politických manévrov oboch strán.
Kuba má nepretržité diplomatické vzťahy s Vatikánom už od roku 1935. Po páde Battistovej diktatúry a nástupe revolučnej vlády však značne ochladli. Fidel Castro - sám odchovanec jezuitov - nebol však voči katolíckej cirkvi nepriateľsky naladený úplne od začiatku prevzatia moci. Až americké obchodné embargo, ktoré ho "vohnalo" do rúk Moskvy, zároveň prinútilo jeho vládu postaviť sa aj proti miestnej cirkvi.
Castrovmu historickému stretnutiu s Jánom Pavlom II. vo Vatikáne vlani v novembri predchádzalo postupné zbližovanie stanovísk oboch strán. Prvý ústretový krok urobil v januári 1994 pápež, ktorý počas pravidelného novoročného stretnutia s diplomatickým zborom vyzval zrušiť 34-ročné americké obchodné embargo voči Kube a povzbudil katolícke charitatívne organizácie poskytnúť humanitnú pomoc jej obyvateľom. V tom istom roku navštívil Kubu kardinál Roger Etchegaray, ktorý riadi Pápežskú radu Justitia et Pax - orgánu, zastrešujúceho všetky medzinárodné charitatívne iniciatívy katolíckej cirkvi. Kardinála počas návštevy prijal aj sám Castro.
Pravdepodobne kľúčovou bola návšteva arcibiskupa Jeana-Louisa Taurana (v októbri minulého roka) ktorý v rámci Štátneho sekretariátu Svätej Stolice zastáva post, porovnateľný s ministrom zahraničných vecí. Jeho stretnutie s commandantem Fidelom vytvorilo podmienky aj pre Castrovo novembrové historické prijatie vo Vatikáne.
A napriek tomu, že termín návštevy oficiálne potvrdil vatikánsky hovorca, Svätá Stolica sa aj naďalej snaží dať Castrovi najavo, že ešte nemá "úplne vyhraté". Havanský režim síce v poslednom čase urobil niekoľko ústupkov pri udeľovaní vstupných víz pre zahraničných misionárov a podnikol isté ústretové kroky aj voči miestnej cirkvi (napríklad zriadenie profesnej asociácie katolíckych žurnalistov), o úplnej slobode svedomia sa však na ostrove ešte vôbec nedá hovoriť. Kto vie trochu čítať vo vatikánskom diplomatickom žargóne si určite všimol, že masmédiá, blízke Svätej Stolici, neustále zdôrazňujú, že kardinál Ruini je na Ostrove "iba" v úlohe predsedu Konferencie biskupov Talianska, hoci je zároveň aj vikárom (námestníkom) Jána Pavla II. pre správu rímskej diecézy. Aj vatikánsky denník I`Osservatore Romano priniesol deň po Castrovom "historickom" prijatí vo Vatikáne iba malú noticku a nevýraznú fotografiu v dolnom rohu titulnej strany a jeho nedeľné vydanie ani slovom neinformuje o pokračujúcej návšteve kardinála Ruiniho na Kube, ani o uverejnení predbežného dátumu apoštolskej cesty, ktorá by mala Jána Pavla II. zaviesť do poslednej latinskoamerickej krajiny, ktorú za viac ako 18 rokov pontifikátu ešte nenavštívil.
Autor: MARTIN HLUBOCKÝ, Rím
