Utorok, 21. september, 2021 | Meniny má MatúšKrížovkyKrížovky

Pravda je hodnotou sama osebe

Hŕstka iniciátorov a prvých signatárov Charty 77 odnášala práve v týchto dňoch pred dvadsiatimi rokmi úvodné prehlásenie tejto svojej občianskej iniciatívy predstaviteľom "strany a vlády" vtedajšieho Československa. Nedošli: cestou narazili na Štátnu ...

Hŕstka iniciátorov a prvých signatárov Charty 77 odnášala práve v týchto dňoch pred dvadsiatimi rokmi úvodné prehlásenie tejto svojej občianskej iniciatívy predstaviteľom "strany a vlády" vtedajšieho Československa. Nedošli: cestou narazili na Štátnu bezpečnosť, ktorá im originál textu odobrala aj s prvými podpismi a adresami chartistov.

O čo šlo v tomto - čo do rozsahu i čo do tónu - skromnom texte, o čo šlo v ním ohlásenom hnutí? Text prehlásenia expressis verbis hovorí o ľudských právach, o ich porušovaní a potrebe ich dodržiavania v krajine. Podľa stranovlády však šlo "o protištátny, protisocialistický, protiľudový a demagogický hanopis" akýchsi Stroskotancov a samozvancov (Rudé právo 12.1.1977). Chartisti vyhlásili, že im nejde o opozičnú politickú činnosť, ale o "konštruktívny dialóg s politickou a štátnou mocou"; podľa stranovlády však chceli zasiať "semená nového kontrarevolučného dobrodružstva, uvrhnúť našu socialistickú spoločnosť do chaosu a neistôt" (tamtiež).

Skryť Vypnúť reklamu

Jeden z prvých hovorcov Charty 77, filozof Jan Patočka sa naliehavo usiloval vymedziť základný zmysel chartistického hnutia ako mravný postoj. Svoj samizdatový článok zo začiatku januára 1977 nazval O povinnosti brániť sa proti bezpráviu. Je to podľa neho mravná povinnosť človeka, z ktorej vychádza aj Charta 77: "jej základňa je čisto osobne-mravná" (Charta 77. Dokumentace, Archa 1990). A hneď v nasledujúcom článku Čo môžeme očakávať od Charty 77? tento zmysel ďalej precizuje: "Od Charty možno očakávať, že do nášho života vstúpi nová ideová orientácia... na základné ľudské práva, na morálny element v živote politickom i súkromnom".

"Neviem, čím by Charta bola, keby jej v jej začiatkoch neposvietil Patočka na cestu jasom svojej veľkej osobnosti," povedal Havel v Diaľkovom výsluchu (Melantrich Praha 1990). Keď však Jan Patočka krátko po vzniku Charty 77 v dôsledku policajných šikán zomrel, ujal sa jeho odkazu Václav Havel. Ideovo ho najprecíznejšie rozpracoval v známej stati Moc bezmocných (1978), venovanej práve pamiatke Jana Patočku. Mravný apel Charty 77 vidí v potrebe života v pravde na rozdiel od komunistického života v lži, ktorý spôsobil hlbokú krízu ľudskej identity: "Život v pravde ako vzbura človeka proti jeho vnútenému postaveniu je naopak pokusom znovu sa chopiť svojej vlastnej zodpovednosti; je to teda akt zreteľne mravný" (Václav Havel, O lidskou identitu, Rozmluvy Londýn 1984).

Skryť Vypnúť reklamu

Mravný apel

Pravda je hodnotou sama osebe, lož sa za ňu vydáva iba v prevleku za pravdu. Lož je nielen nepravda, ale zámerné falšovanie pravdy. Pravdivé poznanie skutočnosti potrebuje človek k životu. Lži môže človek dočasne uveriť, ale nedá sa v nej natrvalo žiť. Preto ľudová múdrosť hovorí, že pravda skôr či neskôr vyjde na povrch. V tom bol aj zmysel Masarykovho hesla "Pravda víťazí!", ktoré si dal vyšiť na svoju prezidentskú štandardu.

Václav Havel toto heslo uplatnil pre Chartistické hnutie, v ktorom práve pravda je mocou bezmocných. V tomto duchu ho doviedol až do triumfu ideí Charty 77 v Novembrovej revolúcii 1989, kedy jeho heslo nadobudlo podobu: "Pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou!" V danom kontexte to nebol iba prázdny slogan. Žili sme v spoločnosti ovládanej vedomým falšovaním pravdy, bol to "život v lži". Táto spoločnosť povýšila princíp nenávisti (triednej, straníckej) na svoj riadiaci princíp: neustále bolo treba nachádzať nepriateľa a likvidovať ho: preto ho bolo treba aj nenávidieť. Bol to "život v nenávisti".

Skryť Vypnúť reklamu

Lož a nenávisť sa musia neustále priživovať stále ďalšími, stále väčšími lžami a nenávisťami, aby sa v nich ľudia udržali. To dobre vedel už Orwell, ktorý na plnenie tejto funkcie vo svojom románe 1984 zaviedol Ministerstvo pravdy (na rozvíjanie lží) a každodenné "desaťminútovky nenávisti".

Tí, do ktorých sa lož a nenávisť sústavne vtĺkajú, majú proti tomu jediný sebeochranný mechanizmus: utiekanie sa k pravde a láske k blížnemu: práve nimi sa odjakživa spravovala ona prastará Augustinova "obec božia" (na ktorú sa tak rád odvolával aj náš Dominik Tatarka), i Bendova "paralelná polis" (ako ju Václav Benda vymedzil pre chartistické hnutie v rovnomennom samizdate z mája 1978).

Ono Havlovo heslo pre November 1989 malo teda hlboký mravný zmysel: dodávalo odvahu a reálnu nádej všetkým, čo šli do toho s "holý mi rukami". Oslovovalo ich: Nebojte sa! Život v pravde a láske koniec koncov musí vždy zvíťaziť nad životom v lži a nenávisti. Nebude tomu inak ani teraz. Aj keď je to nekonečný boj a je ho treba vybojovať zakaždým odznovu.

Skryť Vypnúť reklamu

Havel a Charta 77

November 1989 i prvé roky nášho ponovembrového vývoja majú teda svoj počiatok do značnej miery práve v Charte 77. Václav Havel preto pre mňa už asi natrvalo zostane predovšetkým duchovným vodcom Charty 77, autorom jej interpretácie v Moci bezmocných. Nijako tým nechcem znížiť význam všetkého toho, čo od tej doby urobil, čím sa odvtedy stal, čo dnes predstavuje pro domo sua i pre svet. Avšak mravná pečať, ktorú vtisol chartistickému hnutiu svojou osobnosťou a ideové východisko, ktorému dal svojou Mocou bezmocných, bytostne ovplyvnili nielen samotných chartistov a východoeurópsky disent vôbec, ale aj celý náš vývoj po roku 1977.

(Dokončenie z 1. strany)

Nuž a u mňa osobne sa tento Havlov vplyv natrvalo zapísal na životnom prelome, ktorý pre mňa Charta 77 znamenala. Odvtedy - tak ako v tej židovskej anekdote o umierajúcom rabínovi - som už všetko videl inak.

Skryť Vypnúť reklamu

Som presvedčený, že keby v čele Charty 77 bol zostal jej počiatočný prirodzený vodca Pavel Kohout (keby ho vtedajšia československá moc nebola rázne odemigrovala), Charta by sa asi bola vyvíjala iným smerom. Bola by možno oveľa pragmatickejšia, efektnejšia a efektívnejšia, razantnejšia vo svojich prejavoch, ale nebola by asi nadobudla celý ten duchovný a mravný rozmer, ktorý prinieslo Havlovo vynútené prevzatie zodpovednosti za ďalšie smerovanie chartistického hnutia.

Charta 77 ako taktika boja

s komunistickým režimom

Keď som podpisoval Chartu 77, bola mi táto kohoutovská koncepcia veľmi blízka a považoval som Chartu najskôr za vynikajúci taktický ťah, pomocou ktorého budeme československý totalitný režim tvrdo tlačiť k múru bez toho, aby mohol nejak tvrdšie represívne zasiahnuť. Teda nevytvárať žiadne ilegálne štruktúry, pohybovať sa na hranici legality, vyzývať sústavne a čo najhlasnejšie moc k plneniu záväzkov, ku ktorým sa verejne hlásila (ústavnosť, KBSE, medzinárodné dohovory o ľudských právach).

Skryť Vypnúť reklamu

V podstate táto taktika aj vychádzala: nebolo mŕtvych, represálie boli tvrdé, ale koniec koncov znesiteľné, neviedli k pokusu o "konečné riešenie" zo strany moci. Javilo sa mi to teda ako veľmi šikovne vymyslený postup, ktorý bude otvorene nenapadnuteľný a vládnúca moc ním bude nepríjemne zaskočená, takže sa bude musieť vyhovárať, brániť sa pomocou priehľadných lží a dezinterpretácií našich skutočných zámerov.

Práve v tomto duchu nás označili za stroskotancov a samozvancov, kvôli tomuto si nemohli dovoliť uverejniť naše úvodné prehlásenie ani nijak z našich dokumentov, preto nás stíhali za vyfabrikované "kriminálne delikty" a podobne. A ja som zámery tejto geniálnej taktiky rozvíjal aj vo svojich prvých vstupoch do samizdatových diskusií o zmysel Charty 77. Je to "filozofia akoby" - písal som v samizdate Charta 77 a reálny socializmus. My vieme, že moc pre svoju totalitnú povahu nemôže plniť tieto svoje záväzky, ale tvárime sa akoby sme to od nej vážne žiadali, akoby to pri trochu jej dobrej vôle bolo možné. Moc vie, že tieto požiadavky nemôže splniť, lebo by to znamenalo jej koniec, ale tvári sa akoby ich vlastne plnila a akoby bola nami neprávom osočovaná.

Skryť Vypnúť reklamu

Táto taktika má v sebe aj prvky českej švejkoviny - rozvíjal som ďalej jej možnosti. "Ten Dobrý Vojak začal brať mocnárstvo smrteľne vážne v čase, keď to už definitívne vyšlo z módy. Nevyhnutne musel byť preto podozrivý na obe strany... Mocného považovali za podvratníka, tí bezmocní za provokatéra... Charta berie vážne moc v tom, čo o sebe hlásia, v tom, ako sa proklamuje. Práve v tomto sa však neberie vážne ani sama moc, v tomto ju neberie vážne ani národ. Tým, že Charta núti moc, aby aj ona brala vážne svoje proklamácie, je pre ňu podvratná, pretože moc to urobiť nemôže". (Eseje, Archa 1991).

Charta pre dnešok

Nepochybne, aj toto bola istá nie nepodstatná časť pravdy o chartistickom hnutí. Medzi touto pragmaticko-taktickou a ideovo-mravnou stránkou Charty 77 jestvovalo isté napätie a bolo iste Patočkovou a Havlovou zásluhou, že jej mravný aspekt získal prevahu. Znamenalo to, že v Charte 77 nešlo iba o skvelú taktiku pre boj s totalitným režimom, že tu nešlo o postoj ad hoc, ktorý budeme môcť odložiť, keď ho už nebudeme potrebovať. Až vtedy som, podobne ako mnohí ďalší chartisti, plne pochopil, že podpisom Charty 77 som sa už zaviazal k istému mravnému postoju voči politike a jej polis na celý zvyšok svojho života.

Skryť Vypnúť reklamu

Pre mňa osobne tento Havlov vplyv v Charte 77 znamenal aj prerod exkomunistu na človeka, ktorý už nie je prioritne determinovaný svojim "ex" a pre ktorého už politika prestala byť len chladnou kalkuláciou v rámci istého pomeru síl a pragmatickým úsilím o jeho zmenu. Do popredia mi vystúpil mravný rozmer mojej angažovanosti v celej rovine politiky, ktorým sme sa potom riadili aj v a po Novembri 1989 a ktorým sa už asi budeme riadiť aj naďalej.

Takticko-politická stránka chartistického hnutia odišla spolu s komunistickým režimom do prepadliska dejín. Bola len absurdnou reakciou na absurdné "normalizačné" pomery. Charta 77 ako mravný apel pre život v pravde však nestratila nič na svojej aktuálnosti ani po dvadsiatich rokoch. Naopak, zdá sa, že práve dnes nás tento mravný apel Charty 77 začína opäť výrazne oslovovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Ozaj, koľko by dnes našla na Slovensku signatárov?

Autor (1931) je politilóg, vedúci Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.Nuž a u mňa osobne sa tento Havlov vplyv natrvalo zapísal na životnom prelome, ktorý pre mňa Charta 77 znamenala. Odvtedy - tak ako v tej židovskej anekdote o umierajúcom rabínovi - som už všetko videl inak.

Som presvedčený, že keby v čele Charty 77 bol zostal jej počiatočný prirodzený vodca Pavel Kohout (keby ho vtedajšia československá moc nebola rázne odemigrovala), Charta by sa asi bola vyvíjala iným smerom. Bola by možno oveľa pragmatickejšia, efektnejšia a efektívnejšia, razantnejšia vo svojich prejavoch, ale nebola by asi nadobudla celý ten duchovný a mravný rozmer, ktorý prinieslo Havlovo vynútené prevzatie zodpovednosti za ďalšie smerovanie chartistického hnutia.

Skryť Vypnúť reklamu

Charta 77 ako taktika boja s komunistickým režimom

Keď som podpisoval Chartu 77, bola mi táto kohoutovská koncepcia veľmi blízka a považoval som Chartu najskôr za vynikajúci taktický ťah, pomocou ktorého budeme československý totalitný režim tvrdo tlačiť k múru bez toho, aby mohol nejak tvrdšie represívne zasiahnuť. Teda nevytvárať žiadne ilegálne štruktúry, pohybovať sa na hranici legality, vyzývať sústavne a čo najhlasnejšie moc k plneniu záväzkov, ku ktorým sa verejne hlásila (ústavnosť, KBSE, medzinárodné dohovory o ľudských právach).

V podstate táto taktika aj vychádzala: nebolo mŕtvych, represálie boli tvrdé, ale koniec koncov znesiteľné, neviedli k pokusu o "konečné riešenie" zo strany moci. Javilo sa mi to teda ako veľmi šikovne vymyslený postup, ktorý bude otvorene nenapadnuteľný a vládnúca moc ním bude nepríjemne zaskočená, takže sa bude musieť vyhovárať, brániť sa pomocou priehľadných lží a dezinterpretácií našich skutočných zámerov.

Skryť Vypnúť reklamu

Práve v tomto duchu nás označili za stroskotancov a samozvancov, kvôli tomuto si nemohli dovoliť uverejniť naše úvodné prehlásenie ani nijak z našich dokumentov, preto nás stíhali za vyfabrikované "kriminálne delikty" a podobne. A ja som zámery tejto geniálnej taktiky rozvíjal aj vo svojich prvých vstupoch do samizdatových diskusií o zmysel Charty 77. Je to "filozofia akoby" - písal som v samizdate Charta 77 a reálny socializmus. My vieme, že moc pre svoju totalitnú povahu nemôže plniť tieto svoje záväzky, ale tvárime sa akoby sme to od nej vážne žiadali, akoby to pri trochu jej dobrej vôle bolo možné. Moc vie, že tieto požiadavky nemôže splniť, lebo by to znamenalo jej koniec, ale tvári sa akoby ich vlastne plnila a akoby bola nami neprávom osočovaná.

Skryť Vypnúť reklamu

Táto taktika má v sebe aj prvky českej švejkoviny - rozvíjal som ďalej jej možnosti. "Ten Dobrý Vojak začal brať mocnárstvo smrteľne vážne v čase, keď to už definitívne vyšlo z módy. Nevyhnutne musel byť preto podozrivý na obe strany... Mocného považovali za podvratníka, tí bezmocní za provokatéra... Charta berie vážne moc v tom, čo o sebe hlásia, v tom, ako sa proklamuje. Práve v tomto sa však neberie vážne ani sama moc, v tomto ju neberie vážne ani národ. Tým, že Charta núti moc, aby aj ona brala vážne svoje proklamácie, je pre ňu podvratná, pretože moc to urobiť nemôže". (Eseje, Archa 1991).

Charta pre dnešok

Nepochybne, aj toto bola istá nie nepodstatná časť pravdy o chartistickom hnutí. Medzi touto pragmaticko-taktickou a ideovo-mravnou stránkou Charty 77 jestvovalo isté napätie a bolo iste Patočkovou a Havlovou zásluhou, že jej mravný aspekt získal prevahu. Znamenalo to, že v Charte 77 nešlo iba o skvelú taktiku pre boj s totalitným režimom, že tu nešlo o postoj ad hoc, ktorý budeme môcť odložiť, keď ho už nebudeme potrebovať. Až vtedy som, podobne ako mnohí ďalší chartisti, plne pochopil, že podpisom Charty 77 som sa už zaviazal k istému mravnému postoju voči politike a jej polis na celý zvyšok svojho života.

Skryť Vypnúť reklamu

Pre mňa osobne tento Havlov vplyv v Charte 77 znamenal aj prerod exkomunistu na človeka, ktorý už nie je prioritne determinovaný svojim "ex" a pre ktorého už politika prestala byť len chladnou kalkuláciou v rámci istého pomeru síl a pragmatickým úsilím o jeho zmenu. Do popredia mi vystúpil mravný rozmer mojej angažovanosti v celej rovine politiky, ktorým sme sa potom riadili aj v a po Novembri 1989 a ktorým sa už asi budeme riadiť aj naďalej.

Takticko-politická stránka chartistického hnutia odišla spolu s komunistickým režimom do prepadliska dejín. Bola len absurdnou reakciou na absurdné "normalizačné" pomery. Charta 77 ako mravný apel pre život v pravde však nestratila nič na svojej aktuálnosti ani po dvadsiatich rokoch. Naopak, zdá sa, že práve dnes nás tento mravný apel Charty 77 začína opäť výrazne oslovovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Ozaj, koľko by dnes našla na Slovensku signatárov?

Autor (1931) je politilóg, vedúci Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád
  2. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  3. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  4. BLoKK: Z nevyužitých kancelárií v centre štýlové bývanie
  5. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  6. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  7. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  8. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  9. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  10. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  1. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  2. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  3. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  4. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  5. BLoKK: Z nevyužitých kancelárií v centre štýlové bývanie
  6. Aj panelák môže byť Smart
  7. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  8. Pri uzatváraní PZP už nedominuje január
  9. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád
  10. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 9 495
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 8 814
  3. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 173
  4. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 610
  5. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 3 488
  6. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 143
  7. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 3 048
  8. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu 2 720
  9. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi 1 823
  10. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte 1 817
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu