V mestách a obciach týchto dní sa po celom Slovensku objavujú petičné hárky, na ktorých sa zbierajú podpisy obyvateľov pod petíciu za priamu voľbu prezidenta SR občanmi. Aktivisti, predovšetkým zo strán súčasnej opozície, neľutujú čas, ktorý trávia pri stolíkoch, neraz aj v mrazoch. Striedajú sa i na sekretariátoch, obchádzajú rôzne zhromaždenia a podujatia, poniektorí, predovšetkým v obciach, navštevujú domácnosti. Kde-tu sa stretnú so strachom, s nedôverou, niekde i s nadávkami a tvrdým odmietnutím, ale iniciatíva sa rozbieha a podpisov pribúda až v nečakanom množstve. Poniektorí oslovení či okoloidúci sa netaja strachom. Slovensko už zažilo policajnú raziu za účelom preverovania podpisov pod inou petíciou. Ale tá dnešná má odlišný priebeh. Sprevádza ju množstvo informácií, vysvetľovania, mítingov a stretnutí. Aktívni občania vyzývajú k občianskej aktivite, ktorá akosi v poslednom čase ochabla. To nie je konfrontácia ani boj s vládnou mocou, ktorá napokon referendum o priamej voľbe prezidenta ani nemusí odmietnuť. To je jednoducho spôsob uplatňovania práva občana rozhodovať o niečom zrozumiteľnom a dôležitom. Príležitostí na občiansku aktivitu zase nie je až tak veľa na to, aby táto bola nezaujímavá. Strach z vlastných práv nie je namieste. A koaličné pseudoargumenty o ohrození ústavnosti...? To nech si potom, ak bude treba, riešia legislatívci.