Nedeľa, 26. september, 2021 | Meniny má EditaKrížovkyKrížovky

Poriadok v neporiadku *O objavení chaosu a vzniku novej vedy

My, ktorí sme zažili nepredvídaný pád režimu, ktorý vládol v celej jednej časti sveta a teraz v nej zažívame procesy, o ktorých nikto s istotou nemôže vedieť, ako skončia, žijeme v časoch, ktoré sa zvyknú prirovnávať k prírodným katastrofám: zemetraseniam

, výbuchom sopiek, búrkam alebo víchriciam, k nevypočítateľným javom. Nikto s úplnou istotou nevie, čo ich spôsobilo, ani ako skončia. Vieme, že ich uviedla do pohybu nejaká zdanlivo pomerne bezvýznamná udalosť. Takáto udalosť je kritickým bodom, na ktorom sa predchádzajúci systém naraz zmení. No čosi podobné, len v menšom, sa neustále odohráva v našich telách, dušiach, ba domácnostiach.

Nie je to dej, ktorý sa odohráva rovnomerne podľa zákonov newtonovskej fyziky a rovníc, aké sme sa učili v škole. Sú to množstvá opakujúcich sa, navzájom na seba pôsobiacich a do nekonečna sa rozvetvujúcich a zmenšujúcich dejov. Spolu majú meno chaos.

Skryť Vypnúť reklamu

Jedným z najväčších amerických a európskych vedeckých bestsellerov tohto desaťročia je kniha amerických autorov, fyzika a psychológa, Johna Briggsa a F. Davida Peatsa Turbulent Mirror, z úryvkov ktorej pozostáva nasledujúci text.

Kozmológie všetkých kultúr si počiatočný stav sveta predstavovali tak, že v ňom vládol chaos, alebo Nič, a z neho vznikla podstata všetkých vecí. V čínskej histórii stvorenia vznikne lúč čistého svetla, Yin, z chaosu, a smeruje k nebu, zatiaľ čo nehybné a temné Yan sa stáva Zemou. V babylonskom príbehu stvorenia sa chaos volal Tiamat, matka vesmíru. Ona a ďalšie rané božstvá stelesňovali rôzne tváre chaosu.

Mystická predstava o tom, že stvorenie vesmíru spočíva v striedavom vzťahu medzi poriadkom a neporiadkom prežíva dokonca i v monoteistickej, kresťanskej kozmológii, v ktorej sa píše o tom, že Boh (poriadok) je nútený rozdrviť "hlavy Leviatana" a zlámať hlavy draka "na vodách" (Žalm 74, verše 13 a 14 a Jób, 40 a 41) Biblický vesmír je prázdny a pustý, čiže beztvarý, kým ho Boh nestvorí alebo neusporiada. Boj s neporiadkom nie je jedinečnou udalosťou. Aj pri Ukrižovaní sa triasla zem, trhali skaly a otvárali sa hroby a hrozilo, že neporiadok opäť stvorenie doženie. Ale možno mali tieto nové hrozby chaosu predovšetkým ohlásiť, že prichádza nový poriadok. Neustály boj s chaosom sa odohráva i v samom Bohu. Z viacerých hľadísk je totiž židovsko-kresťanský Stvoriteľ sám tak chaosom ako poriadkom. Boh je búrkou, pohromou, tým, kto prináša morové rany a záplavy. Aby mohol byť Stvoriteľom, musí pracovať na nezreteľnej hraničnej čiare medzi poriadkom a chaosom.

Skryť Vypnúť reklamu

Synchronizovaný

CHAOS

Lietadlo DC9 štartuje v snehovej búrke z Denveru. Niekoľko metrov nad zemou začína mať ťažkosti, prevráti sa, zahynie v ňom dvadsaťosem ľudí. Z množstva príčin, ktoré prichádzajú do úvahy, zostávajú napokon vyšetrovacej komisii dve. Obidve súvisia s novými objavmi o pôsobení chaotických vzdušných prúdov alebo turbulencií. V jednom scenári je to vzdušný vír, ktorý sa vytvoril v stope lietadla, ktoré pristávalo na susednej rolovacej dráhe. Jednoducho sa nechcel rozptýliť, len sa presunul a osudným spôsobom sa dostal do trysiek DC9. Druhý scenár, na ktorom sa napokon vyšetrovatelia zhodli, hovoril, že na vine bolo niekoľko kúsočkov ľadu, ktoré po konečnom odstránení predsa len niekoľko cestujúcich prenieslo na nosných plochách. Z nich sa vytvorila turbulencia, ktorá dokázala prevrátiť obrovské lietadlo.

Skryť Vypnúť reklamu

Uprostred oceánu dochádza k inému druhu turbulencie. V chaotickom pohybe vĺn sa môže stať, že vodný chaos vytvorí orchester, neporiadok zosynchronizuje a premení sa na jedinú hladkú vlnu, ktorá v búrkach a popod lode preputuje tisícky kilometrov bez toho, aby čo len trocha zmenila tvar.

Iná forma synchronizovaného chaosu by mohla, podľa predpokladov niektorých vedcov, byť príčinou neslávne známeho Čierneho pondelka v októbri 1987 na svetových burzách. Predpokladá sa, že obchodovanie pomocou počítačov, samoregulačné programy na zachovanie hodnoty väčších balíkov akcií a blesková komunikácia medzi všetkými finančnými trhmi sveta privodili situáciu, v ktorej sa pomerne bezvýznamné zlé správy neuveriteľne rýchlo zosilnili. Celý jeden nekonečne dlho trvajúci deň viedlo toto náhodné a zdanlivo navzájom nezávislé správanie sa investorov k finančnej katastrofe.

Skryť Vypnúť reklamu

Svet definovaný tradičnou vedou bol svetom bezmála platonicky čistým. Rovnice a teórie, ktoré popisovali obežné dráhy planét, stúpanie vody v trubici, dráhu letiacej lopty alebo štruktúru genetického kódu, boli pravidelné a usporiadané spoľahlivo ako hodinky. Navykli sme si pevne spájať tento poriadok s prírodnými zákonmi. Všade vidíme turbulencie, javy nepravidelné a nepredvídateľné. Doteraz sme si vždy mohli myslieť, že to všetko sú "ruchy", nečistoty, dané tým, že skutočnosť pozostáva z veľmi veľkého množstva vecí. Inými slovami, mysleli sme si, že chaos vyplýva z komplexnosti, ktorá sa v zásade stále dá zredukovať na jej usporiadateľný základ.

Dnes vedci objavujú, že to bol omyl. Ukazujú zvláštne zákony chaosu, ktoré určujú mnohé, ak nie väčšinu z toho, čo nás na našom svete najviac zaujíma: napríklad tlkot ľudského srdca, myslenie, oblaky, búrky, štruktúru galaxií, zrodenie básne, nárast a pokles populácie lariev niektorých druhov hmyzu, šírenie lesného požiaru, krivolakú čiaru pobrežia, dokonca pôvod a vývoj života samotného.

Skryť Vypnúť reklamu

Blesk sa nešíri

po priamke

V sedemdesiatych a najmä osemdesiatych rokoch sa hranice vedeckých disciplín preto začínajú prekrývať. Matematici študujú biologické systémy, fyzici problémy neurofyziológie, neurofyziológovia sa učia matematiku. Reportér a vedec James Gleick píše v knihe, ktorá vyšla v minulom roku v českom preklade pod titulom Chaos - vznik novej vedy: "Stále viac a viac vedcov cítilo márnosť štúdia izolovaných častí celku. Pre nich bol chaos koncom redukcionistického obdobia vedy."

