Pondelok, 27. september, 2021 | Meniny má CypriánKrížovkyKrížovky

Hebron - ďalší krok na ťažkej ceste k mieru

Izraelská armáda by sa mala v najbližších dňoch stiahnuť z posledného - ôsmeho - mesta na západnom brehu Jordánu. Dohoda o Hebrone, ktorú parafovali hlavní vyjednávači Palestínčanov a Izraela včera hodinu po polnoci, sa rodila ťažko a obidve strany museli

pristúpiť na kompromisy. Už dnes o nej možno povedať, že obsahuje zárodky nových nejasností a sporov. Je veľmi pravdepodobné, že vzbudí protiakcie extrémistov v obidvoch táboroch. Izraelský premiér však bude mať situáciu ťažšiu než jeho palestínsky "bratranec": S dohodou je nespokojných mnoho členov izraelskej vlády, nehovoriac o židovských osadníkoch v Hebrone a jeho okolí. Podľa nedávnych prieskumov schvaľuje odsun z Hebronu len 55 percent Izraelčanov.

Hebron je jedným z najstarších miest sveta, je posvätným mestom troch náboženstiev, je sídlom Hrobky prorokov, do ktorej sa oddelene chodia modliť moslimi i židia. Novodobé dejiny tohto mesta poznamenali v rokoch 1929 a 1936 dva moslimské pogromy proti židom, ktoré znamenali ich vyhnanie z mesta. Po vzniku Izraela a prvej arabsko-izraelskej vojne Hebron anektovalo Jordánsko. Židovskí osadníci sa sem vrátili, keď ho Izrael znovu získal v šesťdňovej vojne v roku 1967. Spolužitie židovského "geta", obkoleseného palestínskou presilou a istené zbraňami izraelskej armády, nedospelo nikdy k skutočnému pokoju. V Hebrone totiž žijú skupinky s najextrémnejšími predstavami, do krvi nenávidiace druhú stranu. Do najnovších dejín vstúpil čin osadníka Barucha Goldsteina, ktorý vo februári 1994 postrieľal pri modlení v Hrobke prorokov tri desiatky Arabov. Napriek tomu dnes, takmer dva roky po tejto masakre, po zavraždení prezidenta Jicchaka Rabina židovským fanatikom, po mnohých ďalších krvavých incidentoch a odkladoch, dohoda konečne uzrela svetlo sveta. Pre Palestínčanov je dôležité, že obsahuje ďalší, i keď oproti predchádzajúcim harmonogramom posunutý údaj o odchode izraelskej armády z vidieckych oblastí západného brehu Jordánu - koniec augusta 1998. Izrael teda ustúpil od doteraz presadzovaného mája 1999, Palestínčania od "svojho" septembra 1997. Sporný však zostáva rozsah územia západného brehu, ktoré dostane palestínska samospráva - kým Jásir Arafat hovorí o 87 až 90 percentách, Netanjahu o maximálne tretine územia, ktoré obsadil Izrael v roku 1967. Včerajšia dohoda rozsah územia presne neurčuje, Izrael však tvrdí, že dostal od USA ako sprostredkovateľa v tejto veci voľnú ruku. Teoreticky by mali v auguste 1998 zostať izraelskí vojaci len v židovských osadách plus v ďalších zónach dôležitých pre bezpečnosť Izraela, v praxi však nikto presne nevie, ktoré územia určí Izrael ako neodstúpiteľné.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa dohody by v Hebrone teda v najbližších dňoch mali zostať len policajti, novinkou budú spoločné izraelsko-palestínske hliadky okolo židovských osád. Palestínska polícia bude môcť byť pri hliadkach v okolí židovských osád vyzbrojená len pištoľami (pri nepokojoch v Jeruzaleme a ďalších mestách vlani v septembri sa miesto toho, aby urobila poriadok, pridala aj so svojimi samopalmi na stranu palestínskych vrhačov kameňov). Okrem toho vzniknú i spoločné policajné oddiely špeciálneho určenia. Štatút palestínskej samosprávy sa prerokuje samostatne. Nejasnosti, ktoré vzniknú pri uskutočňovaní terajšej dohody, však môžu spôsobiť, že sa opäť zabudne na postupnosť a jednotlivé strany si pri nátlaku na svojho partnera nebudú vyberať prostriedky.

Skryť Vypnúť reklamu

Isté talianske noviny nedávno napísali, že najpragmatickejšie by bolo, keby sa 450 židovských osadníkov z Hebronu odsťahovalo. Je zrejmé, že potrvá generácie, kým sa tu skutočne vytvoria podmienky na normálne spolužitie. Ak vôbec. Zakladanie nových osád za Jordánom je jednoznačne proti mierovému procesu. Nik však nemôže od nijakej izraelskej vlády žiadať, aby svojich ľudí práve z Hebronu stiahla. (I keď sú to mnohí ľudia, ako bol Baruch Goldstein...)

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi
  2. 30 000 eur pre tých, ktorí chcú zlepšiť život vo svojej komunite
  3. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov
  4. Kuriéra nezastavili ani preteky. S dodávkou prešiel rely
  5. Potrebujeme poďakovať vzorom. Preto rozbiehame novú biznis cenu
  6. Mladí slovenskí filmári zvíťazili na festivale v Barcelone
  7. Varujú pred púštnymi búrkami v Dubaji
  8. Od legendárneho trhoviska po hanbu Bratislavy. Ako sa menilo Trnavské mýto?
  9. Žabka rýchlo expanduje na západe Slovenska
  10. Divočina na ceste: ako postupovať, ak v noci zrazíte zviera?
  1. Mladí slovenskí filmári zvíťazili na festivale v Barcelone
  2. Orange pokračuje v systematickej podpore digitálneho vzdelávania
  3. Zahlasujte za ďalší klimatický projekt s podporou dm
  4. Vydajte sa po stopách kvalitnej kávy
  5. Orange má najkvalitnejšiu mobilnú sieť na Slovensku i v Európe
  6. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  7. "Vzrušenie, nadšenie a radosť" tvrdí DJ Milan Lieskovský
  8. Žabka rýchlo expanduje na západe Slovenska
  9. Divočina na ceste: ako postupovať, ak v noci zrazíte zviera?
  10. 30 000 eur pre tých, ktorí chcú zlepšiť život vo svojej komunite
  1. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 7 069
  2. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 6 258
  3. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 6 232
  4. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 4 997
  5. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať? 4 954
  6. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem 4 170
  7. Trnavské mýto: Od centrálneho trhoviska ku kongresovej sále 3 848
  8. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy? 3 447
  9. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 273
  10. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty 2 652
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu