ako oznámil sám Lebeď, totiž nebude.
"Generál Lebeď je na návšteve v Nemecku ako súkromná osoba," tak znela tá veta v tlačovom vyhlásení nemeckej vlády, ktorou sa Kohl a spol. snažili zachovať fasádu korektnosti voči ťažko chorému priateľovi Borisovi Nikolajevičovi. Zbytočne - návšteva vyznela ako dosť nechutný pokus o politickú eutanáziu Jeľcina. Lebeď totiž s kamennou tvárou pri každej príležitosti novinárom oznamoval, že by sa už čoskoro chcel stať prvým mužom v Kremli, a to napriek tomu, že vylúčil Jeľcinovo dobrovoľné odstúpenie. Exgenerál tým de facto dal najavo, že Jeľcin jednoducho čoskoro zomrie. Napriek týmto taktným jemnôstkam bol Lebeď vítaným hosťom predsedov frakcií všetkých dôležitých nemeckých politických strán. Aj v ďalších aspektoch pristupoval exgenerál s kamennou tvárou - ako ho prezvali nemeckí novinári - ku svojim hostiteľom ako k pacientom psychiatrickej kliniky, ktorých treba preliečiť elektrošokovou terapiou. "Rusko nie je v súčasnosti demokraciou a aj za mojej vlády bude diktatúrou. Diktatúrou zákonov," oznámil arogantne, aby vzápätí vyzval nemeckých podnikateľov investovať do takéhoto nádejného Ruska. Lebeď, ktorý pricestoval do Nemecka okrem iného aj na pozvanie nemeckej Spoločnosti pre zahraničnú politiku, si nemohol nechať ujsť príležitosť vyjadriť svoj názor na zbytočnosť rozšírenia NATO. Ako alternatívu ponúkol nepriamo nemeckým politikom silné rusko-nemecké priateľstvo. "Ak sa aj NATO rozšíri, tak len o štyri krajiny - nie o viac!" znelo Lebeďovo posolstvo pre prípad, že by nemeckí politici jeho veľkorysú ponuku predsa len odmietli.
Bohužiaľ, kým Lebeďove pseudoalternatívy k rozšíreniu NATO možno brať ako absurdnú fatamorgánu mocou posadnutého exgenerála, jeho slová, ktorými de facto vylúčil možnosť druhého kola transatlantickej integrácie, je nutné brať ako názor, s ktorým sa stotožňuje celá ruská politická reprezentácia. Rusko sa nenechá ponížiť dvakrát.
Autor: ZOLO MIKEŠ, MNÍCHOV
