ch, ktoré sprostredkúva americký emisár David Ross, hovorí palestínska strana nie bezdôvodne o porušovaní základnej mierovej dohody, ktorú uzavrel nebohý premiér Rabin s predsedom Arafatom v Osle. Komplikuje ich aj vízia budúcej palestínskej samosprávy a toho, čo s ňou bude v skutočnosti. Odpor premiéra Netanjahua k "výmene územia za mier" je napokon dobre známy.
Izrael sa dosiaľ stiahol len z troch percent palestínskych území. Zastavil na neurčitý čas odsun z Hebronu z dôvodu teroristických útokov na Židov a najnovšie oznámil, že nedodrží ani další bod dohodnutého harmonogramu, t. j. odchod z vidieckych oblastí západného brehu Jordánu, ktoré mali vojaci židovského štátu opustiť po Hebrone. Podľa názoru pozorovateľov tento odklad môže súvisieť so snahou Izraela získať čo najlepšie pozície pri rokovaní o vrcholnom bode, t. j. o štatúte samosprávnych palestínskych území. Súčasne sa objavili informácie, že Izraelčania už na návrhu samosprávy pracujú - podľa zdrojov z Knesetu pôjde o neozbrojený útvar, rozdelený tak, aby židovské osady zostali suverénnym izraelským územím. Takáto predstava má ďaleko k nezávislému štátu Palestína s hlavným mestom Jeruzalemom (východným), o ktorý ide Palestínčanom.
Dohoda o Hebrone je v takomto kontexte skutočne vo hviezdach. Ešte stále je tu však vplyv USA a údajne sa čaká na zásah budúcej šéfky diplomacie Madeleine Albrightovej. Jej ústami by vraj Palestínčania mali dostať záruky, že Izrael sa skutočne stiahne. Nová ministerka, ktorej záujem o dohodu o Hebrone je dostatočne známy, však sotva môže preberať zodpovednosť za záväzky vlády iného štátu. Všetko zatiaľ svedčí o neúspechu sprostredkovateľskej misie USA. Izraelské postoje stále nedávajú nádej na kompromis prijateľný pre obidve strany. Netanjahuova politika je jednoducho iná, než bola Rabinova.