Sobota, 25. september, 2021 | Meniny má VladislavKrížovkyKrížovky

Rozpočet ako závažie do budúcnosti

V západných demokratických krajinách (ku ktorým sa slovne vehementne hlásime) sa rozpočet prijíma často niekoľko týždňov a tomuto procesu predchádza viacmesačná diskusia. U nás sa jeden z najzávažnejších zákonov roka prijal veľmi rýchlo - za dva dni.

Poslanci vládnej koalície sa dokonca tak ponáhľali splniť to, čo sa od nich žiada, že najprv odhlasovali skrátenie rozpravy na desať minút pre každého poslanca (ako povedal A. M. Húska: aby sa zabránilo pokusu rozbíjať ekonómiu času pri priebehu rokovania), a potom na desať minút pre jednotlivé politické kluby - pretože podľa J. Slotu sa už toho povedalo dosť a on nemienil sedieť v parlamente do rána (nakoniec sedel do štvrtej nadránom).

Možno povedať, že výsledok zodpovedá spôsobu, akým bol pripravený a prijatý. Odráža spôsob myslenia vládnej garnitúry, zvyknutej na jednoduché riešenia, ktoré sú krátkodobo efektné a efektívne, z dlhodobej perspektívy však znamenajú vážne problémy. Predovšetkým je to rastúce zaťaženie z titulu deficitu štátneho rozpočtu a narastajúcej dlhovej služby, ktorá v roku 1997 pohltí prakticky 20 percent rozpočtovaných prostriedkov. V tomto roku je naplánovaný najvyšší deficit ŠR v histórii Slovenska - celých 36,9 mld Sk, pričom navyše sa budú emitovať štátne dlhopisy vo výške 5 mld Sk na krytie výstavby diaľnic (tu sa zadĺži 1,8 mld Sk aj Štátny fond cestného hospodárstva), 2 mld na vybudovanie Eximbanky, a pod. Štát si požičia od budúcnosti aj inde: tým, že znížil svoje platby do fondov Sociálnej poisťovne (ináč povedané - ušetril na úkor dôchodcov). Toto všetko znamená, že skutočný deficit tzv. verejných rozpočtov v roku 1997 sa priblíži k 50 mld Sk. Ubezpečovanie podpredsedu vlády a ministra financií Sergeja Kozlíka, že sa vlastne nič nedeje, pretože z deficitu ŠR dve tretiny (25,7 mld Sk) tvorí splácanie záväzkov za minulé roky, teda skutočný fiškálny deficit je len niečo okolo 11 mld Sk, je mätúce. Ide totiž len o technickú operáciu: požičiavanie si na splácanie starých dlhov, čím sa dlhové bremeno presúva do ďalších rokov. Otázne je, kedy a čím tieto dlhy budeme platiť. To však je vecou budúcnosti a súčasná vláda vyvoláva dojem, že jej základným heslom je: po nás potopa.

Skryť Vypnúť reklamu

Tým najfundamentálnejším rizikom štátneho rozpočtu je jeho celková konštrukcia, filozofia, z ktorej vychádza: totiž fakt, že sústreďujú obrovské prostriedky do rúk štátu. Štátni úradníci sa zameriavajú na makroekonomické ukazovatele a v honbe za ich výškou sa nestarajú príliš o to, aká je ich štruktúra. Preto sa budú v zrýchlenom tempe a sčasti na dlh stavať kilometre diaľnic - aj keď nie je isté, čo sa na nich bude vlastne transportovať, urýchlene sa vybuduje mohutný aparát štátnej správy, peniaze dostane SIS a polícia (pretože ide o tzv. verejnú spotrebu, ktorá sa ráta do tvorby HDP, navyše ide o silové rezorty, ktoré chce mať súčasná moc pripravené a poruke). Školstvo a zdravotníctvo naopak budú musieť počkať: výsledky ich pôsobenia sa prejavia až o niekoľko rokov. Zato základné kamene diaľnic sa dajú už dnes mediálne prezentovať ako viditeľný dôkaz úspechu. Nehovoriac o tom, že takto možno pomerne rýchlo dosiahnuť práve tie žiaduce vysoké makroekonomické ukazovatele - predovšetkým rast HDP.

Skryť Vypnúť reklamu

Tu sa však objavujú limity takéhoto prístupu k tvorbe rozpočtu. Slovensko je krajina s mimoriadne otvorenou ekonomikou. Je odkázané na nákup surovín (technických, ale aj energetických) a vývoz hotových výrobkov. Naráža sa tu na problém konkurencieschopnosti našej produkcie na svetových trhoch. Tú môže zabezpečiť len celková prestavba hospodárstva, jeho vybavenie modernými technológiami - a to stojí značné finančné prostriedky. Je však známe, že naše podniky sú podkapitalizované, z vlastných zdrojov nemôžu v dostatočne krátkom čase vyprodukovať potrebné množstvo peňazí. Zdroje z prílevu zahraničného kapitálu sú obmedzené, nakoľko ten na Slovensko (aj vďaka politickej situácii) neprúdi v dostatočnom objeme. Rovnako negatívne sa prejaví zničenie dôvery v kolektívne investovanie, ktoré by združilo finančné prostriedky obyvateľstva. Ostáva teda jediný dostupný zdroj: bankové úvery. Lenže tie sú jednou z najdrahších foriem financovania: predražujú ich úroky. Ich výška sa podľa ostatných správ vyšplhala až nad 20 percent. V našom prípade možno predpokladať, že úroková miera sa bude zvyšovať práve (aj) vďaka deficitu štátneho rozpočtu, ktorý sa bude kryť vydávaním pokladničných poukážok, obligácií a iných druhov cenných papierov. Pretože ide o cenné papiere, emitované štátom (teda sú to bezrizikové cenné papiere, pričom ich výnos je momentálne asi 15 percent ročne), možno predpokladať, že o ne bude záujem zo strany bánk. Tie za ne vydajú významný objem finančných prostriedkov. O rovnaký objem finančných prostriedkov sa však zníži množstvo peňazí, dostupných pre podnikateľskú sféru - tých peňazí, ktoré mali byť použité na reštrukturalizáciu podnikov a teda na budúcu konkurenciaschopnosť našej ekonomiky... Zdroje financií však budú obmedzené aj z iných príčin: podľa pracovníka Prognostického ústavu SR Pavla Karásza možno v tomto roku očakávať klesajúcu mieru úspor obyvateľstva. Peniaze teda budú vzácne - a čo je vzácne, to je drahé. Všetky doterajšie zahraničné skúsenosti hovoria, že podnikateľský sektor umiestni finančné zdroje presnejšie a efektívnejšie ako štát (s týmto názorom sa stotožnil aj guvernér Národnej banky Slovenska Vladimír Masár), znamená to teda, že aj tak zmenšujúce sa finančné prostriedky sa budú navyše vynakladať ekonomicky menej efektívne, ako by to bolo možné a potrebné.

Skryť Vypnúť reklamu

Za situácie, keď sa obchodná a s ňou platobná bilancia Slovenska prepadla do hlbokého mínusu, pričom tento trend bude pravdepodobne pokračovať (odbúrala sa dovozná prirážka a s ňou jedna brzda dovozu), hrozí ďalšie riziko. Všetky prostriedky, ktoré sa "vrazia" do štátom financovanej výstavby diaľnic, do rozvoja štátnej správy, do SIS a podobne (tzv. verejná spotreba štátu), sa skôr alebo neskôr prejavia inflačným tlakom - premietnu sa totiž do ziskov firiem, miezd, a teda do spotreby obyvateľstva. Tým sa zvýši záujem o tovary z dovozu a obchodná bilancia sa bude ďalej zhoršovať. Ak vláda neprikročí k administratívnym opatreniam (čo by dočasne pomohlo slovenským výrobcom, ale dlhodobo asi nie spotrebiteľom a ani samotnej ekonomike), stabilitu meny nebude možné dlhodobo udržať a bude treba prikročiť k devalvácii meny. NBS už dala najavo, že je rozhodnutá čeliť inflačným tlakom (ktoré sa prejavili už v polovici minulého roka) napríklad zvýšením povinných rezerv bánk a úpravou diskontných sadzieb. V talóne jej ostáva ešte možnosť stanovenia úverových limitov. Tým by sa objem úverov, dostupných pre podnikateľskú sféru, ešte viac znížil - následne by ešte viac stúpli úroky (cena za pôžičku). "Drahé peniaze" však vedú k spomaleniu rastu ekonomiky (vyjadrenej rastom HDP) a vyššej nezamestnanosti. Bludný kruh sa uzavrie...

Skryť Vypnúť reklamu

Toto všetko sú možné plody pôsobenia terajšej vládnej garnitúry. Bohužiaľ, ich dozrievanie (a s ním spojené poznanie významnej časti obyvateľstva SR) je pomalé: v tom spočíva nádej súčasných vládnych predstaviteľov, že nedozrejú do budúcich volieb.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. „Prezlečte“ svoj domov! V móde je šetrenie peňazí aj prírody
  2. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  3. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  4. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  5. Znalec slovenského brandy
  6. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  7. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  8. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  9. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  10. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  1. Hobbymarket OBI predstavil nový koncept predajne v Michalovciach
  2. Aktuálne radarové a slovenské hlásenia v autokamere?
  3. Tesco announces net-zero target of 2035 for its operations
  4. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  5. Lekárska prehliadka pre cudzincov je v Nitre, aj bez objednania
  6. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  7. Rozšírená realita a ovládanie na diaľku
  8. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  9. Trnavské mýto: Od centrálneho trhoviska ku kongresovej sále
  10. „Prezlečte“ svoj domov! V móde je šetrenie peňazí aj prírody
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 7 107
  2. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 6 703
  3. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 5 198
  4. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 4 473
  5. Slovenský orloj – svetová atrakcia 3 566
  6. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 489
  7. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 218
  8. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 205
  9. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 138
  10. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád 2 603
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu