Sobota, 25. september, 2021 | Meniny má VladislavKrížovkyKrížovky

Financie v slovenskom zdravotníctve stále chýbajú, novela liečebného poriadku fakticky nič nemení

Podľa celosvetových štatistík predstavujú výdavky na zdravotníctvo asi 2000 mld USD, čo v priemere znamená, že každá krajina investuje do zdravotníctva asi 8 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Slovensko, podobne ako ostatné krajiny strednej a východ

nej Európy, do zdravotníctva dáva okolo 6-7 percent. Tento objem prostriedkov je však pre SR nedostatočný.

LIEČEBNÝ PORIADOK

Už pri prijímaní zákona NR SR č. 98/1995 Z. z. o liečebnom poriadku v marci 1995 upozorňovali odborníci na disproporciu medzi rozsahom zdravotníckych služieb, ktoré zákon zaručuje poskytovať v rámci platenia povinného zdravotného poistenia (čo väčšina ľudí stále chápe ako bezplatnú zdravotnícku starostlivosť) a tým, na čo slovenské zdravotníctvo v skutočnosti má, resp. koľko vláda SR vyčlení zo štátneho rozpočtu pre rezort zdravotníctva.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa odborníkov by rozpočet zdravotníctva v SR na taký rozsah služieb, aký garantuje zákon o liečebnom poriadku, potreboval v roku 1995 asi 50 mld Sk. Rozpočet zdravotníctva bol pritom 22,8 mld Sk.

Už vtedy - pri príjmaní spomínaného zákona - prevládal názor bez ohľadu na to, či ide o koalíciu alebo opozíciu, že zákon treba novelizovať.

Návrh novely, ktorú už prerokovala tripartita, mení súčasný zákon len minimálne. Predpoklad, že nadobudne účinnosť 1. januára 1997, sa nenaplnil. Rovnako ako snahy, že rozsah zdravotníckych služieb treba "zoštíhliť".

Podľa slov exministra zdravotníctva Tibora Šagáta novelizácia liečebného poriadku si pri inflácii a zvýšení poplatkov za elektrinu a pod. vyžiada asi 60 mld Sk. Kritiku na novelu vyslovil aj viceprezident Združenia zdravotných poisťovní (ZZP) Vladimír Balogh. Rok 1997 ráta s objemom zdrojov pre zdravotníctvo približne 35 mld Sk.

Skryť Vypnúť reklamu

Na druhej strane, už pri prerokúvaní v Rade hospodárskej a sociálnej dohody sa zrušilo jedno z úsporných a podľa odborníkov racionálnych opatrení - zavedenie paušálneho poplatku pri využití lekárskej služby prvej pomoci (LSPP), kde novela navrhovala poplatok 20 Sk. Ako uvádza dôvodová správa spomínanej novely, poplatok sa zavádza "za poskytnutie LSPP, pretože ide o poskytovanie zdravotníckej starostlivosti mimo riadnej prevádzky zdravotníckeho zariadenia".

Výhrady k "rozšafnosti" novely zákona o liečebnom poriadku vyslovila už Slovenská komora zubných lekárov (SKZL), ktorá nesúhlasí s rozsahom zdravotníckych služieb poskytovaných v rámci zdravotného poistenia. Poplatok za poskytovanie LSPP v stomatológii dokonca navrhovala zvýšiť na 50 Sk.

Skryť Vypnúť reklamu

Na druhej strane však treba priznať, že zdravotníctvo v každej krajine pohltí vždy také množstvo prostriedkov, aké má k dispozícii.

Podľa štatistiky v krajinách OECD boli v uvedených rokoch percentuálne výdavky na zdravotníctvo vzhľadom na HDP nasledovné:

Tabuľka:

1960 4,1 %

1965 4,7 %

1970 5,6 %

1975 6,5 %

1980 7,0 %

1985 7,4 %

1990 7,5 %

Zdroj: Príloha Zdravotníckych novín - Problematika liekovej politiky v SR a zahraničí a lieková legislatíva Európskej únie

