Streda, 29. september, 2021 | Meniny má Michal, MichaelaKrížovkyKrížovky

M. Dingman: Piráti sú podnikatelia, ktorým nikto poriadne nerozumie

Zázračné dieťa investičných fondov, osoba z českých exilových kruhov, a jeho grobiansky učiteľ z Wall Street sľubovali, že naučia český priemysel západným investičným metódam. Namiesto toho investori dostali traumatické poučenie o nebezpečenstve tzv.

novovznikajúcich trhov.

Až nabudúce budete uvažovať o tom, že sa vypravíte s vaším člnom malého investora do lákavých, ale búrlivých vôd tzv. vznikajúcich trhov, majte na pamäti tento rozhovor. Keď sa časopis Fortune opýtal chvastajúceho sa finančníka Michaela D. Dingmana - človeka, ktorý považuje pirátov iba za podnikateľov, ktorým iní dobre nerozumejú - či zarobil na svojich nedávnych transakciách v Českej republike v dôsledku prístupu k tzv. insiderským, t. j. exkluzívnym, inak tajným burzovým informáciám (utajovanie burzových informácií, ktoré musia byť verejne prístupné, je na Západe vážny trestný čin, v Británii trestaný až siedmimi rokmi väzenia, pozn. J. Č.), odpovedal s humorom, "Je to asi pravda. Iní investori," pokračoval Dingman, "hovoria: `Nie sme schopní o podnikoch, ktorých akcie vlastníme, získať dostatočné množstvo informácií. Preto tie akcie predáme, odídeme domov a budeme nadávať, a budeme sa sťažovať.` A to je mäso, aké ja rád jem," zdôraznil časopisu Dingman.

Skryť Vypnúť reklamu

Dingman bol úspešným investičným hazardérom. Chvastal sa, nikomu sa neospravedlňoval, nebral žiadnych rukojemníkov a v osemdesiatych rokoch jednoducho oslnil americkú Wall Street tým, že sa mu podarilo zachrániť veľké množstvo firiem ako Wheelabrator a Signal. Dingman riskoval.

ostrovný vánok

Minulý rok na jeseň sa Dingman, ktorý sa pred niekoľkými rokmi vzdal svojho amerického občianstva a prijal občianstvo Bahamských ostrovov, kde sa neplatia dane, znovu objavil ako investor na divokom východe. Spojil sa s kontroverzným mladým českým investorom (a emigrantom) Viktorom Koženým. Oznámil, že začína odvážny projekt - že prevezme a reštrukturalizuje zhrdzavený koš českých priemyselných spoločností - a to všetko bez toho, že by vôbec opustil Bahamské ostrovy. Aj keď niektorí pozorovatelia v Prahe prijali túto inváziu karibských bukanierov so skepsou, veľká väčina zahraničnej tlače Dingmana chválila. Dingman tvrdil, že do investícií vložil vlastných 140 miliónov dolárov, ako hrdina, ktorý poskytne miestnym ľuďom v ČR veľmi potrebné poučenie o kapitalizme voľného trhu a o západnom manažmente. Pražský časopis Business Week uviedol titul "V Prahe fúka ostrovný vánok" a londýnsky denník Financial Times nazval Dingmana "závanom čerstvého vzduchu". Ukázalo sa však, že tento vánok je v skutočnosti veľmi zlovestným vetrom. Dingman nesplnil svoje sľuby, že do ČR dovezie americký manažment a západné metódy účtovníctva. Nedávno Dingman oznámil, že ho už nudia "komplikácie" a že prestáva každodenným spôsobom spravovať svoje investície v Českej republike. Medzitým, napriek silnému, pokračujúcemu vzostupu celej českej burzy za posledných 12 mesiacov, hodnota verejných firiem a investičných fondov, s ktorými sa spája Dingmanovo a Koženého meno, drasticky

Skryť Vypnúť reklamu

poklesla. Stovky investorov, od českých dôchodcov cez veľmi skúsených medzinárodných manažérov investičných fondov, sú veľmi nahnevaní. Ani nemusíme pripomínať, že títo investori takisto podstatne schudobneli. "Dingman do Českej republiky neinvestoval," konštatuje Harvey Schuster, predseda firmy Czech-California Investment v Prahe. "Dingman Českú republiku okradol."

To je možno veľmi silné obvinenie. Dingman sám zatiaľ nebol obvinený zo žiadnych trestných činov. A ako človek, ktorý je zvyknutý vyhýbať sa najrôznejším strelám vo svojej honbe za obrovskými ziskmi, úplne charakteristicky bagatelizuje takú kritiku ako "kyslé hrozno".

Avšak časopis Fortune sa dozvedel, že minulý rok v lete dalo české ministerstvo financií potichu pokutu Koženého investičnej spoločnosti za dlhý zoznam finančných priestupkov v jednom z dvoch tuctov investičných fondov, ktoré spravoval. Asi 30 miliónov dolárov z celkovej hodnoty fondu 100 miliónov dolárov bolo premrhaných vyplácaním umelo vysokých honorárov a uskutočňovaním ilegálnych transakcií. Vyplýva to z nezverejneného rozhodnutia českého ministerstva financií, ktorého kópiu vlastní časopis Fortune. (Kožený pokutu zaplatil a súhlasil, že 6,8 milióna dolárov do fondu vráti.) Zdá sa, že prinajmenšom by bolo možné Dingmana, ktorý zasadá aj v správnej rade ctihodnej americkej automobilky Ford Motor Co., obviňovať, že utvorením spojenectva s Koženým sa pohybuje v pochybnej spoločnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

A naozaj, málokto zbohatol využívaním nepevných dozerateľských noriem na doteraz stále ešte vznikajúcich finančných trhoch východnej Európy viac ako Viktor Kožený. Emigroval do Spojených štátov ako teenager, a keď sa v roku 1990 vo veku 27 rokov vrátil do Prahy, bol v podstate úplne bez haliera. Napriek tomu sa Koženému podarilo za štyri roky, a to len s diplomom zo štúdií ekonomiky z Harvardu a krátkodobou skúsenosťou z Londýna, kde pracoval v spoločnosti Robert Fleming, ktorá spravuje investičné fondy, stať sa vo svojej krajine jedným z najoslavovanejších správcov investičných fondov a nahromadiť osobný majetok, ktorého hodnota sa odhaduje na 200 miliónov dolárov.

Koženého hlavnou šancou bol rozsiahly privatizačný program, ktorý začala česká vláda. Tento program ponúkol každému dospelému českému občanovi kupóny, ktoré sa potom mali premeniť na akcie podnikov na novovzniknutom kapitálovom trhu. Po tom, ako v Československu žila celá generácia ľudí v komunizme, len málo Čechov malo záujem o tieto papiere. Oni totiž netušili, čo sa s nimi robí. Kým sa na scéne neobjavila Koženého firma, Harvard Capital and Consilting, pomenovaná po škole, na ktorej Kožený študoval.

Skryť Vypnúť reklamu

plod reklamy

Kožený využil svoje skúsenosti zo Spojených štátov a začal používať veľmi tvrdo cielenú televíznu reklamu, ďalej zorganizoval reklamnú kampaň v tlači a dokonca používal aj dievčatá v šortkách, prostredníctvom ktorých predával svojim spoluobčanom dve veci. Vysvetloval im, po prvé, že je veľmi hodnotné vytvoriť investičné fondy, s ktorých cenami sa neskôr obchoduje na burze. A po druhé, a ďaleko dôležitejšie - zdôrazňoval, aké výhodné pre občanov bude, ak svoje papiere predajú práve Koženého harvardu. Kožený ich na to lákal neuveriteľne bezočivým sľubom. Prisľúbil, že každá osoba, ktorá mu dá svoje kupóny, za ne dostane do roka a do dňa aspoň desaťnásobok ich pôvodnej hodnoty. V priebehu niekoľko málo mesiacov odovzdalo Koženého úradom viac ako 800 000 ľudí svoje kupónové knižky, každú v hodnote asi 37,20 dolára a za to dostali akcie v jednom z harvardských fondov.

Skryť Vypnúť reklamu

Keby došlo k poklesu trhovej hodnoty českých podnikov, Kožený by vôbec nebol schopný splniť svoj sľub. Preto sú takéto sľuby podľa amerického investičného zákona v Spojených štátoch trestným činom. A dokonca aj v pražskej atmosfére divokého východu, kde takéto sľuby nie sú zakázané, vyvolal nezodpovedný optimizmus Viktora Koženého oficiálne zdvihnutie obočí. Kožený rozšíril svoje osobné bohatstvo tým, že začal účtovať svojim prešťastným, avšak tupým investorom obrovské poplatky za to, že fond založil, a ďalší obrovský poplatok za to, že ho spravuje. Za prvý rok obchodovania s akciami na pražskej burze, vypočítava Pavel Trávníček, ktorý bol finančným

riaditeľom firmy Harvard Capital do roku 1995, vybral Kožený 45 miliónov dolárov z investičných fondov, ktoré spolu vlastnili aktíva v hodnote jednej miliardy dolárov. Ale nikomu to neprekážalo. Nikto to nepočítal.

Skryť Vypnúť reklamu

Kožený neskôr podnikol kroky na to, aby sa vzdialil zo svojej rodnej krajiny. Predal Harvard Capital formálnej firme, registrovanej na holandských Antilách, ktorú vlastní Koženého matka. Získal pas Írskej republiky. Potom v roku 1994 sa s manželkou a dvoma deťmi presťahoval do Lyford Cay, čo je enkláva pre bohatých, na pláži na Bahamských ostrovoch. Susedmi Koženého tam sú herec Sean Connery, maestro investičných fondov John Tepleton - a Michael Dingman.

Keď sa časopis Fortune stretol s Koženým a s Dingmanom v klube v Lyford Cay vlani v máji, obidvaja boli ešte optimistickí. Dingman usporiadal luxusný večierok na svojej jachte a nadšene pritom rozprával, ako je Česká republika zrelá na takúto reštrukturalizáciu, ktorú vie uskutočniť jedine on. "Je to ako krajina, ktorá urobila bankrot," konštatoval. "Odrazu vznikla obrovská hra Monopoly:"

Skryť Vypnúť reklamu

Dingman a Kožený sa rozhodli hrať túto potenciálne lukratívnu hru, a tak sa dali po mnohých mesiacoch prieskumných rozhovorov dohromady. Zlúčili tak Koženého dôverné znalosti českého trhu s Dingmanovým kapitálom a jeho schopnosťami celosvetovo predávať a kupovať akcie. Spoločne sa Dingman a Kožený pripravovali na to, že prevezmú v ČR určité vybrané podniky, ktoré vlastnia vysokohodnotné aktíva, majú slabé riaditeľské vedenie a veľmi veľa zamestnancov. (Dingman a Kožený mohli ovládnuť tieto české podniky ticho a lacno, pretože v Českej republike neexistoval zákon, podľa ktorého by bolo nutné zverejňovať, že niekto získal vlastníctvo podniku, ani nebolo podľa českých zákonov povinné, aby investori uchádzajúci sa o vlastníctvo podniku nad určitý hodnotový prah svoje ponuky na kúpu robili verejne, formou verejnej aukcie).

Skryť Vypnúť reklamu

Kožený vždy formálne odovzdal Dingmanovi operačnú kontrolu nad získanými českými firmami a Dingman Koženému sľúbil prémie vo výške 10 percent zo všetkých ziskov, ktoré Dingman zarobí.

Kožený začal na Bahamských ostrovoch vstávať o tretej ráno, začal zúrivo obtelefonovávať Českú republiku a začal pod Dingmanovým vedením orgie kupovania a rokovania. V októbri 1995 spoločne oznámili Koženého Harvardské fondy a Dingmanova Stratton Group, so sídlom na Cypre, že tajne kúpili rozsiahle množstvo akcií ôsmich popredných českých priemyselných spoločností: papiereň, chemičku, pivovar, lodiarsky podnik, skláreň, továreň na papier, firmu na vyhľadávanie ropných ložísk a pražskú tepláreň.

Zo začiatku reagovala pražská burza na Dingmanov prísľub, že do Čiech privezie najtalentovanejší americký manažment a prinesie tam aj veľké množstvo kapitálu pre firmy, kto-ré kúpil, pozitívne, zvýšením hodnoty akcií. V celom tomto vzrušení sa však akosi stratil dosť znepokojujúci fakt, že odvtedy, ako sa Dingman začal sústreďovať na osem českých firiem a premenil svoje široké portfólio akcií v približne 50 kvalitných českých podnikoch na rozsiahle podiely iba v ôsmich veľkých firmách, ceny Koženého investičných fondov začali klesať, aj keď vcelku český kapitálový trh stúpal. Prečo?

Skryť Vypnúť reklamu

Na prvý pohľad sa mohlo zdať, že je to jednoducho iba ďalší prípad kedysi veľmi schopného investora, ktorý urobil mnoho chybných rozhodnutí. Avšak ako vyplýva z rozhodnutia českého ministerstva financií, ktoré bolo prijaté tento rok v júni proti Harvardu a ktorého kópiu vlastní časopis Fortune, skutočným dôvodom bolo niečo oveľa vážnejšie: Viktor Kožený v snahe získať vlastníctvo firiem, na ktoré sa zameral Dingman, začal zaobchádzať s financiami v Harvardských investičných fondoch, ako by to boli jeho osobné peniaze.

drastické predaje

Rozhodnutie ministerstva financií napríklad zaznamenalo, že Kožený predal akcie šiestich vysoko cenených českých firiem, vrátane SPT, Telekomu, ktorý je jedným zo základných kameňov pražskej burzy, v transakciách, na ktorých prerobil 6,3 milióna dolárov. Iste, hola to zlá správa pre akcionárov v Koženého investičných fondoch.

Skryť Vypnúť reklamu

Ibaže činiteľov českého ministerstva financií rozhnevalo, že keď sa začalo obchodovať s týmito akciami, bolo to za takú trhovú cenu, ktorá mala Koženému zarobiť takmer 10 miliónov dolárov. Kožený predával akcie zámerne za drasticky stlačené ceny a spôsobil, aby stratu niesli investori v jeho fondoch. Akcie si pritom "Viktor prresúval z pravého vrecka do ľavého", ako to charakterizuje jeden riaditeľ, oboznámený s týmito transakciami.

V dôsledku obvinení, ktoré však nikdy neboli zverejnené, dostal Harvard najvyššiu možnú pokutu podľa českého zákona - 37 000 dolárov (!!!). Kožený súhlasil, že splatí fondom 6,8 milióna dolárov, ktoré si neprávom odčerpal za vytlačenie inzerátov a na údajné poradenské honoráre. Kožený tvrdí, že vraj Harvard pokutovali len "z administratívnych dôvodov". Na obvinenie, že predával svoje akcie (vlastne sám sebe) pod trhovú cenu, vyhlásuje, "nikdy sme to nerobili a nikdy to nebudeme robiť". Tvrdí, že k týmto transakciám došlo v neformálnej, "šedej zóne", predtým ako sa začalo formálne obchodovať s akciami, a tak nemohol vraj vedieť, aká bude skutočná trhová cena. Nech už je to akokoľvek, päť mesiacov po zverejnení svojej aliancie s Dingmanom Kožený torpédoval už klesajúce ceny akcií svojich fondov tým, že oznámil, že chce premeniť Harvardské investičné fondy do novej priemyselnej holdingovej spoločnosti. Plán oznámili a presadili - aj keď v tom čase Kožený nemal právo samostatne rozhodovať nad akciami svojich fondov - na valnom zhromaždení akcionárov, ktoré bolo narýchlo zvolané do neznámej dediny neďaleko rakúskych hraníc, štyri hodiny cesty autom z Prahy.

Skryť Vypnúť reklamu

Tomáš Ježek, ktoré práve začal činnosť ako šéf burzy, vydal verejné varovanie, aby sa investori "vyhli týmto firmám, odrezali ich a zatlačili na okraj spoločnosti". Investori začali harvardské fondy rýchle opúšťať a akcie v harvardských fondoch poklesli za jediný týždeň o 22 percent. Boli by klesali ešte nižšie, ale existovala aspoň jedna osoba, ktorá ich kupovala: Viktor Kožený. "Bolo to vcelku zábavné, pretože na tom sme zarobili veľa peňazí," hovorí dnes Kožený o dramatickom poklese hodnoty harvardských akcií. V máji povedal pre časopis Fortune, že pri klesaní svojich fondov získal v nich 51 percent.

To uvoľnilo Dingmanovi a Koženému cestu pre ich posledný manéver, ku ktorému došlo v júli. Po prvé, všetky harvardské fondy, ktoré v tom čase boli premenené na holdingové spoločnosti, sa spojili do jednej entity, nazvanej Harvard Industrial Holding.

Skryť Vypnúť reklamu

Harvard potom spojili s podnikom Sklo Union Teplice, s holdingovou spoločnosťou, ktorú ovládajú Dingman a Kožený. Tú firmu potom zlúčili s určitými časťami Dingmanovho investičného nástroja, podniku Stratton.

Tým vznikla ďalšia holdingová spoločnosť, nazvaná Daventree Ltd., v ktorej správnej rade zasadajú okrem Dingmana a Koženého také hviezdy ako bývalý šéf amerického Bieleho domu John Sununu a bývalý americký astronaut Thomas P. Stafford. Investori v Koženého fondoch sa teraz nepriamo stali majiteľmi akcií v tejto spoločnosti, registrovanej na Cypre, kde túto firmu nemajú možnosť kontrolovať a inšpekciu v nej robiť české vládne úrady.

Firma Daventree Ltd. nezverejnila žiadne údaje, výročné účtovné analýzy či správy o svojej podnikateľskej činnosti. S akciami firmy Daventree Ltd. sa verejne neobchoduje, aj keď Kožený sľubuje, že ich vraj uvedie na burzu v Londýne alebo v New Yorku.

Skryť Vypnúť reklamu

Od predvlaňajšieho decembra stratil hlavný harvardský fond, teraz holdingová spoločnosť, 83 percent svojej hodnoty. Hodnota ostatných Koženého fondov poklesla podobne.

Česká vláda síce urobila niektoré kroky na uzatvorenie zákonných medzier, ktoré využil Kožený, dnes už sa musia zverejňovať podiely v podnikoch väčšie ako 10 percent a ponuky na podiely v podnikoch vyššie ako 50 percent musia byť takisto verejné. Česká republika však v žiadnom prípade neposkytuje investorom takú ochranu, aká je štandardná vo väčšine rozvinutých trhov.

investori bez ochrany

Keď sa časopis Fortune nedávno spýtal Vladimíra Ezra, šéfa obchodovania na pražskej burze, kto zabezpečuje, že investori nemôžu byť podvádzaní, odpovedal: "Nikto."

Dingman sám oznámil časopisu Fortune, že je úplne spokojný so ziskami, ktoré zarobil množstvom transakcií, ktoré zorganizoval vlani na jar a v lete.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď povedal časopis Fortune Dingmanovi, že niektorí investori v Prahe ho obviňujú z tzv. "asset stripping", (t. j. zo získania kontroly nad podnikom a z vykradnutia všetkého, čo v podniku bolo hodnotné), odpovedal: "Blbosť."

V Českej republike sa neobchoduje podľa pravidiel newyorskej burzy, a Dingman to dobre vie. Na newyorskej burze koncom osemdesiatych rokov, keď si Dingman vytvoril svoje prvé bohatstvo podobnými zložitými transakciami, sa stal terčom veľmi tvrdošijných sťažností týkajúcich sa otázok, ako - prečo mu vyplatila jeho firma Henley Group 9 miliónov dolárov za rôzne interné transakcie. A na newyorskej burze môžu investora, ako je Dingman, nespokojní akcionári pohnať pred súd. Keď predal Dingman ako generálny riaditeľ podniku Henley svoje chemické podniky a potom chcel firmu v nasledujúcom roku stiahnuť z burzy, akcionári ho doslova vohnali do súdnej siene. Žalovali ho, že sa obohatil na ich úkor. Neskôr došlo v tejto veci k mimosúdnemu vyrovnaniu. V súčasnosti je však Dingman rovnako frustrovaný Prahou, ako bol frustrovaný Wall Streetom. Mnohé firmy, ktoré vlastní, stále ešte majú akcie v podniku Daventree, Dingman však tvrdí, že odovzdal každodenné riadenie týchto podnikov Koženému, pretože je to vraj preňho samotného veľmi namáhavé. Dingman spomína, aké ostré protesty vyvolal jeho vstup do Čiech od českých podnikových riaditeľov, a konštatuje: "Jednoducho som sa raz v noci prebudil a povedal som si, už ma to nezaujíma, já už som si ostrohy vydobyl. Touto cestou som už išiel a ono je to nekonečné."

Skryť Vypnúť reklamu

Harvard poskytol učebnicový príklad na zneistenie investorov

BRATISLAVA (SME- r) - Americký časopis Fortune napísal koncom decembra minulého roka o praktikách zakladateľov spoločnosti Daventree Michaela Dingmana a Viktora Koženého, aby poukázal na riziká českého kapitálového trhu. Harvardské fondy sa transformáciou na holdingovú spoločnosť vymanili z dozoru nad kapitálovým trhom ministerstva financií, čo podľa Fortune uvoľnilo cestu Dingmanovi a Koženému na založenie spoločnosti Daventree, registrovanej na Cypre, kde vládne úrady nemajú možnosť kontroly.

Časť analytikov považuje tvrdenia v tomto článku za spochybnenie českého modelu privatizácie a predpokladá negatívny ohlas, ktorý sa prejaví v strate prestíže českej ekonomiky vo svete a zabrzdením prílevu zahraničných investícií do reformujúcej sa ekonomiky.

Harvard sa stal modelovým prípadom pre všetky postkomunistické ekonomiky upozorňujúcim na nevyhnutnosť dôslednej legislatívy pre kapitálové trhy. Slovensko ešte "škandál" harvardského rozmeru nezaznamenalo. Možno i kvôli situácii na kapitálovom trhu a minimálnemu záujmu zahraničných investorov o slovenské cenné papiere.

Text článku bol v anglickom origináli prístupný v sieti Internet na adrese: http://pathfinder.com/@@FQEpnQcAyV8JIo2X/fortune

Za stav českého kapitálového trhu môže ministerstvo financií

PRAHA (ČTK) - Vina za stav na kapitálovom trhu je podľa tvrdenia predsedu Burzovej komory Tomáša Ježka jednoznačne na strane ministerstva financií. Uviedol to v rozhovore pre Českú televíziu v súvislosti s nelegálnymi obchodnými aktivitami Harvardského garančného a násobkového fondu, za ktoré bude musieť Harvard Capital & Consulting Viktora Koženého okrem pokuty jeden milión korún vyplatiť svojim fondom náhrady vo výške 6,8 milióna USD.

"Zo šafárov sa stali statkári," povedal Ježek. Tí, ktorí mali zasiahnuť, teda ministerstvo financií, nerobili nič. Zákony, hoci nedokonalé, podľa slov predsedu Burzovej komory stačili. Povinnosťou ministerstva financií bolo medzery v nich zistiť a "ja ako bývalý predseda rozpočtového výboru by som urobil novelu takpovediac na počkanie". Zodpovednosť za stav na kapitálovom trhu pripúšťa minister financií Ivan Kočárník v "miere, v akej príslušné zákony dávajú oprávnenie kapitálovému dozoru". V spravodajskom programe "21" vyslovil Kočárník údiv nad tým, že predseda Burzovej komory, ktorý sa "teraz tvári, že o tom všetkom vedel, a pritom zákony mohol navrhovať on, a nenavrhoval".

Možnosť pokuty a možnosti zasahovania boli až do 1. júla minulého roku v zákonoch veľmi malé. Preto sme menili a sprísňovali túto legislatívu v zákone o investičných spoločnostiach a fondoch, aby možnosti pokút a zásahu kapitálového trhu mohli byť razantnejšie.

Ak by sa Harvardská spoločnosť nezmenila na holding, bola by podľa Kočárníka postihnutá nútenou správou rovnako ako ďalšie fondy, na ktoré bola na konci minulého roku nútená správa uvalená. Kapitálový dozor má rovnaký meter pre všetkých, povedal Kočárník.

Uverejnil americký podnikateľský časopis Fortune 23. decembra 1996

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vydajte sa po stopách kvalitnej kávy
  2. Vymenili startup za korporát. Dôvod bol iný, než by ste čakali
  3. Znalec slovenského brandy
  4. Slováci prepadli SENCORMÁNII a hľadajú najstarší spotrebič
  5. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov
  6. Kuriéra nezastavili ani preteky. S dodávkou prešiel rely
  7. "Vzrušenie, nadšenie a radosť" tvrdí DJ Milan Lieskovský
  8. Ako Dom odborov Istropolis pochoval Berchtoldov palác
  9. Potrebujeme poďakovať vzorom. Preto rozbiehame novú biznis cenu
  10. Proxenta získala ocenenie Developer roka
  1. Ako Dom odborov Istropolis pochoval Berchtoldov palác
  2. Hľadáte nové príležitosti v kariére? Nájdete ich v obchode
  3. Odomknite si celé SME.sk s predplatným Prémium
  4. U. S. Steel nie je len dymiaci komín
  5. Najviac škôd slovenskí šoféri hlásia v júni
  6. Proxenta získala ocenenie Developer roka
  7. HB Reavis postavil Bratislave novú autobusovú stanicu
  8. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  9. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  10. Prečo by sa elektrárne mali zaujímať o ekologické riešenia?
  1. Vymenili startup za korporát. Dôvod bol iný, než by ste čakali 19 211
  2. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 9 137
  3. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 6 983
  4. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 6 170
  5. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 5 687
  6. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať? 4 984
  7. Skladujete pivo pri izbovej teplote? Znižujete jeho kvalitu 4 704
  8. Trnavské mýto: Od centrálneho trhoviska ku kongresovej sále 4 642
  9. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem 4 439
  10. Žabka rýchlo expanduje na západe Slovenska 4 264
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Prezidentka Zuzana Čaputová vystúpila so správou o stave republiky.

Spravodlivosť a právny štát boli súčasťou jej druhej správy o stave republiky.


10 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Čo nám o Slovensku povedala správa o stave republiky.


a 2 ďalší 5 h
Skryť Zatvoriť reklamu