňoch dožijem päťdesiatky a bol by som veľmi rád, keby ste boli pri tom," píše Marián Varga v pozvaní svojim blízkym na oslavu narodenín. Marián, som hlboko presvedčený o tom, že všetci, ktorí Ťa poznajú a celé tie roky počúvajú, sú z celého srdca radi "pri tom" a s Tebou. A pri Tebe aj ostanú.
Autor: Ladislav Snopko