Mraky nie sú gule, hovoril s obľubou matematický génius Benoit Mandelbrot v spomínanej knihe. Hory nie sú kužele. Blesk sa nešíri po priamke. Nová geometria je odrazom vesmíru, ktorý je hrboľatý a nie rovný, a poďobaný, nie hladký. Je to geometria jamiek, hrboľov, pokrivenín, spletí a deformácií. Ľudské chápanie zložitosti prírody čakalo na podozrenie, že zložitosť nie je iba náhodou, že nie je náhodilá. Bolo potrebné napríklad uveriť, že zaujímavým rysom dráhy blesku je skôr ako jej smer, rozloženie zlomov. Mandelbrotova práca bola výpoveďou o svete, ktorá tvrdila, že takéto nepravidelné tvary sú nositeľmi významu. Ich priehlbiny a spleti sú niečím viac ako len vadami na kráse klasických tvarov euklidovskej geometrie. Často sú to kľúče k podstate.

Skryť Vypnúť reklamu

Aká je napríklad podstata tvaru pobrežia? Mandelbrot si túto otázku položil v práci, ktorá sa stala medzníkom jeho úvah: "Aké dlhé je pobrežie Británie?"

Mandelbrot na problém dĺžky pobrežia narazil v zabudnutom, posmrtne publikovanom článku anglického vedca Lewise F. Richardsona, ktorého úvahy o dĺžke pobrežia a nepravidelných hraniciach štátov viedli k tomu, že podľa španielskych, portugalských, belgických a holandských encyklopédií odhalil nesúlad v určení dĺžky spoločných hraníc v rozsahu dvadsiatich percent.

Mandelbrotova analýza tohoto problému pripadala jeho poslucháčom alebo trápne zrejmá alebo absurdne pomýlená.

(Dokončenie z 1. strany)

Zistil, že väčšina ľudí má na otázku jednu z dvoch odpovedí: "Neviem, nie je to môj obor," alebo "Neviem, ale nájdem si to v encyklopédii".

Skryť Vypnúť reklamu

V skutočnosti, tvrdil Mandelbrot, má každé pobrežie v istom zmysle nekonečnú diaľku. Pozorovateľ, ktorý bude odhadovať dĺžku pobrežia Anglicka zo satelitu, bude tipovať menej ako pozorovateľ, ktorý bude obchádzať všetky pláže a drobné zátoky. Zdravý rozum nám napovedá, že aj keď sa tieto odhady budú stále zväčšovať, dosiahnu nejaké konkrétne konečné hodnoty, skutočnej dĺžky pobrežia. Inými slovami by meranie mali konvergovať. A je pravdou, že keby malo pobrežie niektorý z tvarov euklidovskej geometrie, napríklad tvar kruhu, namerané hodnoty by pri spočítavaní stále menších a menších priamych úsekov skutočne konvergovali. Mandelbrot však zistil, že pri zmenšovaní použitého merítka nameraná diaľka pobrežia neobmedzene rastie. V zálivoch a na polostrovoch sa zjavujú ďalšie menšie a menšie zálivy a polostrovy a to pokračuje prinajmenšom až do atomárnych merítok, kde proces konečne končí. Snáď.

Skryť Vypnúť reklamu

Tu už nejde o kvantitatívne meranie dĺžky, ale o nový druh kvalitatívneho merania, v ktorej hrajú úlohu aj stupnice - takzvaný fraktálový rozmer, ako ho nazval Mandelbrot. Ak chceme pochopiť, čo to je, musíme si spomenúť, čo sú to vlastne rozmery. Väčšina z nás si myslí, že má o tom jasnú predstavu. Priestor je trojrozmerný. Stena alebo platňa stola sú dvojrozmerné. Čiara je jednorozmerná a bod, či množina bodov je bez rozmerov. Lenže také jednoduché to nie je. Aký rozmer má napríklad klbko? Z veľkej vzdialenosti je to jednorozmerný bod. Z menšej sa javí, akoby vypĺňalo guľovitý priestor a bolo trojrozmerné. Pri ešte väčšom priblížení vidíme niť, ktorá je fakticky jednorozmerná, aj keď sa vinie okolo seba, čiže využíva trojrozmerný priestor. Približujeme sa k mikroskopickým obzorom a niť sa znovu stáva trojrozmerným povrazcom, povrazec sa delí na jednorozmerné vlákna a celistvá látka sa rozpadáva na bezrozmerné body. Mandelbrot prešiel od rozmerov 0,1,2,3 atď. k zdanlivo nemožnému: k zlomkovým rozmerom. Zlomkový rozmer, fraktál, umožňuje merať vlastnosti, ktoré inak nie sú presne definované: mieru drsnosti, nerovnosti alebo nepravidelnosti objektu, píše sa v českom vydaní knihy Chos - vznik nové vědy Jamesa Cleicka.

Skryť Vypnúť reklamu

Nuansy Clauda Moneta

a Wirginie Woolf

Podstatným charakteristickým znakom tvorivých ľudí je mimoriadna citlivosť voči určitým nuansám, odtienkom v pocitoch, dojmoch a myslení. Nuansa je odstupňovaný význam, skĺbenie pocitov alebo jemnosť dojmu, pre ktorý nemáme k dispozícii slová či vedomé kategórie. Vo chvíli, keď ste objavili nuansu, sa udialo niečo, čo by sme mohli označiť za nelineárnu reakciu. Henry James opisuje, ako mu v bleskovom vnuknutí zišiel na um príbeh jeho poviedky The Spoils of Poynton pri celkom bezvýznamnej poznámke o matke a synovi, hádajúcich sa o majetok, ktorú vypočul pri obede. V tej chvíli ním prenikol veľmi živý, hoci nepomenovateľný vnem, ktorý neskôr nazval "celok" príbehu, ktorý čoskoro na to spísal. Citlivosť zosilnila slová o zvade v jeho myšlienkach na mimoriadnu nuansu. Táto nuansa, komplex nevypovedateľných a nezaraditeľných pocitov a myšlienok, preňho spočívala v udalosti, o ktorej práve počul. Každý tvorivý človek je citlivý na rôzne typy nuansí. Nuansy pripomínajú bohatstvo hraničných oblastí v Mandelbrotovej množine, bohatstvo množstva stupníc fraktálu. Nuansy, odtiene, umožňujú tvorivým ľuďom vnímať "informačné medzery". Impresionista Claude Monet mal nevyčerpateľnú citlivosť na odtiene slnečného svetla. Virginia Woolf živo zachytávala všetky odtiene, ktoré mali dočinenia s vlnením. Takéto odtiene ju priviedli k jej najúžasnejším novelám. Spočiatku je každá nuansa úplne súkromnou záležitosťou. Pretože jej bohatstvo bežné myšlienkové modely neobsahujú či nepopisujú, je ťažké oznámiť ho iným ľuďom. Aby ste mohli oznámiť vlastný zážitok z nuansy, musíte najskôr nájsť formu, v akej ju môžete sprostredkovať iným. Nápady či predstavy plné nuansí, ktoré tvorivého človeka provokujú, aby vytvoril nové formy, nazval James "zárodky".

Skryť Vypnúť reklamu

Organizačne

uzavreté myšlienky

Historik vedy Gerald Holton vysvetľuje, že tvoriví vedci zvlášť citlivo reagujú na nuansy, ktoré súvisia s určitými témami, ktoré vnímajú. Takéto témy siahajú hlboko do ich osobného zázemia a často súvisia s nuansou, ktorú vedec poprvýkrát zažil ako dieťa. Napríklad objavenie teórie relativity spája Holton s bohatou nuansou, ktorú Einstein pocítil v súvislosti s témou kontinua, spojitosti. Einstein spomína, ako mu ako štvorročnému otec ukazoval kompas. Priťahovala ho záhadná sila elektromagnetického kontinua, ktorá nemilosrdne sputnávala ihlu kompasu. Aj keď bol vtedy ešte celkom malý, nikdy ho spomienka na túto udalosť neopustila, spomínal si Einstein neskôr. Holton je presvedčený o tom, že ihla elektromagnetického kontinua sa v duši mladého Einsteina spojila s jeho ranými náboženskými túžbami, a že to viedlo v ústrety jeho predstave o tom, že existuje neviditeľná sila, ktorá drží pokope celý vesmír. Téma kontinua v prírode sa neskôr stala zárodkom plným nuansí, ktorý sa v Einsteinovi vyvinul medzi iným do teórie relativity a do hľadania všeobecného kontinua, ktoré sám nazval "jednotné pole".

Skryť Vypnúť reklamu

Samozrejme, že svet je plný potenciálnych nuansí, je preplnený stupnicami významov, pocitov a vnemov - skúseností, pre ktoré naše jazyky a naša logika nijaké kategórie nemá. Nuansy sídlia vo fraktálových priestoroch medzi našimi myšlienkovými kategóriami. Podľa teórie Paula La Violettea a Wiliama Graya z našich pocitových a vnemových centier neustále vychádzajú nuansy, ktoré obehnú mozgom, ale mozgová kôra ich okamžite zjednodušuje, takže vznikajú myšlienky, ktoré sú "organizačne uzavreté". Všetko, čo považujeme za vedomosť o svete, je organizačne uzavreté. Úžas, neistota a otázky sú však nuansí plné. V zážitku nuansy vstupujeme do hraničnej oblasti medzi poriadkom a chaosom, a v nuanse spočíva náš zmysel pre celistvosť a nedeliteľnosť skúsenosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Sochárka opisuje zážitok z raného detstva: "Malá mláčka rozliateho oleja, v ktorej sa odrážal kúsok neba, sa na nekonečný zlomok sekundy naraz do nekonečna rozšírila a obsiahla celý môj vesmír."

Zatiaľ čo väčšina z nás takéto dojmy bez záujmu prekračuje, ba potláča ich, pretože ohrozujú náš obvyklý spôsob myslenia, tvoriví ľudia ich zachytávajú a sústreďujú sa na to, aby ich zosilnili. Tvoriví ľudia si pestujú schopnosť žiť v "pochybnostiach a neistote", ako to nazval Keats, čiže vo svete, danom nuansou, ktorá vydrží dostatočne dlho na to, aby v ňom mohlo rozkvitnúť niečo nové.

Zosilniť odtiene

Ak takýto nuansí plný zárodok padne do úrodnej duševnej pôdy, dochádza u tvorivého človeka k nerovnovážnemu prúdeniu úžasu, neistoty a úplnosti. Potom sa v materiáli, s ktorým sa práve pracuje - či sú to vedecké dáta, krajina, plátno, alebo románové postavy - darí zosilniť odtiene, rozvetviť sa do nových referenčných rovín a vytvoriť slučky spätných väzieb, čiže dať týmto nuansám tvar v samoregulujúcom procese.

Skryť Vypnúť reklamu

Naše normálne myšlienkové vzorce sa organizujú okolo ich hraničných cyklov. Keď z komplexného materiálu treba vytvoriť tvar či vyriešiť problém, obyčajne reagujeme v redukcionistických či organizačne uzavretých štruktúrach. Namiesto toho, aby sme materiálu dali možnosť, aby sa sám vyvinul z fraktálových rozmerov nuansy - tak, ako by to urobil tvorivý človek.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  2. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  3. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  4. Znalec slovenského brandy
  5. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  6. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  7. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  8. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  9. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  10. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  1. Samočistiace vypínače chránia pred infekciami
  2. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  3. Hobbymarket OBI predstavil nový koncept predajne v Michalovciach
  4. Aktuálne radarové a slovenské hlásenia v autokamere?
  5. Tesco announces net-zero target of 2035 for its operations
  6. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  7. Lekárska prehliadka pre cudzincov je v Nitre, aj bez objednania
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Rozšírená realita a ovládanie na diaľku
  10. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  1. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 6 896
  2. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 5 694
  3. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 4 581
  4. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 4 273
  5. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 712
  6. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 507
  7. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať? 3 484
  8. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 340
  9. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem 3 040
  10. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 2 878
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu