v rokoch 1975 až 1990 ako podnikový právnik. Rigorózne konanie absolvovala v roku 1988 a získala tak právo na užívanie titulu doktorka práv (JUDr.). V novembri 1989 patrila medzi zakladajúcich členov Občianského fóra (OF) v Tábore, za ktoré bola v janurári nasledujúceho roku kooptovaná do ústavnoprávneho výboru Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSSR. Poslanecký mandát vo FZ získala aj po parlamentných voľbách v júni 1990 a v nasledujúcom dvojročnom období pracovala v obrannom a bezpečnostnom výbore, mandátovom a imunitnom výbore, v komisii pre dozor nad odsunom sovietskych vojsk a vo zvláštnom kontrolnom orgáne pre dozor nad FBIS. Patrila medzi zastáncov lustrácií, napriek tomu, že po nich museli niektorí poslanci parlament opustiť. Ako však povedala, bola by "väčšia škoda, keby zostali". Podporovala tiež odobratie majetku KSČ a vyslovila názor, že nad právom je vyššia kategória - morálka. V diskusiách o postavení a úlohe vojenských súdov podporovala ich zrušenie, čo sa nakoniec stalo k 31. decembru 1993. V roku 1991 sa stala poslankyňou výboru pre kultúru a výchovu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Od jesene 1992 pracovala na ministerstve zahraničia a neskôr na ministerstve vnútra ako riaditeľka odboru. O návrat na parlamentnú pôdu sa pokúsila na juhočeskej kandidátke ODA aj v minuloročných voľbách do Poslaneckej snemovne, avšak neúspešne. Do ODA vstúpila do toho času bezpartajná Parkanová v decembri 1990. V súčasnej dobe je členkou Ústredného snemu ODA a zároveň predsedníčkou bezpečnostnej sekcie. Vlasta Parkanová, narodená 21. novembra 1951 v Prahe, je vydatá a má jednu dcéru.