Už mesiace dostáva americký senátor Alfons D`Amato (na snímke ČTK/AP) Švajčiarsko do rozpakov. Jeho rôzne odhalenia týkajúce sa nacistického zlata a židovských peňazí na švajčiarskych bankových kontách sa nezriedka opierajú o pochybné zdroje, alebo sa ukazuje, že sú často viac či menej známe. D`Amatovi sa však napriek tomu podarilo spoločne so Svetovým židovským kongresom Bern priviesť do situácie, keď ťažko hľadá argumenty na svoju obhajobu.
Pre Švajčiarov môže byť len malou útechou, že D`Amato ako politik je veľmi diskutabilnou osobnosťou aj v USA. 59-ročný senátor je nielen obratným politickým stratégom, ale je považovaný tiež za bezohľadného mocenského politika, ktorého od vzostupu z malého komunálneho činiteľa sprevádzali na ceste do Washingtonu početné škandály. Syn talianskeho prisťahovalca, ktorý v Kongrese zastupuje štát New York, stelesňuje populistu par excellence, býva často hlučný a v nutnom prípade tiež vulgárny. Keď ho v roku 1980 prekvapujúco zvolili do Senátu za New York tradične ovládaný demokratmi, vyslúžil si rýchle prezývku "senátor Výmoľ". Vytrvalo a bez ideologických okolkov sa pokojne zasadzuje za zlepšenie stavu ciest a získava tak body u svojej domácej voličskej klientely. Potom, čo pred dvoma rokmi prevzal predsedníctvo bankového výboru Senátu, začal D`Amato výrazne ovplyvňovať rozpočtové a daňové diskusie. Ako renomovaného právnika ho považujú za priateľa investičných firiem na Wall Street. Za odmenu dostal D`Amato rekordné príspevky na politickú činnosť od súkromného hospodárskeho sektora. Aj vo svojich "výletoch" do medzinárodnej politiky má senátor vždy na zreteli domáce volebné hlasy, a týka sa to nielen zlata obetí nacistického holocaustu. S D`Amatovým menom sa tiež spája zákon, ktorý uvaľuje sankcie na zahraničné koncerny, ktoré investujú v Iráne či Líbyi , čo kritizujú aj mnohí spojenci USA.