, ale aj sledovať dianie vo výtvarnom živote v rámci "stredoeurópskeho priestoru". Za ten, v živote múzea relatívne krátky čas, sa urobilo nemálo. Okrem prezentácie tvorby J. Amricha, P. Klesu, B. Hostiňáka, J. Feketeho, J. Lešku, A. Szentpéteryho, M. Vrzgulu, V. Jeníka, P. Kalmusa, Z. Prokopa, P. Sceranku, V. Kolenčíka, V. Oravca, M. Pagáča, Ľ. Stacha, I. Csudaia, L. Terena, I. Hudcoviča sa podarilo nadviazať veľmi úzke kontakty s dianím vo výtvarnom živote v okolitých krajinách. Rozvinula sa spolupráca s Miskolci galériou, v rámci ktorej recipročne vlani vystavoval v múzeu Borgó, rozvíja sa spolupráca s inštitúciami v Poľsku, Rumunsku, s umelcami v Česku i na Ukrajine.
Tretiemu výročiu otvorenia múzea je venovaná aj pripravovaná ročenka - prvá v jeho histórii. Jej autor PhDr. Vladimír Beskid si dal za cieľ zmapovať okrem diania v čase existencie múzea aj širšie časové obdobie. A tak už koncom januára, s podporou Pro Helvetie, uzrie svetlo sveta ojedinelá štúdia o dejinách výtvarného umenia v Košiciach v medzivojnovom období. Ako hovorí jej autor: "Fakty, ku ktorým som sa dopracoval, boli aj pre mňa šokujúce." A čo sa mu podarilo zistiť a potvrdiť? Že Košice tých čias patrili k významným centrám výtvarného života, že tu mali priaznivci umenia v medzivojnovom období možnosť vidieť výstavy z tvorby M. Benku (uskutočnila sa tu jeho prvá výstava na Slovensku), Ľ. Fullu, M. Galandu ale aj Paula Klee a ďalších. V tridsiatych rokoch sa tu zase predstavila európska grafická špička: V. Preissig, M. Švabinský, Marc Chagall, André Derén, Henri Matisse, Pablo Picasso, O. Kokoschka, G. Giacometi a iní. Najväčšiu radosť majú v múzeu predovšetkým z toho, že sa dokázalo etablovať a dnes je už neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho života. Svedčí o tom aj stúpajúca návštevnosť (zo 450 v roku 1993 na vlaňajších takmer 6000). Ale, ako hovorí riaditeľ Múzea Mikuláš Kekeňák: "Cesta, ktorú sme nastúpili je ešte len pred nami..."
Autor: kam