Tento rok by sa malo konať referendum o našom vstupe do NATO. Premiér a zástancovia referenda chcú dať takto možnosť vyjadriť sa občanom o tejto otázke. Všetky štatistické prieskumy týkajúce sa nášho vstupu do NATO ukázali, že medzi obyvateľmi Slovenska existuje vôľa vykonať takýto krok. V tejto súvislosti sa zdá spomínané referendum už len drahou zbytočnosťou. Nie je však zbytočné pre všetkých. Dnešná vládna koalícia potrebuje toto referendum ako soľ. Ak by dopadlo zle, teda občania by sa vyjadrili proti vstupu, mali by politici koaličného zväzku veľkú ospravedlnenku. Neúspech referenda by bol úspechom vlády. Ospravedlnenku pre seba, lebo sa blíži okamih, keď sa NATO vyjadrí o koho má záujem z postkomunistických krajín. Mečiarova vláda urobila veľa krokov, ktoré nás podľa všetkého diskvalifikovali z prvého kola prijímania do NATO. Netreba ich vymenovávať, hlavným našim negatívom je slovenský variant demokracie a jej trvalé ohrozenie. Protagonistami tejto našej chyby sa stali všetky tri koaličné strany. O tých dvoch menších (SNS a ZRS) je už dlhšie známe, že trpia dosť veľkou nechuťou ísť do NATO aj keď sedia vo vláde, ktorá proklamuje potrebnosť začleňovacieho procesu. K týmto dvom stranám sa v poslednej dobe pridal aj predseda tretej najsilnejšej vládnej strany (HZDS), V. Mečiar. Vymyslel si originálnu výhovorku. V B. Bystrici sa nechal počuť, že náš vstup do severoatlantickej aliancie vyvoláva hrozbu z rusko-čínsko-arabskej strany. Pán premiér straší svojich občanov Rusmi, Číňanmi a Arabmi, ktorých by nerád nahneval. Stará sa tak prekvapujúco o vzdialené krajiny a o vôľu občanov SR už menej. Zrazu chce počuť hlas zo zahraničia a zabúda na tých svojich doma. Treba mu asi pripomenúť, že sľúbil aj voličom HZDS cestu do Európy a NATO. A tiež mu treba pripomenúť, že ak by sa malo konať referendum o vstupe do NATO, mal by občanom vysvetliť, prečo doň máme ísť, vyzdvihnúť klady tohoto kroku a upozorniť na negatíva. A to je to, čo by mal urobiť.

Autor: ALEŠ KRÁTKY, Nový Čas 7. januára 1997