Pondelok, 27. september, 2021 | Meniny má CypriánKrížovkyKrížovky

Ako vníma občan privatizáciu

Privatizácia je proces ovplyvnený najmä tým, ako sú sformované a aké postavenie majú jednotlivé záujmové skupiny v spoločnosti, a má preto výrazný politický rozmer. Na druhej strane existuje skupina občanov - voličov, ktorá svojím hlasovaním vo voľbách ..

Privatizácia je proces ovplyvnený najmä tým, ako sú sformované a aké postavenie majú jednotlivé záujmové skupiny v spoločnosti, a má preto výrazný politický rozmer. Na druhej strane existuje skupina občanov - voličov, ktorá svojím hlasovaním vo voľbách odobruje aj postup v otázkach privatizácie. Zaujímavé je preto poznať postoje občanov k privatizácii, jej rozsahu a priebehu, zmenám koncepcie. Centrum pre hospodársky rozvoj (CPHR) uskutočnilo výskumný projekt zameraný na otázky privatizácie, v ktorého rámci sa uskutočnil aj reprezentatívny prieskum verejnej mienky prostredníctvom agentúry FOCUS v decembri 1995 a novembri 1996. Z prieskumu vyplývajú tieto závery:

Skryť Vypnúť reklamu

1. Občania SR nie sú zástancami čo najrozsiahlejšej privatizácie.

Vylúčenie strategických podnikov z privatizácie považuje v roku

1995 1996

- za správne 45,4 % 46,1 %

- za nesprávne 11,2 % 11,8 %

- v niečom správne,

v niečom nesprávne 19,4 % 17,8 %

Prevláda súhlasné stanovisko s vylúčením niektorých, tzv. strategických podnikov z privatizácie, pričom nedošlo k zmene názorov na tento problém. Negatívne hodnotia vylúčenie strategických podnikov z privatizácie najmä mladí ľudia do 24 rokov, so stredoškolským vzdelaním s maturitou. Tento "opatrný" postoj k privatizácii korešponduje s názorom na to, aký charakter by mala mať slovenská ekonomika. Až 44 % respondentov dáva prednosť sociálno-trhovej ekonomike, kde štát do značnej miery ovplyvňuje ekonomiku, 33 % je za ekonomiku voľného trhu s minimálnymi zásahmi štátu a 12 % dáva prednosť socialistickej ekonomike.

Skryť Vypnúť reklamu

Názory na privatizáciu niektorých "citlivých" podnikov, resp. inštitúcií sa posunuli k negatívnym stanoviskám. Rastie počet respondentov, ktorí odmietajú privatizáciu týchto inštitúcií a naopak klesá počet tých, ktorí podporujú úplnú alebo čiastočnú privatizáciu.

V roku 1996 zastáva názor, že by sa mali privatizovať (nasledovné % občanov):

- banky, sporiteľne 9,5 42,9 36,9

- bane, huty 9,6 33,5 45,3

- lesy 8,1 31,4 51,7

- zdravotnícke zariadenia 7,4 48,2 37,0

- školy 3,4 46,8 42,5

- múzeá, galérie, divadlá 10,1 30,1 45,5

- hrady, zámky 6,8 19,4 60,9

- telekomunikácie 15,8 23,3 44,8

- železnice 8,0 15,6 62,4

- energetika 4,8 16,0 64,4

2. Zrušenie kupónovej privatizácie väčšina obyvateľov hodnotí negatívne. Za správne riešenie to považuje iba 9 % v roku 1995 aj 1996, na druhej strane až 51 % (v roku 1995) a 47 % (v roku 1996) to považuje za nesprávne, zvýšil sa počet odpovedí, že je to v niečom správne a v niečom nesprávne, z 19 % v roku 1995 na 27 % v roku 1996. Zaujímavé je, že sa hodnotenie významne nezmenilo v roku 1996 oproti roku 1995. Kritickejší sú muži ako ženy, najkritickejšie sa k tejto zmene stavajú občania od 35 do 44 rokov, so stredoškolským vzdelaním s maturitou a vysokoškolským vzdelaním.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako sa občania stavajú k argumentom, ktoré sa používajú pri odôvodňovaní, resp. kritike nahradenia kupónovej privatizácie dlhopismi:

- s tvrdením, že prostredníctvom dlhopisov majú ľudia možnosť získať viac ako v kupónovej privatizácii

1995 1996

- súhlasí 24 % 24 %

- nesúhlasí 58 % 60,8 %

- je to negatívna zmena (pretože sa bez súhlasu občanov zmenili pravidlá privatizácie)

1995 1996

- súhlasí 64,7 % 69,4 %

- nesúhlasí 19,1 % 16,8 %

- s tvrdením, že dlhopisy zaručujú zisk aj ľuďom, ktorí nemajú dostatok informácií o podnikoch

1995 1996

- súhlasí 34,4 % 34,2 %

- nesúhlasí 44,5 % 48,7 %

Za významnú zmenu možno považovať postoj občanov k skutočnosti, že sa zmenili pravidlá po tom, čo sa občania zaregistrovali zo 65 % v roku 1995 na takmer 70 % v roku 1996. Na tejto zmene boli občania priamo zainteresovaní - 80 % sa zúčastnilo prvého kola privatizácie a 86 % si zaregistrovalo kupónovú knižku do druhého kola. Skutočnosť, že sa hodnotenie výraznejšie nezmenilo po osobných skúsenostiach občanov s možnosťami predaja dlhopisov, možno vysvetliť výrazne negatívnym hodnotením už v roku 1995, ako aj nízkymi príjmami občanov (dividendami) z akcií, získaných v prvej vlne privatizácie.

Skryť Vypnúť reklamu

3. Uprednostňovanie priamych predajov vopred určeným vlastníkom pred verejnými súťažami hodnotí verejnosť negatívne. V roku 1996 to za nesprávne považuje až 59 % respondentov a za správne iba 3 %. Hodnotenie oproti roku 1995 sa významnejšie nezmenilo. Zaujímavé je, že prevláda negatívne hodnotenie u sympatizantov všetkých politických subjektov, vrátane vládnej koalície (za nesprávnu zmenu to považuje aj 41 % sympatizantov HZDS, 50 % SNS. U sympatizantov ZRS prevláda názor, že uprednostňovanie priamych predajov je v niečom správne a v niečom nesprávne).

Hodnotenie argumentov, ktoré sa na podporu priamych predajov uvádzajú:

- priamy predaj je lepší lebo vlastníkom sa môže stať osvedčený manažment

1995 1996

- súhlasí 17,6 % 21,3 %

- nesúhlasí 56,9 % 53,8 %

Skryť Vypnúť reklamu

- priamy predaj je rýchlejší

1995 1996

- súhlasí 15,3 % 18,3 %

- nesúhlasí 55,1 % 53,1 %

- priamy predaj je lepší ako kupónová privatizácia, lebo sa vlastníctvo nerozdrobí a riadenie podnikov bude efektívnejšie

1995 1996

- súhlasí 19,2 % 19,4 %

- nesúhlasí 50,4 % 49,4 %

Možno povedať, že argumenty uvádzané v prospech priamych predajov občania hodnotia negatívne.

Naopak súhlasia s argumentmi, ktoré sú uvádzané ako riziká priamych predajov:

- priamy predaj je horší ako verejná súťaž, lebo výber vlastníka je založený skôr na podpore koalície ako na odbornosti

1995 1996

- súhlasí 57,1 % 61,6 %

- nesúhlasí 16,1 % 16,9 %

- priamy predaj je rozdávanie štátneho majetku za symbolickú cenu

1995 1996

- súhlasí 65,6 % 71,5 %

- nesúhlasí 12,7 % 11,9 %

Skryť Vypnúť reklamu

- priamy predaj umožňuje korupciu

1995 1996

- súhlasí 68,9 % 70,7 %

- nesúhlasí 7,5 % 6,7 %

Porovnanie rokov 1995 a 1996 naznačuje, že si občania viac myslia, že priame predaje sú určené pre priaznivcov vládnej koalície, sú rozdávaním štátneho majetku za symbolickú cenu a umožňujú korupciu.

4. Prítomnosť zahraničného kapitálu v "citlivých" podnikoch Je pre občanov akceptovateľná v niektorých sektoroch. Účasť zahraničného kapitálu nepovažujú občania za správnu, najmä pokiaľ ide o lesy, hrady a zámky, múzeá, galérie a divadlá. Významne sa nezmenili ich názory v rokoch 1995 a 1996. V roku 1996 boli názory nasledujúce (údaje v %):

Prítomnosť zahraničného kapitálu je

- banky, sporiteľne 60,2 23

- bane, huty 49 33,3

- lesy 21,9 58,5

Skryť Vypnúť reklamu

- zdravotnícke zariadenia 60,1 25,4

- školy 46,1 37,2

- múzeá, galérie, divadlá 33,4 43,7

- hrady, zámky 27,5 50,9

- telekomunikácie 56 27

- železnice 48,9 34,5

- energetika 44,2 38,3

5. Občania SR hodnotia spôsob privatizácie a jej súčasné smerovanie negatívne. Nevidia zmeny, vyvolané privatizáciou, resp. ich nepociťujú. Negatívne hodnotia dopady privatizácie a sú kritickí k tomu, ako sa uskutočňuje. Politiku súčasnej vlády v oblasti privatizácie hodnotili respondenti veľmi negatívne. Porovnanie výsledkov signalizuje nárast negatívnych postojov:

Privatizačná politika je

- správna 3,1% 3,3 %

- správna aj nesprávna 28,1 % 29,5 % 9,6 %

- nesprávna 56,5 % 52,7 % 74,1 %

- nevie odpovedať 12,3 % 13,4 % 16,2 %

Výrazne sa zvýšil počet občanov, ktorí považujú súčasnú privatizačnú politiku za nesprávnu.

Skryť Vypnúť reklamu

6. Obyvatelia nehodnotia dôsledky privatizácie pozitívne:

Dôsledky privatizácie na Slovensko ako celok považuje

1995 1996

- za pozitívne 4,7 % 3,9 %

- za negatívne 17,8 % 33,8 %

Pri posudzovaní dôsledkov privatizácie na ekonomiku SR veľmi málo respondentov ich hodnotí pozitívne (okolo 4 %), klesol počet respondentov, ktorí nevedia posúdiť dôsledky privatizácie z takmer 38 % na 21 %. Aj pozitívne aj negatívne dôsledky vidí približne 30 %. Výrazne sa zvýšilo negatívne hodnotenie dôsledkov privatizácie z 18 % na 34 %. Že sa nič nezmenilo, si myslelo 7 % obyvateľov (1995) a 11 % v roku 1996. Negatívny postoj majú viac muži ako ženy. Oveľa viac žien ako mužov nevie posúdiť dôsledky privatizácie. Pozitívne hodnotenie dôsledkov privatizácie je vyššie vo vekovej skupine 35 až 44 rokov. Negatívne hodnotenie je výrazne vyššie u občanov so stredoškolským vzdelaním s maturitou. Podľa regiónov je kladné hodnotenie dôsledkov privatizácie najvyššie u občanov Východoslovenského kraja, najnižšie u občanov Stredoslovenského kraja.

Skryť Vypnúť reklamu

Pri posudzovaní dôsledkov privatizácie priamo na respondenta, resp. jeho rodinu sa oproti roku 1995 zvýšil počet odpovedí, že nedochádza k zmene situácie v dôsledku privatizácie (z 39 %, na 45 %, resp. z 36 % na 42 %).

Hodnotenie občanov odráža netransparentný, rodinkársky spôsob privatizácie u nás. Pre proces transformácie ekonomiky však negatívne vnímanie privatizácie zo strany občanov nie je dobré. Napriek deformáciám je privatizácia nutný predpoklad trhovej ekonomiky. Zainteresovanosť súkromných vlastníkov na dobrom spravovaní ich majetku sa nedá účinne nahradiť. Nielen naše, ale aj zahraničné skúsenosti ukazujú, že štát nie je dobrý vlastník. Napríklad uvedená štúdia CPHR o privatizácii jednoznačne preukázala, že úroveň a dynamika efektívnosti je vyššia u súkromných podnikov. Zahraničné skúsenosti hovoria, že pri rozsiahlejšej privatizácii sa vlády snažili ju realizovať tak, aby nevznikali negatívne postoje občanov. Rešpektoval sa princíp rovnosti šancí, využívali sa niektoré formy zamestnaneckej participácie a pod. Tento aspekt sa v podmienkach SR ignoroval, o čom svedčia uvedené postoje občanov, čo bude mať vplyv na akceptovanie transformačných krokov v budúcnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. 30 000 eur pre tých, ktorí chcú zlepšiť život vo svojej komunite
  2. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi
  3. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov
  4. Kuriéra nezastavili ani preteky. S dodávkou prešiel rely
  5. Potrebujeme poďakovať vzorom. Preto rozbiehame novú biznis cenu
  6. Od legendárneho trhoviska po hanbu Bratislavy. Ako sa menilo Trnavské mýto?
  7. Varujú pred púštnymi búrkami v Dubaji
  8. Žabka rýchlo expanduje na západe Slovenska
  9. Divočina na ceste: ako postupovať, ak v noci zrazíte zviera?
  10. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  1. Žabka rýchlo expanduje na západe Slovenska
  2. Divočina na ceste: ako postupovať, ak v noci zrazíte zviera?
  3. 30 000 eur pre tých, ktorí chcú zlepšiť život vo svojej komunite
  4. Kuriéra nezastavili ani preteky. S dodávkou prešiel rely
  5. Termming vo Veľkých Kapušanoch modernizuje tepelné hospodárstvo
  6. Slováci prepadli SENCORMÁNII a hľadajú najstarší spotrebič
  7. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou?
  8. Samočistiace vypínače chránia pred infekciami
  9. Hobbymarket OBI predstavil nový koncept predajne v Michalovciach
  10. Aktuálne radarové a slovenské hlásenia v autokamere?
  1. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 7 055
  2. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 6 232
  3. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 4 698
  4. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať? 4 633
  5. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 4 381
  6. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem 4 017
  7. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 482
  8. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 430
  9. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy? 3 426
  10. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty 2 646
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu