Sobota, 18. september, 2021 | Meniny má EugéniaKrížovkyKrížovky

O asimilácii slovenskej literatúry v Čechách a fenoméne "neuplatnenia"

Zavolal mi najväčší znalec slovenskej literatúry v Čechách pán docent Patera a požiadal ma o článok do časopisu, ktorý rediguje. Dal mi aj tému na telo - zaujímalo by ho, ako vidím možnosť uplatnenia slovenskej literatúry v Čechách. A či to nejako súvisí

- pokiaľ sa ten slovenský literát v Čechách nielen uplatňuje, ale tu aj žije - s nutnosťou asimilácie. Sadol som si a napísal: O asimilácii.

Pán docent Patera mi zavolal a požiadal ma o tento článok práve vo chvíli, keď som mal za sebou krásny televízny zážitok: znova som si pozrel film z roku 1964 Kdyby tisíc klarinetů so skvelým výkonom Hany Hegerovej a vo vynikajúcej réžii Jána Roháča. V obidvoch prípadoch ide o asimilovaných slovenských umelcov. Asimilácia im nepochybne k úspechu pomohla. Ale najmä im pomohol ich talent. Film však už svojou povahou inklinuje k nadnárodnosti: hviezdny systém si často priamo vyžaduje, aby hviezda priletela z inej národnej galaxie. S literatúrou je to trochu inak. Literatúra, zviazaná s jazykom, je najmä v porovnaní s nonverbálnymi múzami tradične národnejšia - hoci po inšpiráciu si aj básnik môže ísť, kam len sa mu zachce. Nenahovárajme si však, že dielo, ktorého inšpirácia nebola ohraničená úzko národne, zároveň aj takto nadnárodne pôsobí. Krasko a Smrek žili a inšpirovali sa v Čechách - no máloktorý čitateľ v Čechách o nich čosi vie. Slovenská literatúra pôsobí predovšetkým na Slovensku. Česká literatúra funguje podobne. Kto a čo a prečo vlastne má to šťastie, že pôsobí aj v inej kultúre? Keď som sa dostal v úvahe až sem, zrazu som si uvedomil, že otázka pre mňa takto nestojí. Prečo vlastne sa mám ňou zaoberať? Predpokladom tzv. uplatnenia je iste šťastná zhoda niekoľkých okolností, medzi ktorými iste hrá poprednú úlohu talent autora a kvalita diela - no bohovia vedia, že medzi tými, čo sa vynikajúco uplatnili, boli často ľudia veľmi priemerní. A naopak. Takže, keď sa ja, dnes už starý muž, obzriem a zamyslím nad tým, ktorá to bola vlastne otázka, čo ma celý život zaujímala oveľa viac ako otázka "uplatnenia", zisťujem, že to bol skôr fenomén "neuplatnenia". A to v celom rozsahu. To znamená nielen fenomén "neuplatnenia" slovenskej literatúry v Čechách, ale kdekoľvek na svete - teda aj jej "neuplatnenie" doma.

Skryť Vypnúť reklamu

Uvediem príklad. Od roku 1958, keď som sa stretol s prvou Slobodovou poviedkou, som nepochyboval, že je to pán spisovateľ. Odvtedy až do jeho smrti som bol Slobodovým priateľom a pokúšal som sa oznámiť túto svoju istotu iným priateľom a vôbec slovenskej kultúrnej verejnosti. Celý čas som sa však - s výnimkou niekoľkých, ktorí zmýšľali ako ja - dozvedal, že Sloboda je insitný autor, ktorého preceňujem. Keď som v roku 1982 o jeho Rozume napísal, že je to svetový román, aj keď svet o ňom nič nevie, niekoľko literárnych teoretikov odmietlo tú neškodnú vetu ako feldekovské zveličenie. Mohlo by sa zdať, že socializmus bol nevhodná politická klíma pre uplatnenie svojrázneho talentu. Lenže - veci zrejme fungovali aj fungujú inak. Za socializmu sa podarilo vydať takmer všetko, čo Sloboda napísal, aj keď obraz socializmu v jeho diele nebol lichotivý. Dokonca aj starší spisovateľ, na ktorého názor Slobodove diela dlho narážali, po prečítaní Rozumu kapituloval a kladne sa o ňom vyjadril. (Povedal som mu vtedy: "Som rád, že sa tvoj názor na Slobodu vyvinul." "Nie môj názor na Slobodu, to Sloboda sa vyvinul," bránil sa starší spisovateľ. Bol to jeho sebaklam, ale zaplaťpánboh aj zaň.)

Skryť Vypnúť reklamu

Prišla nežná revolúcia a zatiaľ čo ja som trávil čas na VPN-ke, Sloboda písal veľký román Krv. A tak ako kedysi Narcis - aj Krv po dopísaní doniesol ku mne. Mal som mu v tom novom čase pomôcť rozhodnúť, kam to dať. Najprv som zisťoval situáciu v novom vydavateľstve. Jeho predstaviteľovi sa to však zdalo veľmi rozsiahle, a teda aj nákladné. Azda by to šlo, keby sa to skrátilo na polovicu. Vzal som rukopis a zaniesol som ho do Slovenského spisovateľa. Tam, chvalabohu, fungoval ešte z prednovembrovej minulosti zdedený kult Slobodu - aj po mojom odchode ho tam mal ešte vždy kto pestovať, najmä Štefan Strážay, Štefan Moravčík a Vierka Prokešová. Krv vyšla bez jediného škrtu, aj sponzor sa našiel. Po Krvi nasledovali Jeseň, Herečky, Pamäti - všetko Slovenský spisovateľ. Z nových vecí len Útek z rodnej obce vydal Hevi. Ak k tomu prirátame dve divadelné hry a televízny scenár, mohlo by sa zdať, že obdobie postkomunizmu bolo pre uplatnenie Rudolfa Slobodu predsa len priaznivejšie - aspoň on sám akoby to svojou chuťou do písania potvrdzoval. Ani toto však neplatí. Chuť do písania mal Rudolf Sloboda celý život stále rovnakú. A rovnakú chuť znova a znova sa prejavovať si uchovalo aj isté nepochopenie. Tak za socializmu, ako po ňom. Horko-ťažko sa zo svojho presvedčenia, že Sloboda je insitný autor, vyliečil starší spisovateľ - a už tu bol na stránkach nového časopisu mladý kritik, ktorý posielal Slobodu do starého železa. Dôvod? Vraj je "insitný". Aký asi druh asimilácie môže spisovateľovi pomôcť, keď má tu smolu, že stále kohosi dráždi? Sloboda usúdil, že keď sa dostaví únava, už sa dá asimilovať len jediným spôsobom.

Skryť Vypnúť reklamu

Skôr, ako som odovzdal článok pánu docentovi Paterovi, dal som ho prečítať svojej žene, ktorá má na všetko opačný názor ako ja. "To je tvoj problém," povedala. "Keď mne vyšla poviedka vo Vlaste, tá pani, čo predáva v novinovom stánku pri metre, sa mi hneď na druhý deň prihovorila: ,Čítala som - a takto mi tiekli slzy.`"

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí
  2. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  3. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  4. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  5. Slovenský orloj – svetová atrakcia
  6. Predplaťte si SME.sk s garanciou vrátenia peňazí
  7. Kanceláriám ešte neodzvonilo
  8. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér
  9. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých?
  10. Tam, kde sa ľahko verí na zázraky
  1. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  2. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  3. Vystúpte z radu, postavte si moderný dom podľa seba
  4. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  5. Poznáme slovenské cesty s najkrajším výhľadom!
  6. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  7. Mototechna tento rok predala už vyše 8 tisíc zánovných áut
  8. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  9. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  10. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  1. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 7 455
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 6 621
  3. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 5 688
  4. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 297
  5. Maldivy, Maurícius či Mexiko sú na dosah jediným letom 3 009
  6. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 2 869
  7. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 2 799
  8. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 2 292
  9. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu 1 898
  10. Uznávané štúdio oživilo zanedbané štvrte. Prišlo do Bratislavy 1 817
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu