Tak v Nemecku, ako aj v Česku je tento dokument sporný. Pravdu povediac, v našej susednej krajine, vzhľadom na nie najslávnejšiu minulosť v prvej polovici tohto storočia, sa tomu ani nemožno čudovať. Ešte totiž žijú svedkovia nacistických zverstiev, ktorí okrem tých, ktorí boli v pozícii pokusných králikov neľudských lekárskych experimentov `a la Mengele, nedostali ani fenig odškodného. A vzhľadom na existujúce nemecké zákony ho už priamo ani od Bonnu nedostanú.
Napriek tomu, že deklarácia nie je dokonalá, predsa len ju možno označiť za pomerne vyvážený dokument, za kompromis, ktorý by mohol znamenať akúsi hrubú čiaru za minulosťou. Ale rany sa ešte nezahojili. V tejto súvislosti je pozoruhodná nepísaná aliancia odporcov tak v Nemecku, ako aj v Česku. Kým všetky nemecké parlamentné strany, s výnimkou bavorskej CSU, súhlasia s textom deklarácie, v Čechách sa vytvára front odporu, v ktorom sú komunisti, republikáni, kým sociálni demokrati v prevažnej väčšine majú voči nej prinajmenšom vážne výhrady.
Niektorí dokonca navrhujú, aby český parlament schválil sprievodnú rezolúciu, ktorá by síce nebola pre Nemecko právne záväzná, ale obsahovala by výklad dokumentu pre potreby českej strany. A rovnaký názor má aj CSU, ktorá sa už dlhé desaťročia označuje za ochrancu práv po vojne odsunutých sudetských Nemcov. Aj mnohí českí intelektuáli, vrátane vodcov Pražskej jari, vyjadrujú výhrady. Možno sa podarí tento odpor otupiť trebárs tým, že by Kohl pri podpise urobil niečo podobné, ako Brandt historickým pokľaknutím pred 24 rokmi vo Varšave. Dvojdňová návšteva spolkového kancelára v každom prípade bude znamenať určitý prielom v česko-nemeckých vzťahoch. Ale v tejto citlivej otázke by to bolo málo, a treba aj konkrétne činy. Jedným z nich bude trebárs fond na podporu obetí nacizmu. Navyše, a to je zrejme najpodstatnejšie, samotný život píše nové kapitoly česko- nemeckého spolužitia. Možno lepšie ako tie spred viac ako polstoročia. A investície do budúcnosti sú tie najproduktívnejšie.
Po tejto deklarácii zrejme príde na pretras aj zmluvné doriešenie slovensko-nemeckých vzťahov, tak ako to napokon Bonn už dávnejšie avizoval. Keď pre nič iné, tak v mene tunajších všetkých obetí nacizmu by sa tento akt spravodlivosti nemal odkladať, aby sa potom mohla začať písať nová stránka vzájomných vzťahov v spoločnom európskom záujme.