k skutočnej a podstatnej demokratizácie ich spoločnosti, napísal v najnovšom vydaní špecializovaný týždenník European Voice. Pripomenul nedávnu správu Európskeho inštitútu v britskom Sussexe, podľa ktorej ZSVE "zhruba spĺňa formálne kritériá" demokracie, s istými výnimkami pre Rumunsko, Lotyšsko a Estónsko. Zároveň však je "dosť slabá podstata demokracie", teda demokratická politická kultúra, podiel verejnosti na rozhodovaní a prerozdeľovaní moci. European Voice poukazuje na to, že Európska komisia bude mať ťažkú prácu, ak má v posudkoch spracovaných na každého kandidáta k týmto nedostatkom zaujať stanovisko. V samotnej EÚ je v priemere 49 percent obyvateľstva nespokojných s demokraciou vo svojich krajinách. V ZSVE je to 66 percent - najmenej nespokojných je v ČR (53 percent) najviac v Bulharsku (91 percent). V Komisii vládne silný názor, že by nebolo dobré, keby z dôvodu nedostatkov demokracie alebo dodržiavania ľudských práv boli niektoré krajiny odmietnuté. Taký krok by ich ďalej izoloval od liberálnych západných spoločenstiev a nahrával by postkomunistickým vládcom. Naopak organizácia ako Human Rights Watch alebo odbory vyzývajú na oveľa ostrejší postup. Poukazujú na prenasledovanie detí políciou v Bulhársku, na pošliapavanie práv Rómov v Maďarsku, na nedostatočnú ochranu práv pracujúcich či na neslobodu oznamovacích prostriedkov v Rumunsku a na Slovensku. Úradníci Komisie reagujú na výčitky podľa týždenníka často argumentom, že by nebolo spravodlivé chcieť od ZSVE, aby mali po siedmich rokoch rovnaký výsledok ako západné krajiny po piatich desaťročiach. "To by však nemala byť všeobecná výhovorka. V niektorých ZSVE vrhá pretrvávanie starých komunistických štruktúr tieň na vyhlásenie o demokratických reformách." Najmä v Rumunsku a na Slovensku pôsobia podľa správy zo Sussexu "v tieni politiky temné sily, pozostatky tajnej polície".

Vážne sa týchto ľudí pokúsila zbaviť len Česká republika, píše European Voice.