Zlé jazyky najmä z okolia Brezovej pod Bradlom o Myjavčanoch tvrdia, že Nový rok určovali nasledovným spôsobom: pod "latrínu" vyhĺbili jamu a keď ju naplnili, začal sa ďalší rok a oni mohli začať kopať novú... Pravdaže, obyvateľov kopaničiarskeho kraja takéto pochybné teórie hnevajú a v Slovenskom národnom múzeu - múzeu SNR v Myjave nám ich vyvrátili. "Silvestrovské zvyky zostávali veľmi podobné štedrovečerným, akurát boli o niečo menej pestré," povedala pre SME pracovníčka múzea Viera Ferancová. Európske národy nemali presne stanovený dátum Nového roku. Až v roku 46 nášho letopočtu Juliánsky kalendár, zavedený V Rímskej ríši, ho definitívne stanovuje na 1. januára. Preto i silvestrovské zvyky sa prelínajú a navrstvujú do rôznych dní. Mnohé silvestrovské tradície na Myjave sú typické pre celú oblasť Slovenska, špecifickou bolo spútavanie nôh stola reťazou vyjadrujúcou súdržnosť rodiny. (Táto obyčaj sa neskôr preniesla na vianočné stromčeky a zo spomínaného dôvodu chybu vraj činí ten, kto reťaz spúšťa paprskovito nadol - mala by byť obtáčaná do kruhov). 1. januára zložili reťaz na zem do kruhu a nakŕmili v ňom hydinu.
Myjavský kraj patril medzi evanjelické oblasti, kde sa príliš neujali známi betlehemci či koledovníci. Na Nový rok sa však chodilo "po štedráky". Vinšovník svoju činnosť vykonával pod drobnohľadom gazdu, ktorý po jeho prijatí sledoval, ako sa mu bude vodiť po celý rok. Medzi najoptimálnejších "štedrákov" patrili zdravé a chudobné deti. Svoju púť začínali smerom od dolného k hornému koncu dediny, aby narastal majetok. Vinšovali len v chabej košieľke a bosé. I tento rituál mal svoje opodstatnenie - zdravie dieťaťa sa malo preniesť aj na hospodárstvo. V 19. storočí sa v myjavskej oblasti nachádzalo 128 kopaníc. Keď napadalo veľa snehu, musela hlava rodiny častokrát zastúpiť kňaza i v posledný deň roku, a tak sa sviatky v osadách menili na akési domáce bohoslužby. Ako sme sa dozvedeli, táto tradícia koluje naďalej v žilách kopaničiarov, ktorí vraj podnes "kecajú farárom do roboty".