Streda, 22. september, 2021 | Meniny má MóricKrížovkyKrížovky

Marcel Strýko, signatár Charty 77

Podľa záznamov, zverejnených hovorcami Charty 77 od januára 1977 do 31. decembra 1989 bol celkový počet signatárov najrôznejšieho veku, vzdelania a zamestnania, 1886. Slovenských signatárov bolo málo. Z rôznych dôvodov v Bratislave ani inde na Slovensku .

Podľa záznamov, zverejnených hovorcami Charty 77 od januára 1977 do 31. decembra 1989 bol celkový počet signatárov najrôznejšieho veku, vzdelania a zamestnania, 1886. Slovenských signatárov bolo málo. Z rôznych dôvodov v Bratislave ani inde na Slovensku a žiadne podobné občianskemu zoskupenie ľudí ako v Prahe v decembri 1977 nedošlo. V prvej skupine podpisov bol podpis Miroslava Kusého, Dominika Tatarka a v Prahe žijúceho slovenského historika Jána Mlynárika. V ďalších skupinách boli podpisy Tomáša Petřivého, v tom čase študenta FAMU, katolíckych kňazov Mariana Zajíčka a Roberta Gombíka, programátora Vlada Čecha, košického študenta Marcela Strýka. Všetci slovenskí signatári Charty 77 takmer iste dospeli k podpisu osamote, väčšina z nich sa navzájom nikdy nestretla.

Skryť Vypnúť reklamu

Píše sa rok 1977. Malá skupina študentov vylepuje v Košiciach letáky, v ktorých žiada zverejnenie textu Charty. Je tichá noc a mladí ľudia sa boja. Zrazu sa k nim približujú cudzí ľudia. Chlapci zutekajú. Na chodníku nechajú tašku so zvyškom letákov. V tej taške je aj občiansky preukaz jedného z nich. Po troch hodinách sa nesmelo vracajú - a nájdu nedotknutú aktovku. Vyrušili ich náhodní okoloidúci. Pokračujú v lepení plagátov. Ráno však nenájdu ani jediný - všetky "voľakto" postrhával.

Ako sa to začalo: Petr Ragan, mladý pražský študent disident, si bral za manželku priateľku chlapcov z Košíc - na druhý deň po podpísaní Charty im poslali jej text. V tom čase mal Marcel Strýko už za sebou prvé autorské pokusy v oblasti histórie a filozofie. Petr Ragan ho pozval do Prahy, zoznámil s vlastnými prácami a ponúkol mu prednášky na pražskej súkromnej univerzite. Marcel Strýko univerzitu navštevoval prakticky až do dní nežnej revolúcie - raz, dvakrát mesačne.

Skryť Vypnúť reklamu

Na pražských prednáškach poznal tváre, ktoré sú dnes známe: Havel, Kusý, Uhl, Vondra.

V roku 1981 sa štátna moc v Poľsku vysporiadala so Solidaritou, jej členov prenasledovali a väznili. Bolo to pre nás zúfalé: bol to dôkaz, že aj keď 95 percent národa sa vzbúri proti štátnej moci, nedosiahne nič. A v Československu nás bolo len zopár, stovky, možno tisícky aktívnych prívržencov Charty - a po poľskom "riešení" sme sa presvedčili, že štátna totalita nadobudla takú moc, že 5 percent ľudí je schopných eliminovať 95 percent. Tá skepsa prepadla všetkých: Nikdy sa nám nič nepodarí. Praha bola nešťastná, ľudia chodili so sklopenými očami.

"Po Poľsku to bolo veľmi zlé. Zistil som, že do smrti budem mať na krku eštebákov, ktorých platím a živím zo svojich daní - a oni sa mi vyhrážajú tým najhorším, aj likvidáciou rodiny (o. i. hrozili odobrať dieťa). Niekoľkokrát mi otvorene povedali, že skončím, ako profesor Patočka v Prahe. Erika Grocha vypočúval eštebák s pištoľou, pričom mu brnkal na nervy tak, že zároveň brnkal spúšť."

Skryť Vypnúť reklamu

Východ, 18.19.20. apríl 1990, krátené.

Obyčajní ľudia nevedeli ani to, na čo všetko slúžila aj budova pasov a víz v Košiciach. Nevedel to ani Z. Prokop, ktorý študoval v Prahe a do Košíc prinášal "pražské" myšlienky. Myslel si, že do tejto budovy ho naozaj predvolali kvôli nejakej pasovej formalite. Oznámili mu, že nikto sa nikdy nedozvie, že z tejto budovy nevyšiel. Košický študent po šesťhodinovom výsluchu okamžite odcestoval do Prahy, kde mu jeho učitelia z akadémie výtvarných umení pomáhali zo šoku počas dvojmesačného liečenia na psychiatrii.

Marcel Strýko bol od prvých hodín jedným z najdôležitejších mužov Novembra v Košiciach. Od roku 1990 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady, podpredseda Slovenskej rady VPN. Koncom roku 1990 viedol regionálnu expozitúru Federálnej bezpečnostnej a informačnej služby v Košiciach. Táto expozitúra bola jednou z tých, ktoré boli vybudované len s novými ľuďmi. Práve proti tejto expozitúre bolo namierených najviac útokov Vladimíra Mečiara, ktorý tvrdí, že naňho pripravovala atentát. Marcel Strýko upozorňoval v tom čase ako prvý na aktivity vtedajšieho ministra vnútra SR za VPN, Vladimíra Mečiara.

Skryť Vypnúť reklamu

My a spoločnosť

Na prvý pohľad by sa zdalo, že naša existencia, pretože má snahu byť mimo akýchkoľvek spoločenských väzieb, nechce ich meniť ani napádať, nechce tento svet robiť iným (podľa revolucionárov) lepším atď., že táto naša existencia sa preto nestretne s represáliami spoločnosti, ktorú nechce zničiť, iba opustiť. Vychádzame tiež z toho, že na tomto svete sme náhodou, a preto naša existencia by pre spoločnosť nemala byť nevyhnutnou a náš odchod (pre nás nevyhnutný) by logicky nemal vyvolať zásah spoločnosti. Potiaľ logická konštrukcia, ktorá vychádza z predpokladanej humanity spoločnosti.

Spoločnosť má však tendenciu (a to pravdepodobne akákoľvek) vyhlasovať sa za takmer dokonalú (aspoň čo sa týka historických podmienok) a dokonca aj vyžaduje - a naša aj imperatívne, aby ju za takú považovali aj jej elementy - v tomto prípade aj my. Nie že by azda predstavitelia spoločnosti sa vážne považovali za dokonalých, ale takéto tvrdenie vyhovuje ich ďalším ekonomicko-mocenským snahám. A preto ak niekto vystúpi proti fiktívnej dokonalej spoločnosti už tým, že ju opúšťa, a tým mlčky hovorí, že mu nevyhovuje, že dokonalá nie je (aj keď sa formálne zaraďuje do jej ekonomického systému, nevyhne sa represii.

Skryť Vypnúť reklamu

Vyhlasujú nás za psychopatov, ale zatiaľ čo nad skutočnými psychopatmi sa len zhovievavo usmievajú, pretože nemôžu byť nebezpeční, nad nami vynášajú ortiele násilných opatrení, pretože spoločnosť vytušila nebezpečenstvo. Ide o to, že my psychopatmi nie sme a spoločnosť to dobre vie. Psychopatia totiž vzniká ako dôsledok nevyriešených psychických konfliktov. Ale náš stav (ktorý iní vyhlasujú za psychopatický) vznikol naopak ako dôsledok roztrieštených psychospoločenských konfliktov. A to nám spoločnosť nikdy nezabudne. Sama totiž nie je schopná uspokojivo rozriešiť žiaden konflikt. Dokonca aj sama o sebe vyhlasuje, že je vo večnom vývoji, t.j. vo večnom riešení nerozriešiteľného konfliktu s prírodou. Jej jedinou zbraňou v našom prípade, pretože propaganda už neprichádza do úvahy, je represia. Prečo však spoločnosť k takejto krajnosti musí prikročiť? Psychopatia ako nutné zlo spoločnosti neprekáža, pretože jednoducho nemôže pôsobiť ako príklad jej ostatným členom. Ale naša existencia, aj keď to nemá v úmysle, sa takýmto príkladom môže stať. Nie je teda pre spoločnosť nutným zlom, ale niečím, čoho sa treba zbaviť, lebo ju to podkopáva v základoch. A to práve tým, že sa od spoločnosti nedištancuje pasívne (ako psychopati), ale výsostne aktívne a uvedomele, dalo by sa povedať, že až programovo. A pritom sa nevzďaľujeme od jednej spoločnosti preto, aby sme sa priblížili vylepšenej na rovnakých základoch (ako revolucionári), ale všeobecne popierame jej základ, ktorý je nositeľom morálky založenej na ekonomických, utilitaristických interakciách. Preto sa takáto spoločnosť podľa nás nemá vylepšovať, ale pokojne rozpadnúť. A tento rozpad, pre nás takmer mimovoľný, je pre spoločnosť bolestný.

Skryť Vypnúť reklamu

Nakoniec malá úvaha. Revolucionári bojujú proti vládnúcej skupine, ktorá sa bráni, pretože nechce stratiť svoju moc nad spoločnosťou.

My však proti vládnúcej skupine nebojujeme, ale ona sa bráni agresívne (a to pomocou spoločnosti, ktorej vládne, a nezriedka aj spolu s revolucionármi, pretože aj oni vedia, že v prípade ich možného víťazstva - ktoré teraz aj podporujeme, sa staneme nezvládnuteľnou skupinou. Sme totiž v opozícii akejkoľvek spoločnosti, založenej na horespomenutom základe. To znamená, že našu spoločensky pasívnu existenciu spoločnosť musí kompenzovať terorom.

To znamená, že už aj naša pasívna existencia je silnejšia ako klasická revolučná činnosť.

21. august 1978

V nasledjúcich vydaniach prílohy Fórum uverejníme informácie o ďalších slovenských signatároch Charty 77.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi
  2. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou?
  3. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  4. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád
  5. Odpady nad zlato
  6. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  7. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  8. Znalec slovenského brandy
  9. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  10. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  1. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  2. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  3. Odpady nad zlato
  4. Schneider Electric má podporiť VELUX v uhlíkovej neutralite
  5. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  6. Znalec slovenského brandy
  7. Lekárne sa stanú miestom prevencie a edukácie pacientov
  8. Projekt KRAJa na podporu včelárov priniesol svoju úrodu
  9. Prečo čakať, keď teraz je najvyšší čas vykurovať eko-vedome?
  10. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 10 151
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 6 862
  3. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 4 071
  4. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 608
  5. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 3 063
  6. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 2 844
  7. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 2 750
  8. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 2 503
  9. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu 2 350
  10. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 2 239
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu