j sadzbe nad 20 % môže spôsobiť aj prudké zhoršenie makroekonomických ukazovateľov. Medzibankovú úrokovú sadzbu platia banky za pôžičku od iného peňažného domu. Zvýšením týchto úrokových sadzieb totiž pre väčšinu komerčných bánk, okrem Slovenskej sporiteľne (ktorá má až 72 % celkových vkladov od občanov) a čiastočne VÚB, zdražejú zdroje, ktoré získavajú najmä obchodovaním na peňažnom trhu. Pokiaľ zvýšenie nie je krátkodobé, postupne zdražejú aj úvery pre podnikateľov a občanov. "Banky do 15. januára musia dosiahnuť stanovené povinné minimálne rezervy, a pretože koncom uplynulého roka nakupovali bezrizikové štátne pokladničné poukážky, ktorých likvidita od 1. januára náhle klesla, súčasný dopyt po peniazoch výrazne prevyšuje možnosti. Všetci si chcú požičať, aby dodržali minimálne rezervy, a pretože štátne pokladničné poukážky stratili likviditu, vznikol problém," uviedol pre SME vedúci oddelenia peňažného a devízového trhu Istrobanky Vladimír Kubrický. Podľa V. Kubrického môže byť prudké zvýšenie sadzieb "prechodnou záležitosťou, neistota však ostane". Vplyvom zvýšených úrokových sadzieb si podľa V. Kubrického podniky "zrejme nebudú môcť požičať od bánk peniaze". Podľa viacerých ekonómov je však slovenské hospodárstvo pri súčasnom nedostatku zahraničného kapitálu a snahe reštrukturalizovať sa odkázané na úvery. Národná banka Slovenska (NBS) bude podľa menového programu na tento rok znižovať mieru poskytovania úverov pre podniky a občanov a znižovať masu peňazí v obehu. "Presadzovanie cieľov NBS sprevádza aj rast úrokových sadzieb. Tento vývoj je dočasný a jeho efekty ovplyvnia zahranično-obchodné vzťahy SR pozitívnym smerom," uvádza sa v stanovisku NBS.
Autor: SME-rži