Príspevok podľa mňa udiera klinec po hlavičke. Z niektorých opatrení prijatého jazykového zákona skutočne vanie inkvizítorský duch primitívneho fundamentalizmu. Zdá sa mi, že tvorcovia a schvaľovatelia tohto zákona spáchali na našich deťoch neodpustiteľný hriech. Vo veku najpríhodnejšom na rozširovanie slovnej zásoby zabraňujeme deťom spoznávať a osvojovať si cudzí jazyk nenásilnou, hravou formou. Takto ich vlastne okráda-
me, znižujeme im zrozumiteľnosť a prístupnosť neslovenskej literatúry, ochudobňujeme ich o možnosti poznávania krásy originálov literárnych a filmových diel, ako aj originálnych prejavov vynikajúcich umelcov. Kto dokáže predabovať napríklad Wericha? A Švejk po preložení stráca čaro svojej pôvodiny. Prečo to tak musí byť? Lebo sme si zvolili zákonodarcov, ktorých myslenie je zaťažené dedičstvom myslenia v stredoveku spred osvietenstva.
MVDr. DUŠAN GAJDOŠÍK,
# Jedným zo zmyslov transformácie poľnohospodárskych družstiev bolo obnovenie pozitívneho vzťahu roľníka k pôde, a tým dosiahnutie vyššej kvality hospodárenia. Aj v našom družstve nastali určité zmeny. Najmä v tom, že sa vyjasnili vlastnícke vzťahy. Vlastníci sa prihlásili o svoju pôdu, no väčšina z nich ju nechala v užívaní družstva. Vzťah pracovníkov družstva k pôde sa však nezmenil. Jedným z príkladov je ignorovanie požiadaviek ekológie v poľnohospodárstve. Jediné pozitívum - zníženie chemizácie - sa dosiahlo z ekonomických dôvodov, nie zámerne. Často počuť kritiku, že poľnohospodárstvo sa likviduje. Najviac kritizujú poľnohospodári, ktorí si sami nevedia zmeniť svoj vzťah k pôde, a tým poľnohospodárstvu najviac škodia. JÁN GAŽOV ml., Litava