Sobota, 18. september, 2021 | Meniny má EugéniaKrížovkyKrížovky

knižnička

Toľko dobrých kníh v takom malom kníhkupectve, akým je Ex libris na Michalskej ulici, ma vždy privedie do pomykova. Pomykov je asi na vine, že som si spomedzi nich vybral aj jednu zlú. Zbavím se jej ako prvej.

WIMBLEDONSKÝ TRAVIČ (Nigel Williams, Nakladatelství Lidové noviny, 280 s., 158 Sk) má byť zrejme pokusom o nadviazanie na tradíciu skvelého anglického humoru a žánru krimi, teda čosi medzi Kigsley Amisom a Agathou Christie. Henry Farr chce otráviť svoju ženu Elinor, pretože sa stala feministkou (Vrháš se na mě ve tmě jako lupič a ztělesněním svého obscénního mužství potlačuješ práva, které mám jako žena!). Omylom zavraždí zopár desiatok iných ľudí v pokojnej londýnskej štvrti Wimbledon. Nakoniec sa však ukáže, že ich otrávil niekto celkom iný. Elinor prežije a dokonca aj Henryho obscénne mužstvo sa jej opäť zapáči.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako detektívka je to celkom nezaujímavé a hmuor je omylom postavený na presvedčení, že ak autor prevráti role a postaví muža do úlohy obrancu svojich mužských práv proti manželke posadnutej feminizmom a psychoanalýzou, bude to celkom stačiť na to, aby sa čitateľ/ka/ pocikal/a/ od smiechu. Jedinou útechou mi bolo, že aj anglický spisovateľ vie byť hlúpy a nudný.

Ako na hojdačke som sa ocitol pri čítaní ďalšej knihy. Mám na mysli ten pocit, keď vám žalúdok pláve na vode, a hoci nedokážete prestať hojdať sa, už by ste radšej stáli na pevnej zemi. ŽENA NA FRONTE (Alaine Polcz, Kalligram, 176 s.) je autentický príbeh mladej ženy, ktorý sa odohráva počas druhej svetovej vojny v Maďarsku.

Väčšina mužských próz o vojne má jednu chybu, a to aj v tých najhumanistickejších románoch: hlavným hrdinom, aj keď negatívnym, je násilie. Hlavným hrdinom v románe Alaine Polcz je čosi iné: je to znásilnenie. Začína takto: "Ako som stála, počula som, že čosi klope na dlážke. Boli to opätky mojich čižiem, tak som sa triasla." Pokračuje takto: "Jeden z Rusov bol na mne. Počula som, ako sa od stropu odráža ženský hlas: Mamička, mamička moja! - volal. Potom som prišla na to, že kričím ja." A končieva sa takto: "Nad ránom som pochopila zlomené chrbtice. Robia to takto: obeti ohnú nohy cez ramená a vnikajú do nej pokľačiačky. Ak to niekto robí príliš drasticky, chrbtica ženy pukne."

Skryť Vypnúť reklamu

Napriek týmto citátom je kniha napísaná s jemnosťou a s podvedomou túžbou po rovnováhe medzi brutalitou a ušľachtilosťou. Ako keby autorka vedela, že čitateľ unesie tento príbeh len s jej pomocou.

Na tejto fascinujúcej knihe ma zaujala aj jedna zvláštnosť. Na konci príbehu, keď sa Alaine už po vojne vracia do Kluža (dnešné Rumunsko) a tam zápasí o život v nemocnici, má edematózny, tuberkulotický zápal pobrušnice a pohrudnice, trpí pohlavnou chorobou gonoreou, horúčkami, smrť je tak blízko, že k nej pošlú kňaza a ešte k tomu ju opustí manžel, tak vtedy nasleduje veta: "Musela som sa vyrovnať so svojím doterajším životom, s Rusmi, s tým, že Sedmohradsko eventuálne pripoja k Rumunsku - a toto bolo práve také hrozné ako všetko ostatné."

Skryť Vypnúť reklamu

Kniha Alaine Polcz je však taká dobrá, že mi neostáva iné, než jej veriť na slovo.

BUĎ, PROSÍM TĚ, ZTICHA (Raymond Carver, Argo, 233 s., 154 SK). Americký poviedkár Carver píše tak typicky, že by ste ho nerozoznali od iného, podobne význanmého amerického poviedkára. Pôvab a originalita tých čistých útvarov však spočíva v tom, že autor pohŕda pointou. Všetky príbehy sú postavené podľa toho istého modelu. Čosi nepatrného sa stane, žena povie niečo mužovi alebo naopak, odkiaľsi sa vezme slovo a čosi sa začne diať, čo buď zmení život postáv, alebo aj nie. Napokon, postavy nie sú také dôležité, podstatné je to, čo sa odohráva madzi nimi a v nich, často akoby proti ich vôli, akoby bolo v nich čosi silnejšie, čo žije svojím vlastným životom. Prečítate prvú poviedku a poviete si: No a? Ale prečítate ďalšiu a znovu si poviete: čo som to vlastne čítal? A tak čítate ďalej, pretože Carver je skvelý poviedkár, a keď dočítate, ste na tom rovnako ako jeho postavy. Niečo vo vás vám hovorí, že to je dobré, ba dokonca veľmi dobré, že čosi sa deje, ba deje sa toho dokonca veľa, ale vôbec neviete, čo sa vlastne stalo, a prečo.

Skryť Vypnúť reklamu

Dosť bolo krásnej literatúry, poďme k hororu. PŮVOD TOTALITARISMU (Hannah Arendtová, Oikoymenh, 645 s., 379.- Sk) je klasické dielo. Čítal som ho začiatkom osemdesiatych rokov v samizdate a tak ako vtedy, aj dnes mám pri jeho čítaní pocit, že obsahuje všetko, čo potrebujete vedieť o totalitarizme, bez ohľadu na to, či sa hanbíte opýtať, alebo nechcete vedieť.

Kapacita tohto článku, podobne ako môjho mozgu nestačí na to, aby som kvalifikovane hodnotil Arendtovú. Táto výnimočná žena bola prvá, ktorá napísala, že komunizmus a fašizmus sú totalitné systémy toho istého druhu. Na človeka padne smútok, keď si uvedomí, že stačí prečítať tých 645 strán a na celý život je zaočkovaný proti totalitnému mysleniu, ale že práve týchto 645 strán je pre absolútnu väčšinu ľudí priveľa.

Skryť Vypnúť reklamu

Zakladateľom totalitného systému bol nepochybne Lenin. Arendtová sa venovala skôr Stalinovi, pretože počas jeho vlády zomrelo mnohonásobne viac ľudí, ale keby sa bol Lenin dožil podobne vysokého veku, iste by sa Stalinovi vyrovnal. Je to celkom jasné z knihy LENIN, POČÁTEK TERORU (Dmitrij Volkogonov, Dialog, 400 s., 243 Sk). Volkogonov zozbieral obrovské množstvo údajov z archívov, ktoré sprístupnila Moskva po roku 1991 a kniha je plastickým obrazom Lenina a Ruska, obrazom šialenstva a beznádeje. Ako balzam pôsobia pasáže o Leninovom zomieraní. Lenin trpel sklerózou a v posledných rokoch života ho viackrát porazilo. Po každej porážke sa učil znovu písať, počítať a rozprávať. V posledných mesiacoch života mu rozumela už len Nadežda Krupská. Na konci života tento chŕlič slov a neprekonateľný rečník "byl schopen se velmi pomalu za pomoci hole přešourat pokojem, znakovým jazykem, posuňky a svým vot-vot dokázal na primitivní úrovni komunikovat." Jeho cievy vyzerali po smrti tak, že "když jste se jich dotkli pinzetou, zvučely jako kámen." Polovica mozgu tohto génia revolúcie "visela, jako by to byly nějaké cancoury, byla svraštělá, zmuchlaná, zmačkaná a ne větší než ořech". Nebol to syfilis, ako sa mnohí zlomyseľne domnievajú, ale zdedená skkleróza. Jednou z hlavných príčin náhleho zrútenia mozgu však bolo obrovské vypätie po revolúcii. "Byla to obrovská zátěž pro člověka, který teprve ve svých osmačtyřiceti letech objevil význam státní služby." Ak vám tento citát pripomína kohosi z našej súčasnosti, prečítajte si celú knihu. Stojí za to.

Skryť Vypnúť reklamu

CHAOS (James Gleick, Ando Publishing, 340 s., 230 Sk) je krásne slovo, ale nevystihuje to, čo majú vedci na mysli, keď ho používajú. Aj chaos má totiž svoju štruktúru, má svoje pravidlá, o ktorých zatiaľ vieme veľmi málo. Záujem o chaos a uznanie toho, že väčšina nášho sveta sa správa chaoticky, sa zdá byť podobnou revolúciou v myslení, ako keď Einstein ukázal, že dĺžka tyče závisí od rýchlosti, akou sa pohybuje. Chaos je všade. V prúdení vody, tvare oblakov, v spôsobe, akým sa trepoce zástava vo vetre, v tvare snehových vločiek. Všetko je podobné, ale nič nie je rovnaké, správanie sa hmoty je možné zakresliť do pôvabných kriviek navzájom veľmi podobných, ale pritom sa nedá predvídať, čo sa stane o sekundu. Hľadanie kľúča k chaosu veľmi pripomína hľadanie kameňa mudrcov. Kniha Jamesa Gleicka je pokusom o portréty priekopníkov teórie chaosu a súčasne pokusom o zhrnutie toho, čo doposiaľ objavili. Musím s ľútosťou povedať, že výsledok tohto pokusu je tak trochu chaotický.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí
  2. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  3. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  4. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  5. Slovenský orloj – svetová atrakcia
  6. Kanceláriám ešte neodzvonilo
  7. Predplaťte si SME.sk s garanciou vrátenia peňazí
  8. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér
  9. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých?
  10. Tam, kde sa ľahko verí na zázraky
  1. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  2. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  3. Vystúpte z radu, postavte si moderný dom podľa seba
  4. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  5. Poznáme slovenské cesty s najkrajším výhľadom!
  6. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  7. Mototechna tento rok predala už vyše 8 tisíc zánovných áut
  8. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  9. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  10. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  1. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 7 235
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 6 303
  3. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 4 777
  4. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 283
  5. Maldivy, Maurícius či Mexiko sú na dosah jediným letom 3 613
  6. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 2 684
  7. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 2 631
  8. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 2 146
  9. Uznávané štúdio oživilo zanedbané štvrte. Prišlo do Bratislavy 1 818
  10. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu 1 772
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu