Sobota, 25. september, 2021 | Meniny má VladislavKrížovkyKrížovky

Nevyhnutné, potrebné a dokonca príjemné

Písať si privátny denník patrí k takpovediac štandardným činnostiam každého diplomata, no verejnou literatúrou sa tento žáner stáva až oveľa neskôr, spravidla až vtedy, keď autor je už definitívne a nezvratne "ausser Dienst". Rudolf Chmel, v rokoch 1990-1

992 mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Maďarskej republike, toto nepísané pravidlo porušil a svoje denníkové záznamy vydal knižne ani nie štyri roky po skončení svojej diplomatickej misie.

Kniha vyšla na sklonku minulého roka v ambicióznom vydavateľstve Kalligram pod názvom Moja maďarská otázka a s podtitulom Zo zápiskov posledného československého veľvyslanca v Maďarsku. Teda nie "zápisky", ale "zo zápiskov" - gramatická forma jasne signalizuje obmedzenia a nevýhody "predčasných" spomienok diplomata. Všetko je ešte čerstvé a neusadené, protagonisti príbehov zväčša pri (politickom) živote a zrejme ani sám autor v diplomacii a politike ešte nepovedali posledné slovo; skrátka - aktuálne udalosti sa ešte nestali udalosťami historickými. To ho jednoducho núti svoje zápisky selektovať: nie všetko povedať, niečo z povedaného nedopovedať, mierniť sa v hodnoteniach udalostí a ich aktérov a - z pohľadu zvedavého čitateľa - obrať nás o pôžitok nazrieť spolu s autorom cez kľúčovú dierku do politických budoárov a uzrieť ich obyvateľov v spodnej bielizni. Možno neskôr... Pozrime sa však na vec z druhej strany: ak sa Chmel rozhodol vydať svoje zápisky práve teraz, znamená to, že svojím pohľadom na maďarsko-slovenské vzťahy mieni vstúpiť do aktuálneho politického kontextu, chce svojou knihou zaujať k nim postoj, niečo objasniť a celkom iste i niečo ovplyvniť.

Skryť Vypnúť reklamu

Byť česko-slovenským ambasádorom v Budapešti naozaj nebolo diplomatický med lízať - Rudolf Chmel, slovenský intelektuál, pôvodným povolaním literárny historik so špecializáciou na slovensko-maďarské literárne a kultúrne vzťahy, na jar 1990 nastúpil na bezpochyby najťažšiu "štáciu" česko-slovenského zastúpenia v zahraničí po páde komunizmu v krajinách strednej a východnej Európy. Zjednodušene povedané, kotol socialistického internacionalizmu vybuchol, sovietskou armádou zlepené bratstvo štátov a národov Varšavskej zmluvy vyletelo do vzduchu a rýchlo sa začalo meniť na vzájomné nacionalistické nevraživosti a nenávisti najrozličnejších farieb, vôní a chutí. Na slovenskej i maďarskej strane revitalizácia národného cítenia naberala na seba podoby kontroverzného až konfrontačného nacionalizmu a to sa ostro premietalo do vzájomných medzištátnych vzťahov. V rozhovore pre maďarský denník Népszebadság (7. 1. 1993) Chmel na otázku, prečo vzájomné predsudky majú v slovensko-maďarských vzťahoch taký silný život, formuluje svoju odpoveď s otáznikom: "Je to v potrebe vytvárať na obidvoch stranách obraz nepriateľa, v potrebe pestovať historické mýty, v potrebe hľadať vinníka, ktorý by bol vinný za chyby, omyly minulosti - raz za maďarizáciu, inokedy za Trianon či Viedenskú arbitráž, potom za výmenu obyvateľstva, násilnú či prirodzenú asimiláciu atď.?" A dodáva: "Lenže takéto večné rekriminovanie predstavuje začarovaný kruh, nemá v praktickej politike vôbec zmysel a vždy, keď sa k nemu politika uchyľuje, znamená to slepú uličku a iba náhradný problém, zakrývajúci oveľa vážnejšie otázky, najmä vnútropolitické."

Skryť Vypnúť reklamu

Z nejednej pasáže Chmelovej knihy cítime: keby vzťahy medzi krajinami boli v kompetencii diplomatov, bolo by na svete menej káuz a napätia. Ale veľvyslanec je človek v službe, je tykadlom zahraničnej politiky svojej vlasti voči štátu, kde pôsobí. Ak sú vzájomné medzištátne vzťahy harmonické, môže sa príjemne nudiť, ak sú problematické, ocitá sa medzi dvoma mlynskými kameňmi. Pôsobenie v priesečníku dvoch transformujúcich sa postkomunistických krajín so všetkými vyššie naznačenými problémami, ktoré padli na plecia nových a neskúsených politických elít, nudou naozaj nehrozilo, a pokiaľ ide o mlynské kamene, Chmel mal to "šťastie", že boli tri - česko-slovenský (český), slovenský a maďarský. Po páde komunizmu sa proti sebe rozbehli maďarský veľkopanský a slovenský malopanský nacionalizmus nie ako akademický problém, ale ako každodenná politická prax, realizovaná mnohými nezriedka vrcholovými politickými predstaviteľmi na obidvoch stranách. O čo menej to vnímalo pražské ústredie, o to väčšie problémy to robilo federálnemu veľvyslancovi Chmelovi - rozpad ČSFR sa v tom čase už začal posúvať z oblasti fikcií do sféry geopolitickej reality. Veľvyslancov povzdych zo 16. 11. 1991 "Celá `kauza` (išlo o istý výrok premiéra ČSFR Mariána Čalfu - pozn. J. Š.) je dôsledkom toho, že ani ČSFR, ani SR nemá vypracovanú koncepciu zahraničnej politiky voči MR a podlieha improvizácii a náhodnosti" hovorí jasnou rečou. A keď si uvedomíme, že činná sopka, na ktorej maďarsko-česko-slovenské a maďarsko-slovenské vzťahy ležali (a ležia), sa volá Vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros, môžeme ťažkosti Chmelovej diplomatickej misie "vychutnať" v celej ich šírke a hĺbke.

Skryť Vypnúť reklamu

Chmelove zápisky i v tom čase publikované články a rozhovory, ktoré tvoria integrálnu súčasť knihy, dokazujú, že jeho pôsobenie v Budapešti bolo naplnená enormným úsilím odčarovať ten začarovaný kruh obojstranne zneužívaného národného cítenia, zastaviť to neproduktívne, neurotizujúce, ale predovšetkým nezmyselné posúvanie historických krívd a tráum do politickej súčasnosti, aby sme, ako si 13. 12. 1991 značí, "konečne mohli budovať slovensko-maďarské vzťahy ak už nie na pozitívnom, tak aspoň na reálnom základe". Zoči-voči tejto výzve prejavil Chmel veľkú mieru politickej, odbornej a v neposledom rade i veľmi dôležitej osobnostnej vybavenosti. Ak videl zmysel svojho pôsobenia v znižovaní vzájomného napätia, v zmäkčovaní nezmieriteľných postojov, v obrusovaní hrán radikálnych stanovísk jednej i druhej strany, neviedol ho k tomu iba jeho diplomatický status, ale aj - a predovšetkým - bytostný záujem vlastný európskemu intelektuálovi. Chmel, vyškolený u najlepších kritických duchov slovenských pomerov (Ján Lajčiak, Hodža, Matuška...), jednoducho neznáša slovenské zápecníctvo s jeho ukrivdeneckými postojmi, no rovnako sa mu protiví (veľkouhorské) velikášstvo, stojace na šovinistických nohách. Vie, že ak sa tieto "hodnoty" národných mentalít prenášajú do medzinárodnej politiky, je to začiatok cesty do pekla. S odstupom a triezvosťou kultúrneho historika 11. 5. 1992 hovorí, že "politika sa má orientovať na racionálne zámery s budúcnosťou, a nie na dovolávanie sa minulosti... (...) Kým totiž v spoločnosti nie sú vybudované základy skutočnej politiky, ľahko sa presadzuje a najmä zneužíva historické politizovanie, na čo je dosť príkladov v našej tradícii nielen teraz či v nedávnych desaťročiach."

Skryť Vypnúť reklamu

Okrem denníka diplomata rovnocennou, ba azda ešte závažnejšou súčasťou knihy sú Chmelove politické eseje, state a rozhovory nielen z čias jeho misie, ale najmä po nej - aj to je dôkaz, že prvým a zároveň posledným predstaviteľom demokratizujúceho sa Česko-Slovenska v demokratizujúcom sa Maďarsku bol nadovšetko kompetentný znalec pomerov a vzťahov medzi susedmi, ktorých nezmeniteľnou danosťou je žiť vedľa seba. Aj keď to na prvý pohľad tak nevyzerá, Chmelova kniha je o tom, že je to v integrujúcej sa Európe nevyhnutné, potrebné a dokonca príjemné. Ak tomu dnešná realita maďarsko-slovenských vzťahov nezodpovedá, treba sa lepšie prizrieť, kto eskaluje napätie medzi našimi národmi a štátmi a čo tým sleduje - na obidvoch stranách uvidíme xenofóbnych politických trpaslíkov, ktorí zneužívajú prirodzené národné cítenie obyčajných ľudí. "Medzinárodná diplomacia môže byť síce aj vecou osobnej, straníckej, národnej či štátnej prestíže, ale aj, ba najmä vecou dlhého, trpezlivého vyjednávania," píše Chmel, lebo vie, že základom pre historické "slovensko-maďarské vyrovnanie" a v konečnom dôsledku pre akékoľvek vyvážené medzištátne vzťahy je obojstranná schopnosť empatie, kvalita komunikácie a ochota robiť kompromisy. Fenoménom takéhoto "dlhého, trpezlivého vyjednávania" je aj jeho "maďarská otázka".

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. „Prezlečte“ svoj domov! V móde je šetrenie peňazí aj prírody
  2. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  3. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  4. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  5. Znalec slovenského brandy
  6. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  7. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  8. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  9. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  10. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  1. Samočistiace vypínače chránia pred infekciami
  2. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  3. Hobbymarket OBI predstavil nový koncept predajne v Michalovciach
  4. Aktuálne radarové a slovenské hlásenia v autokamere?
  5. Tesco announces net-zero target of 2035 for its operations
  6. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  7. Lekárska prehliadka pre cudzincov je v Nitre, aj bez objednania
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Rozšírená realita a ovládanie na diaľku
  10. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  1. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 6 778
  2. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 6 175
  3. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 5 323
  4. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 4 502
  5. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 517
  6. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 319
  7. Slovenský orloj – svetová atrakcia 3 213
  8. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 180
  9. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 117
  10. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať? 2 710
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu