a hovorili proroci pred Kristom, potom tie, ktoré hovoril na zemi Pán Ježiš a zapísali ich evanjelisti a apoštoli v Novej zmluve. Živé slová z onej relácie zapáchajú človečinou, podfarbovanou ideológiou dňa: v čase komunistickej vlády to bol boj za mier pod zástavou neporaziteľnej Červenej armády na večné časy, v čase Uhorska to bolo vlastenectvo v boji proti panslavizmu, dnes je to "hejslovákovčina", napríklad v ústach p. Bajaníka, ktorý navyše nabáda kňazov, aby boli vlastencami, zvestovateľmi národa. Ak je pán Bajaník veriacim kresťanom nielen od r. 1990, nech sa pokorne hrdí, že Kristom svätým bol prijatý do rodiny dietok Božích. Nech však neradí kňazom, čo, ako, kedy majú hovoriť o národe. Kňazi dostali mandát od Pána zvestovať, šíriť Jeho slová ako evanjelium, radostné posolstvo, ktoré je len takým, či už sa opakuje v slovenskom alebo nejakom inom národe. Prislúchanie k národu nepovažujem ani chvíľu za vrchol ľudského šťastia, čím však ale ani chvíľu netajím lásku k svojmu národu, z ktorého pochádzam. Dokázal som ju neraz v čase, keď bolo módou hovoriť aj živé slová o internacionalizme. A neraz ich hovorili a písali "pokrokoví" kňazi nielen v cirkevných, ale aj politických časopisoch. Každé vyzdvihovanie "svojho" národa je obyčajne tasením meča proti "tým druhým". Poznáme históriu... Veľmi ma poteší, ak sa p. Bajaník bude starať o plnenie odkazu Matice z čias Moyzesa a Kuzmányho a popritom bude učiť slovenskú gramatiku a výslovnosť, aby ju vedeli aj tí, ktorí momentálne vyhrali voľby..
Autor: ThDr. Ivan Tóth