KDE VZIAŤ ZDROJE

Vláde, zastúpenej Ministerstvom zdravotníctva (MZ) SR, sa zdá, že chýbajúce peniaze by sa našli v rezervných fondoch neštátnych zdravotných poisťovní. Po prvý raz tento názor prezentoval minister zdravotníctva Ľ. Javorský v druhej polovici minulého roka, keď vyhlásil, že na ich účtoch sú dve "voľné" miliardy. Toto číslo nikto nikde nepreukázal. Napriek tomu, že vláda prinútila Zdravotné poisťovne (ZP) minúť tieto "peniaze", zmenila začiatkom minulého roka novelou zákona č. 273/1994 Z. z. pomer v systéme prerozdelenia z dovtedajších 60:40 na 80:20. To znamená, že každá zdravotná poisťovňa (ZP) odvádzala do spoločného fondu všetkých ZP 80 percent z celého výberu základného poistného. Pri predchádzajúcom pomere (60:40) bol prerozdeľovací fond účinným nástrojom solidarity medzi ZP v čase, keď štát nebol schopný v plnej výške (13,7 percenta z minimálnej mzdy platnej v danom roku) hradiť zdravotnú starostlivosť za svojich poistencov, t. j. deti, dôchodcov, nezamestnaných.

Skryť Vypnúť reklamu

Po zmene systému prerozdelenia na 80:20 začali najviac finančných prostriedkov zo spomínaného fondu dostávať tie ZP, ktoré mali medzi svojimi poistencami najviac detí a dôchodcov. Výhodnosť tohto mechanizmu potvrdila aj jedna z tzv. menších poisťovní a člen ZZP - ZP - Istota, ktorej predstavitelia priznali, že tento pomer prerozdelenia im vyhovuje. Pre väčšinu neštátnych ZP bol však 80-percentný odvod do prerozdeľovacieho fondu z ekonomického hľadiska absolútne neprijateľný. Pôvodná 60-percentná výška odvodu do prerozdeľovacieho fondu nebola určená náhodou, ale na základe porovnávania výdavkov ZP. Podľa nich ZP na svojich ekonomicky aktívnych poistencov vynakladali necelých 42 percent z celkového objemu výdavkov a za ekonomicky neaktívnych (tzv. poistenci štátu) viac ako 58 percent výdavkov. Pri sledovaní rozdelenia výdavkov podľa vekových kategórií bude tento rozdiel ešte menší. (Viď tabuľku č. 1 a 2.)

Skryť Vypnúť reklamu

ZMENA PREROZDELENIA

Štatistiky dokazujú, že po zmene prerozdeľovacieho mechanizmu už po niekoľkých mesiacoch sa takmer všetky - najmä tie najväčšie - ocitli na pokraji nerentabilnosti. A iba rázne a okamžité opatrenia v revíznej činnosti a výbere poistného vytrhli mnohé z ich zo sféry červených čísel (graf).

Pre tento rok upravil zákon o štátnom rozpočte percento odvodu do prerozdeľovacieho fondu na 75:25. Čísla boli kompromisným riešením medzi návrhmi Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), ktorá navrhovala prerozdelenie 80:20, a Združením zdravotných poisťovní (ZZP), trvajúcim na pomere 60:40. Podľa vyjadrení zástupcov ZZP sa však napriek spomínanému zníženiu percenta odvodov môže stať, že sa i tie najsilnejšie poisťovne ocitnú v priebehu roka na dne svojich ekonomických možností.

Skryť Vypnúť reklamu

Väčšina zdravotníkov je preto presvedčená, že oveľa viac prostriedkov ako doteraz by mal na zdravotníctvo obetovať štát. Lenže realita je taká, že ak by vláda chcela (mohla alebo vedela) prispieť väčším objemom financií na zdravotníctvo, platila by aspoň - k čomu ju už roky zaväzuje zákon - za ekonomicky neaktívnych občanov (deti, dôchodcovia, nezamestnaní) poistné odvody z minimálnej mzdy tak, ako to prikazuje zákon - v plnej výške. Štát však svoju zákonnú povinnosť obchádza od vzniku systému zdravotného poistenia v SR.

ARGUMENTY ZZP

Najbližšie k pravde budú zrejme argumenty zdravotných poisťovní. Tie na základe porovnávania svojich príjmov a výdavkov upozorňujú na prudký nárast platieb nielen za tzv. ošetrovacie dni (platby za pacienta za deň pobytu v nemocnici), ale najmä za lieky. Kým v roku 1995 bol príjem v Zdravotnej poisťovni - Vzájomnej životnej poisťovni v priemere na jedného poistenca oproti výdavkom vyšší o 120 Sk, už o deväť mesiacov to bolo necelých 12 Sk (pozri tabuľku č. 3). To všetko bez zjavného zhoršenia zdravotného stavu obyvateľstva alebo epidémií.

Skryť Vypnúť reklamu

V roku 1995 sa na celkovej spotrebe výdavkov na zdravotníctvo podieľali lieky takmer 30 percentami, pričom plánovaný rozpočet sa opätovne prekročil približne o dve miliardy. V roku 1994 lieky "spotrebovali" z rozpočtu asi 27 percent, rok predtým asi 18 percent. Napriek týmto alarmujúcim číslam patrí SR stále medzi krajiny s nižšou spotrebou liekov (napr. aj oproti ČR).

Na získanie financií pre zdravotníctvo je podľa názoru odborníkov jediným východiskom - v prípade, že sa nezmení samotný systém poskytovania zdravotníckych služieb - zvýšenie poistných odvodov štátu, zamestnancov i zamestnávateľov. Percentuálny odvod poistného - 3,7 percenta zamestnanec, 10 percent zamestnávateľ - z vymeriavacieho základu je síce na úrovni odvodov európskeho štandardu, lenže vypočítaný zo slovenskej priemernej mzdy, ktorá je až sedemnásobne nižšia ako platový priemer západnej Európy. A tak sú tie najpodstatnejšie príjmy slovenského zdravotníctva 5- až 7-násobne nižšie ako v už spomínanej západnej Európe.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj z tohto krátkeho prehľadu vyplýva, že "na také malé peniaze" je na Slovensku príliš veľké zdravotníctvo. Kým v počte obyvateľov na jedného lekára je SR na úrovni svetového priemeru, v prostriedkoch, ktoré prostredníctvom zákonného zdravotného poistenia plynú do rezortu, sa ocitá na chvoste. Práve tento nepomer je hlavnou príčinou takmer všetkých slovenských zdravotníckych problémov.

REZERVY V NEMOCNIČNEJ STAROSTLIVOSTI

Kompetentní sa teda už v blízkej budúcnosti nevyhnú intenzívnym úvahám o diétnejšej podobe slovenského zdravotníctva a racionálnejšom konaní tam, kde sú medicínske výdavky najväčšie - okrem iného najmä v nemocničnej starostlivosti. Práve v tejto sfére zdravotníckych služieb je snaha "vytĺkať" peniaze zo ZP najvýraznejšia. Aj preto slovenský pacient leží na lôžku dvoj- až trojnásobne dlhšie ako pacient v západnej Európe alebo USA.

Skryť Vypnúť reklamu

Už dlhšie sa uvažuje o viacerých modeloch platieb za tzv. ošetrovacie dni. Niektoré ZP sa prikláňajú k redukovaným platbám: čím dlhší pobyt v nemocnici, tým nižšie platby. Ministerstvo zdravotníctva SR zasa uvažuje o istých normách počtov ošetrovacích dní podľa diagnózy (tzv. DRG-systém). Obidva tieto modely majú spoločnú snahu - chcú, aby pre nemocničné zariadenia bolo od istého momentu nevýhodné držať pacienta na drahom nemocničnom lôžku.

Tento systém platieb podľa diagnózy alebo podľa dĺžky pobytu (tzv. regresívne platby) býva vo vyspelejších zdravotníckych systémoch veľmi účinne doplnený o systém domácej ošetrovateľskej starostlivosti (DOS). Tá dokáže výrazne znižovať náklady v tejto sfére zdravotníckych služieb a zároveň liečbu pacientov významne humanizuje.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj napriek tomu, že na Slovensku sa už DOS, zosobnená spoločnosťou Harris-Slovakia, a. s., snaží zaviesť tento systém do zdravotníckej praxe viac ako pol roka, príliš sa im nedarí. Najmä z dôvodu nepriaznivého legislatívneho prostredia, ktoré stále preferuje kvantitu.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. „Prezlečte“ svoj domov! V móde je šetrenie peňazí aj prírody
  2. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  3. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  4. Znalec slovenského brandy
  5. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  6. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  7. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  8. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  9. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  10. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  1. Samočistiace vypínače chránia pred infekciami
  2. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  3. Hobbymarket OBI predstavil nový koncept predajne v Michalovciach
  4. Aktuálne radarové a slovenské hlásenia v autokamere?
  5. Tesco announces net-zero target of 2035 for its operations
  6. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  7. Lekárska prehliadka pre cudzincov je v Nitre, aj bez objednania
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Rozšírená realita a ovládanie na diaľku
  10. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  1. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 6 780
  2. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 6 138
  3. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 5 328
  4. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 4 504
  5. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 515
  6. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 321
  7. Slovenský orloj – svetová atrakcia 3 191
  8. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 185
  9. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 112
  10. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať? 2 726
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu